Hradby Samoty 2023

Hradby Samoty 2023

Dvanásty ročník festivalu Hradby Samoty sa tento rok presťahoval na Záhorie, konkrétne do obce Jablonica. V nej sa nachádza Apponyiovský kaštieľ, ktorý je vo veľmi zlom stave. Jednou z úloh festivalu je poukazovať na podobne chátrajúce pamiatky a podporiť snahy o ich záchranu. O tú sa snaží občianske združenie Útulný domov, ktorých môžete podporiť TU.

Ústredným motívom celého festivalu boli tento rok masky. Okrem rozsiahlej výstavy prebehla aj debata na túto tému a na festivale sa predstavilo aj množstvo hudobníkov, ktorý používajú masky ako súčasť svojich vystúpení. Na festivale vládla tradične príjemná nálada, nemuseli ste sa nikde tlačiť ani stáť vo frontách na občerstvenie. To bolo mimochodom veľmi chutné a aj pomerne pestré. O zvuk sa nám starali Vomitor Sound, ktorých musím za ich prácu pochváliť.
 


Štvrtok odštartoval program vystúpením projektu THE CITY OF PYRAMIDS, za ktorým stojí hudobník 900piesek. Tvorba tohto projektu vychádza z tradičného dark ambientu a drone, čo mi ale naživo až tak nepripadalo. Jeho vystúpenie bolo síce minimalistické ale skôr mi pripomínalo experimentálnu elektronickú hudbu. Nasledujúci XCES predviedli modernú fúziu elektronickej hudby, metalu a rocku. V tých najvypjatejších momentoch išla z ich hudby divoká energia, ktorú krotili v pokojnejších pasážach. Neprehliadnuteľný bol ich spevák, ktorý okrem tradičného spevu rapoval a nevyhýbal sa ani surovejším polohám. Plus hral na nejaké plechové čudo, ktoré som dodnes neidentifikoval. Jediné čo by som ich hudbe vytkol, boli až príliš dlhé hluché miesta. Tam strácala ich hudba na dynamike, ale možno to bol práve ich zámer.

Vystúpenie MEDICAL CABINET nás zaviedlo na operačnú sálu. Ide o pomerne nový projekt Jan Krumla (INSTINCT PRIMAL) a Willhelma Grasslicha, ktorého základ tvoria zvuky operačných nástrojov a rôznych zdravotníckych pomôcok. Výsledkom bol veľmi temný a chladný mix ambientu, industriálu s vôňou operačných nástrojov a dezinfekcie. Mimochodom o tri týždne si ich môžete pozrieť na brutale. Myslím že sa to oplatí. Nasledujúce vystúpenie Miroslav Tóth & DYSTOPIC REQUIEM QUARTET bolo inšpirované skladbou Black Angels od Georga Crumba. Táto skladba bola reakciou na vojnu vo Vietname. "Black Angel songs" z pera Miroslava Tótha sú venované Barbore a Vojtechovi Gálovcom, rodičom Fedora Gála. Vojtecha zastrelil nemecký vojak na pochode smrti a manželka Barbora spolu so synmi prežili v terezínskom gete. Po hudobnej stránke išlo o mimoriadne znepokojivé dielo, plné dramatických zmien a desivej atmosféry. Tieto skladby obsahujú množstvo disharmónií a skľučujúcich melódií, ktoré hovoria o hrôzach vojny. Ich vystúpenie považujem za jeden z vrcholov stredajšieho line-upu. Už dlho som nepočul tak intenzívne a znepokojivé hudobné vystúpenie.
 


Na menšom pódiu rozbehol svoj acid tekno set DivnYanko, ako náhrada za GHOSTRIDER 1997. Hudobné duo TANGERINECAT tvoria ukrajinská hudobníčka Eugene Purpurovsky a Paul Chilton z Walesu. Kombinácia pulzujúcej elektroniky, ninery a prevažne ženského spevu znela mimoriadne originálne. A práve spevy a zvuk ninery dávajú tejto hudbe nádych starých časov a miestami mi pripomenula tvorbu HALAGAZ RUNEDANCE. No spolu s razantnou elektronikou to miestami znelo až militantne. Celkovo to bolo po hudobnej stránke veľmi obohacujúce, čo je mimochodom pre tento festival typické. Schválne som extra neštudoval line-up a nechal som sa unášať novou hudbou. Nasledujúci set KARKASAS z Litvy ma až tak nechytil. Nemám nič proti industriálnemu technu ale na môj vkus mi v tom chýbalo viac temnoty. V podstate to isté platí aj pre nasledujúce sety RSS BOYS a KRISTIE CARDIO. Každopádne tento žáner je na hradbách veľmi populárny a jeho zvuky sa niesli Jablonicou až do rána. To už som ale sedel vo vlaku, keďže som sa  rozhodol na festival dochádzať.

