GOTHOOM Open Air Fest 2026 (štvrtok)

Po dlhých rokoch opäť na Gothoome, v krásnom prostredí uprostred hôr. Keďže na festivale bolo čo pozerať, prinášame vám reportáž postupne deň po dni. Gothoom fest 2026 sa po 10 rokoch vrátil na chatu Kollárova v Ostrom Grúni a po 4 rokoch to bol opäť open air formát.

Prvú štvrtkovú kapelu WINTERFORGE som, žiaľ, nestihol. Ide o poľskú kapelu hrajúcu melodický death a snáď ich uvidím niekedy nabudúce.

Do areálu sa mi podarilo prísť až na druhú skupinu, DARK MORDOR. Hrali taký starý bradatý thrash metal spievaný po slovensky. Spevák Pavel spomenul, že oživili kapelu, ktorá začínala pred neuveriteľnými 35 rokmi. Zazneli aj skladby z prvých dem „Na konci je smrť" alebo „Agónia". Pod pódiom bolo ešte vcelku prázdno a trochu poprchávalo, ale už tam pobehovali mladé metalové nádeje so slúchadlami na ušiach. Hudba bola taký jednoduchší thrash skôr stredného tempa a zrozumiteľný vokál. V polovici setu sa už rozpršalo poriadne a všetci sme sa schovali pod neďaleký stan, odtiaľ bolo počuť ešte cover od Törr.

Nasledovala maďarská ATROX TRAUMA. Zo začiatku mi to prišlo ako hrubší death, neskôr som zachytil aj melodickejšie pasáže, bol to taký zvláštny štýl, ťažko sa to škatuľkovalo. Väčšina riffov však bola old school a nechýbali ani rýchle sóla. Postupom času sa melodické pasáže úplne stratili a kapela hrala niečo podobné ako raná SEPULTURA. Odporúčam vypočuť si posledný minuloročný album „Where Death Hunts". Niekedy v strede setu sa počasie vyčasilo a pod pódiom sa už zbehlo viac ľudí a objavil sa aj prvý circle pit.

Poliaci PROCH začali hrať, keď som si staval stan, už podľa prvých tónov to bol surový škrekľavý black. Kapela zaujala warpaintom, spevák krásnym reťazovým outfitom. Atmosféru dotvárala zvieracia lebka na stojane mikrofónu a ohne na pódiu. Hudobne to bolo surové a jednoduché, ba priam až primitívne, štýl na spôsob MAYHEM. Ľuďom sa to celkom páčilo.

Slovenská stálica DEPRESY po krátkom intre odpálila svoj set melodického death metalu. Zachytil som skladbu Palliative Theories z albumu „Morph - Near Death Experiences" a výzvu na prvé pogo, na čo ľudia hneď zareagovali a boli pokusy o circle pit. Ľudí postupne pribúdalo, slovenská tvorba mala ohlas. Depresy zaradili aj pomalé pasáže s čistými gitarami a neskôr zaznela aj skladba „Tribute to Melancholy Day" z posledného albumu „Psycold". Rozlúčili sa skladbou „Thanatocenosis (Death Assembly)" z rovnakého albumu. Na záver zaželali príjemný festival a poďakovali Peťovi z DOOMAS za pozvanie a super miesto pre festival. DEPRESY majú svoju hudbu vyšperkovanú do detailu, zrejú ako víno a Gothoom to na konci ocenil potleskom.

MISANFORMIC z Bratislavy nastúpili bez živého bubeníka v štýlových čiernych úboroch a s vlajkami po pódiu. Štýl kapely na prvé počutie bol atmosférický death modernejšieho strihu s dôrazom na technické prevedenie. Zaujalo ma napríklad elektronické intro k jednej zo skladieb, atmosféra bola na prvom mieste. MISANFORMICu najviac chýbali tie živé bubny, páčil sa mi však nezvyčajný tón gitár, mali taký skreslený ťažkotonážny zvuk. Kapela sa nesnažila o časté zmeny temp, skôr sa hrala s kompozíciou, rozvíjala pôvodný riff do mnohých obmien, snažila sa vytvoriť ťaživú atmosféru. Nechýbali sample, ktoré vytvárali zaujímavé spojenie elektroniky a technického metalu. MISANFORMIC vydali len pred pár dňami svoj prvý album „Terrarage", je to príjemné osvieženie do slovenských metalových vôd. Neskôr začalo opäť poprchávať a následne aj poriadne pršať, tak som sa šiel najesť.