Piatok bol dosť náročný, keďže sa môj sused rozhodol pre prerábku bytu. Po necelých troch hodinách spánku som sa vrátil do areálu a rozmýšľal ako to dnes zvládnem. Úvodné vystúpenie si vzali na plecia Česi MANCY SONO, ktorí nám predviedli svoju predstavu o post-metale. Pokiaľ sa nemýlim išlo o inštrumentálne teleso, ktoré do svojej hudby vťahuje ambientné prvky ako aj neobvyklé nástroje ako didgeredoo. Ich set mi prišiel celkom zaujímavý, aj keď s výraznejším spevom by ich hudba nabrala väčšie grády. Nasledoval žáner zvaný Slam Poetry, čo sú pomerne voľné úderné literárne útvary. Toto nie je moja obľúbená disciplína a prišiel čas na doplnenie kofeínu do žíl. Nasledujúci set patril bratislavskému zoskupeniu KOLESO NEŠTASTIA. Veľmi minimalistická elektronika, ktorá mi prišla  miestami nie veľmi dobre navrhnutá. Vzhľadom na počet hudobníkov vychádzali z reproduktorov dosť nesúrodé zvuky, ktorým chýbala nejaká forma. Na druhej strane to bol možno zámer vzhľadom na názov.

ARABIAN FAMILY PAYBACK + BLIND RULER CURSED LAND ma konečne vytrhli z letargie. Pod prvým názvom sa ukrýva Erik z Drénu, pod druhým už spomínaný Willhelm Grasslich, ktorý sa nám včera predstavil na tomto istom pódiu. Oba tieto projekty sa zaoberajú militantnou tematikou. Erikova časť sa zaoberala nekonečným konfliktom v Palestíne a po hudobnej stránke ide o industriál ambient s tribal rytmikou. Wilhelm svoju hudbu ťahá viac do martialu a podľa videoprojekcie sa zameral na japonské letectvo, zrejme išlo o kamikadze pilotov. Následne sa ich sety prepojili a spolu dokončili túto misiu. Ani neviem čo chcel Erik robiť s fľašou Molotow koktejlu, každopádne sa mu ju nepodarilo zapáliť. Nijak to však neoslabilo tento pútavý set.
 


Po nich na hlavnom pódiu vystúpili Poliaci XDZVONX. Hudobne vychádzali z mixu dub stepu, syntwave a poriadne ujetého spevu. Ja som tam cítil aj prvky trapu ale tých štýlov tam bolo ešte viac. Občas ich hudba zašla aj do komerčnejších vôd, čo mi ale vôbec nevadilo. Najväčší podiel na tom mala speváčka Lýlka Kørbová, ktorá ukázala poriadne vokálne peklo. Od klasického spevu, rapovanie v poľštine až po surovejšie skoro až metalové polohy. Do extáze ma privádzali pasáže v ktorých doslova ziapala a zavíjala. Takúto speváčku v kapele proste chceš mať. Občas sa pridal so spevom aj jej spoluhráč, ktorý z času na čas zobral do rúk aj basgitaru. Tú by som radšej nabudúce vynechal, ale inak to bolo neskutočné. Pre mňa veľké prekvapenie v hudobnom žánri, ktorý prakticky vôbec nesledujem.

Nasledujúca kolaborácia KAZEHITO SEKI + SAKKIKANGAS bola ukážkou hudobnej surovosti a poriadneho extrému. Totálny noisový výplach v znamení česko-japonského dua dokonale prečistil naše sluchovody a otestoval naše nervové zakončenia. Kazehitov šialený vokál sa len tak nepočuje a spolu s hudbou SAKKIKANGASA znie pekelne. Vystúpenie BBYB bolo v znamení šialeného mixu goregrindu, breakcore a techna. Na českej scéne v podstate už legendárna kapela, ktorá vznikla v roku 2001 v Ostrave. Vystúpili už tradične v maskách, ktoré roky vytvára spevák Kino pod značkou Sadofekalus. Škoda že jeho výtvory nevystavili na festivale, určite by obohatil kaštieľ svojou chorobnosťou. Každopádne tak učinil svojím chorým vokálom a celkovo kapela podala skvelý výkon. No vlastne sa mi ťažko porovnáva, keďže som ich naposledy videl naživo pred desiatimi rokmi. Každopádne ma ich vystúpenie bavilo a pred pódiom to nečakane ožilo. Okrem borat-Jara sa tam celkom odviazali aj tri slečny, ktoré odhalili svoje poprsie.
 