Po rokoch sa znovuzrodili The CRYPT, ktorých si pamätám ešte z mojich metalových začiatkov, spred zhruba 20 rokov. Publikum bolo trochu redšie po daždi, no pre mňa to bol hudobný návrat do raných slovenských black metalových čias (v hlave mi z tých čias utkvelo napríklad meno RIGOR MORTIS, pamätáte?). Vtipné bolo, ako sa pod pódiom rozbehol detský circle pit spolovice tvorený metalovou omladinou. Aj keď som sa už posunul do úplne iných žánrov, bolo príjemné si nostalgicky zaspomínať. Na konci bolo poďakovanie Peťovi Doomasovi za pozvanie a za super festival.

Ďalšia slovenská legenda DOOMAS nastúpila s basou a štyrmi gitarami, čo som teda videl prvýkrát v živote. Na hlavách mali štýlové masky a atmosféru dotvoril dym, po prvej skladbe sa o kultúrnu vložku postaral aj Cthulhu (mne pripomínal kapitána Davy Jonesa z Pirátov Karibiku). Gitarový zvuk bol zliaty a ťažký, čo je pri tomto type hudby asi okej, ale nie sú štyri gitary už príliš? Objavil sa tiež prvý divokejší circle pit. Od Peťa prišlo poďakovanie za to, že ľudia prišli prvý deň na Gothoom. DOOMAS prospelo večerné stmievanie a ľudia sa celkom bavili. Na konci Peťo spomenul 20. výročie kapely a poslednú skladbu venoval tým, ktorí už nie sú medzi nami. Niekoľkokrát si tiež pochvaľoval, že pred takýmto publikom by si chcel zahrať každý.

Poľská ARKONA mala pochopiteľne oproti DOOMAS plochejší zvuk, aktéri mali na sebe biele kapucne a masky. Bol to klasický black metal, dlhé ťahané pasáže, opakujúce sa riffy, spievané po poľsky. Zaujali ma do popredia vystupujúce bicie, ktoré boli fakt skvele naklepané (a asi aj trochu vyššie nazvučené oproti zvyšku). V polovici setu mi už prišlo, že hrajú stále to isté. Atmosféru, o ktorú sa kapela snažila, rušilo len občasné vypadávanie zvuku jednej z gitár. Zachytil som najmä skladby z posledného albumu „Stella Pandora". Dav si nakoniec pýtal prídavok, ale žiadny sa nekonal. Vonku sa medzitým riadne zozimilo...

DYMNA LOTVA pôvodom z Bieloruska bola láska na prvý pohľad. Na pódium sa vytackala speváčka Nokt s tvárou pokropenou krvou a so slučkou na krku, ktorá jej bola príliš úzka. Jej hrdelnému kriku asistoval gitarista Mikita a dokopy s pomalou clivou muzikou to bol emočný nápor s obrovskou silou. Autentické emócie a čistá melanchólia, občas doplnené čistým spevom. Slučka šla po čase z krku dole a putovala medzi ľudí. V skladbách sa objavil aj klavírny podmaz, saxofón a iné nástroje. Speváčka si neskôr zišla zaspievať dole k ľuďom pod pódium. DYMNA LOTVA sa hrali s každým tónom, nikam sa neponáhľali, pomaly budovali dusnú, ťaživú a depresívnu atmosféru. Ich emócie boli autentické a patrilo k tomu, samozrejme, aj trochu divadelnosti na pódiu, na ktoré sa výborne pozeralo. V auguste im vyjde najnovší album „Vyraj". Toto bola u mňa najlepšia štvrtková kapela.

SAMSARA si vyzdobili pódium sviečkami a po intre spustili pomalý doom s hrdelným murmurom. V pozadí šiel neustále podmaz na podtrhnutie atmosféry. Ľudí bolo už pomenej, čo neprekvapuje vzhľadom na neskorú nočnú hodinu a poriadnu kosu. Spevák sa snažil hecovať dav na skandovanie, no na to bola už neskorá hodina. Pomalá hudba uspala aj mňa. Bolo to pomalé, ťaživé, proste doom. Menší „fail" nastal, keď spevák na chvíľu odbehol od mikrofónu a spev išiel ďalej.