ROSE NEBEL bol ďalší one man projekt, tentokrát z Rakúska. Mladý chalan v tričku MAYHEM spustil vcelku počúvateľný mix ambientu, techna a EBM. Bolo to vcelku pestré ale nejak mi ten set nesadol a radšej som zašiel dobyť energiu. Čakanie na set JEDEN KMEN sa vďaka zvukovke trocha natiahol a úvod museli vďaka technickým problémom opakovať. Skupina sa od ich posledného vystúpenia na HS rozrástla o vokálnu miniskupinu a tak sa ich na scéne ocitlo dokopy jedenásť. Skupina produkuje dark  tribal folk, vychádzajúci z domácich koreňov. Teda aspoň dnes predstavili svoj nový materiál predpokladám  z nového albumu "Basnj", ktorý vychádza z Moravských koreňov. Texty sú spievané v akejsi archaickej podobe moravského jazyka, čo ich hudbe dodalo autentický náboj. Ich vystúpenie bolo zaujímavé, ale nejak ma v poslednom čase táto hudba prestala zaujímať. Svoju daň si začala pýtať aj únava a nápoje prestávali účinkovať. Nasledujúci URBANFAILURE roztočil slušné noise techno, ktorému nechýbal náboj. Miestami to bolo surové, no dlho som na jeho vystúpení nevydržal.

Poliaci T'IEN LAI predviedli príjemné tribal techno obohatené o prvky EBM. Nepadol som z ich vystúpenia síce na zadok, ale vytvorili pôsobivú atmosféru. Na záver prišlo celkom nečakané vystúpenie v podobe mladého performera Kodikiho. Napriek tomu že mi už bola slušná kosa a ledva som stál na nohách, jeho set ma čiastočne oživil. Jeho hudba je na hraniciach rave a breakcoru, čo teda rozhodne nie je moja parketa. Každopádne mala neskutočnú energiu, ktorú dopĺňal pomerne šialeným pohybovým prejavom. Mal som pocit že sa jeho končatiny každú chvíľu oddelia od tela, tak s nimi rozhadzoval. Táto netradičná kombinácia divokej hudby a tanca ma síce na čas prebudila, no síl už rapídne ubúdalo. Preto som sa okolo tretej rozhodol pre ústup na vlakovú stanicu.
 

V sobotu som sa našťastie slušne vyspal a vyrazil na posledný deň festivalu. Hudobný program dnes začal na menšom pódiu vystúpením projektu s názvom Z. Za ním stojí Michal Kopecký, spevák skupín VOLUPTAS, MŮRA a redaktor Marastmusic. Okolo svojich hracích mašín si porozsvecoval sviečky a mohol začať jeho temný rituál. Základom jeho hudby bol ambientný industriál zabalený do veľmi surového zvukového kabátu. Ten dopĺňal svojim harsch vokálom, pričom to atmosférou pripomínalo tie najtemnejšie metalové žánre. Z môjho pohľadu to bolo sympatické vystúpenie pre temné duše. BOH VAJEC + SKLOBETÓN čiastočne nadviazali na Slam poetry, ktorý bol sprevádzaný hudobným podkladom. Po pravde som to nedal a šiel si v kľude sadnúť pod šapitó. Tam si človek oddýchol od státia a od slnečných lúčov. PTAO je noisecorový projekt, ktorý vznikol pred dvadsiatimi siedmymi rokmi, ako som sa dočítal. Ak mám pravdu povedať dnes som ich počul prvý raz a musím uznať že nesklamali. Hudobne ide o umiernenejšiu podobu SEDEM MINÚT STRACHU, s ktorými ich spája osoba Radoslava Uhlíka. V krátkych úderných songoch spájali noisovú špinu a surovú grind corovú energiu. Tento štýl dnes hrá len málo interpretov a je preto vzácnosť naraziť na podobnú raritu. Výborný bordel.
 


Improvizovaný krautrock som po pravde ešte nepočul a preto som bol zvedavý na produkciu českých RAW DEAL. Chápem že pri improvizácii dochádza k rôznym momentom, ale tu mi chýbal nejaký spoločný cieľ. Nejaké vyvrcholenie či vygradovanie atmosféry skladby. Chalani sa snažili ale nejak tomu nevedeli zasadiť pointu. Snáď niekedy nabudúce. MARE DI DIRAC si rozložili na pódiu mašinky, rôzne vetvičky, papeky a činely. Pomocou nich sa snažili o nejaký rituálny ambient spojený s field recording. Ich set bol vcelku príjemný aj keď trocha krátky. LOFN predviedli veľmi príjemnú zmes ambientu a elektroniky, pričom ich set znel ako nejaký soundtrack k noir filmu. Ich hudba je založená na majestátnej produkcii a moderných zvukoch. Škoda že sa vystúpenia nezúčastnila speváčka Anna Coranić. Dnešný program sa nejak nevedel rozbehnúť a nepomohli tomu ani duo JENA JANG & IVANA M. HOLLÁ. Ich temný rituálny ambient mal svoju atmosféru, no chýbala mi tam nejaká iskra. A tak to museli vziať za obrátky až SPIRITUAL FRONT. Označiť svoju hudbu ako nihilist suicide pop je síce dobrý marketingový ťah, ale neviem či to vystihuje práve ich hudbu. Pre mňa je to príjemná zmes country folku, rocku a temného popu. Inšpirácia hudbou Nicka Cavea je tu citeľná aj keď hudba SPIRITUAL FRONT sa drží viac v úzkych mantineloch. Každopádne ich vystúpenie bolo príjemným spestrením a zároveň aj jeden z vrcholov festivalu. Na druhej strane mali obrovskú výhodu a to fakt, že podobne ladenú hudbu tu nikto iný nehral. Ale na tom vlastne nezáleží, keďže nejde o žiadnu súťaž. Ja som si ich vystúpenie užil.
 


Nasledujúci set v podaní Zosie Holubowskej alias MALA HERBA udržal moju pozornosť vďaka zaujímavej hudobnej produkcii. Táto Poľka pôsobí vo Viedni a minulý rok mala vystúpiť v Bratislave. Koncert sa nakoniec nekonal a tak sme si jej produkciu vychutnali ako záverečný akt na veľkom pódiu. Jej hudba vychádza zo štýlov ako darkwave či synthwave, ktoré umne mieša s EBM. K tomu pridáva svoj čistý vokál, ktorým jemne ťahá svoju hudbu akoby k starým ľudovým motívom. Tým vzniká zaujímavý kontrast medzi modernou a archaickou hudbou. Záver festivalu už prebiehal len malom pódiu a to Dj setmi NAĎA, LAURA PLIS a DOJAZDY V KYSAKU.

Ďalší ročník letných Hradieb Samoty je za nami a neostáva než poďakovať organizátorom za pozvanie. Po hudobnej stránke sa veľmi neprekrýval s mojimi obľúbenými subžánrami tohto festivalu. Je o to pozoruhodnejšie, že aj napriek tomu som objavil kopec zaujímavých interpretov. A tým je pre mňa tento festival vzácny. Kedy sa vám naposledy stalo, že vás ohúrila kapela hrajúca žáner, ktorý vôbec nepočúvate? Mne vo štvrtok a verím že niečo obdobné zažijem aj budúci rok. Každopádne organizátori už chystajú na november Intermezzo a som zvedavý koho zaujímavého naň dotiahnu. Hluku zdar!

Informácie o koncerte

Názov: Hradby Samoty 2023

Dátum: 13.07.2023 - 15.07.2023

Miesto: JABLONICA - Kaštieľ Apponyiovcov

Kapely: SPIRITUAL FRONT, T'IEN LAI, MIROSLAV TÓTH & DYSTOPIC REQUIEM QUARTET, MARTIN GERBOC, MARE DI DIRAC, RAW DEAL, BNSU, RSS B0YS, MALA HERBA, URBANFAILURE, LOFN, MARAKI, PTAO KARKASAS, ROSA NEBEL, JEDEN KMEN, BBYB, XDZVØNX, KAZEHITO SEKI & SÄKKIKANGAS, ARABIAN FAMILY PAYBACK + BLIND RULER CURSED LAND, WEIRD VISUALS, LORENZO ABATTOIR - SOLIFUGAE, XCES, ALVIN LUCIER: I AM SITTING IN A ROOM (FERO KIRÁLY / EVA VOZÁROVÁ), JARMILA MITRÍKOVÁ & DAVID DEMJANOVIČ, NAĎA, WOJCIECH KUCHARCZYK, TANGERINECAT MEDICAL CABINET, JENA JANG & IVANA M. HOLLÁ, DOJAZDY V KYSAKU, THE CITY OF PYRAMIDS, KUNDY CREW, KLAUDIA KOSZIBA, BORIS SIRKA, GHOSTRIDER 1997, KOLESO NEŠŤASTIA, BOH VAJEC + SKLOBETON, MANCY SONO, KRISTIE KARDIO, Z, EMÍLIA RIGOVÁ, ZUZANA PUSTAIOVÁ LAURA PLIS AKA HAPPYDURAL, PETRA FRAŇKOVÁ, CYNTHIA GREGOROVÁ, ŠIMON CHYLA, VILIAM SLAMINKA, DOMINIKA BREČKOVÁ, LUCIA ČARNECKÁ, TOMÁŠ DEÁK, KASHA POTROHOSH ALEXANDRA HREHOVÁ, MICHAL HORŇÁK, KRISTINA HREVUŠOVÁ, MAREK CINA, HUGO RAÝMAN PETRA NELA PUČEKOVÁ, EMA ŠÚTOVCOVÁ, BLH, KODIKI, WORKSHOP VÝROBY MASIEK

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2023-07-23 08:29:25

Prečítané: 1305x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Chýba názor redakcie