Tradičný rockový fest Masters of Rock sľuboval podľa svojej tohtoročnej bohatej súpisky skutočne zaujímavé a v nejednom prípade i originálne mená. Prísľub nezabudnuteľných hudobných zážitkov bol teda viac než reálny. V neodmysliteľnom areáli likérky R. Jelínek v obci Vizovice sa tak uprostred júla znovu zišiel početný dav vyše dvadsiatich tisíc fanúšikov gitarovej muziky, aby počas štyroch dní zaplnil členitý areál a vytvoril fantastickú atmosféru pre desiatky interpretov na čele s HELLOWEEN, IN FLAMES, SLAUGHTER TO PREVAIL či MARILYN MANSON.

I napriek tomu, že som sa kvôli istým nepríjemným zdravotným komplikáciám rozhodol navštíviť len úvodné dva hracie dni, a tým pádom bohužiaľ musel oželieť posledné menované hviezdy (nehovoriac o The GATHERING či ARCH ENEMY), užil som si aktuálny ročník Masters of Rock priam dosýtosti a dokonca možno i s väčšou chuťou a odhodlaním než bežne. S permanentnou myšlienkou „si tu na krátko, tak dávaj bomby a choď na plno koľko môžeš!“ sa pridávam k svojím priateľom do štvorkolesového presúvadla a hor sa na dlhú, takmer štyristo kilometrovú cestu za rieku Moravu.
 

Bolesť v srdci za neuskutočnený „odrb“ s názvom Rock pod Kameňom v Belej (nie, ten narýchlo zbúchaný a vo všetkých smeroch bizarný „gadžibál“ odmietam nazývať RPK!) je stále veľmi prítomná a silná, no po vytúženom príchode do rozsiahleho stanového mestečka Těchlov sa znenazdajky rozplynie ako para nad hrncom. Množstvo nápomocných ľudí z organizačného teamu, viacero TOI TOI, predajný karavan s bohatou ponukou nápojov – áno, návštevník sa hneď cíti o niečo lepšie a vie, že o neho bude dobre postarané.

Keďže som sa na Masters of Rock zdržal iba spomínané dva dni, v areáli festivalu som nakoniec nekonzumoval, avšak čo do počtu miest s rôznym jedlom a pitím, bola to myslím taká tunajšia klasika. Potešila oddychová zóna, stánok s možnosťou natočenia vlastného videoklipu či základňa časopisu Spark. Čo už rozhodne potešilo menej bolo len jedno malé koryto s vodou – inú podobnú možnosť som v celom objekte žiaľ už nenašiel. S prihliadnutím na vysoké denné teploty je to proste prekliato málo! Málo ale určite nebolo možností osviežiť sa a zajesť si mimo hlavného pľacu, kde sa to len tak hemžilo rôznymi značkami alka i nealka, šanca nabiť si smartphone FREE a napratať žalúdok do sýtosti. Pre mňa ako Slováka bola priam dych vyrážajúca najmä ponúkaná cenotvorba – originálna Kofola či pivá rôznych značiek sa bežne pohybovali od 2€ do 2,5€. Na podobnej akcii v našej republike doslova a do písmena nepredstaviteľné, že?
 

Dosť však bolo omáčky okolo, povedzme si v skratke i niečo o viacerých interpretoch, ktorých som mal možnosť zhliadnuť za úvodných štyridsaťosem hodín. Prvou pomyselnou voľbou mali byť Američania AGENT STEEL s ich staručičkým speed metalom, lenže okolnosti to zariadili ináč (podľa dostupných informácií a klipov nemusím ľutovať – bola to fraška!) a ja prichádzam až na kanadskú legendu VOIVOD, kde sa v úlohe frontmana predstavil aktuálne zaskakujúci staronový spevák Eric Forrest. Ten zanechal v kapele nezmazateľnú stopu uprostred 90. rokov, konkrétne na doskách “Negatron“ a “Phobos“. Dočkali sme sa aj dvoch ukážok z tohto mierne nedoceneného obdobia, inak kostru setlistu tvorili staré overené klasiky (“Nuclear War“, “Ravenous Medicine“, “Tribal Conviction“) a neodmysliteľný cover “Astronomy Domine“ od PINK FLOYD. S Erikovým hlasom zneli VOIVOD nepomerne tvrdšie, čo išlo ruka v ruke s obrovskou energiou a výbornou náladou.
 

V evidentne dobrom psychickom a fyzickom rozpoložení došiel i nezameniteľný Marko HIETALA, niekdajší kľúčový člen SINERGY a NIGHTWISH. Ten si nedávno odkrútil pomerne veľmi úspešné turné s niekdajšou kolegyňou Tarjou Turunen, priviedol na svet vydarenú novinku “Roses from the Deep“, ktorú spolu so staršou tvorbou prevetral i vo Vizoviciach a mohli sme si vychutnať viaceré skvelé pecky na čele s “Frankenstein´s Wife“, “Impatient Zero“ a “The Dragon Must Die“. Štvorica za prítomnosti postupne zapadajúcich slnečných lúčov podala výborný uvoľnený výkon. Je vskutku úctyhodné, že si Marko plne stojí za svojou aktuálnou tvorbou, no možno by k väčšiemu ohlasu pod pódiom predsa len mierne pomohla nejaká tá hitovka od jeho bývalého zamestnávateľa. Rozhodne by bolo z čoho vyberať...
 

Veľké veci sa čakali od doslova nezničiteľného peveckého diabla Uda. Dnes už sedemdesiatštyriročný harcovník si užíva prítomnosť ďalšieho podstatného ex-člena legendárnych ACCEPT, charizmatického basgitaristu Petera Baltesa, s ktorým sa rozhodol pod hlavičkou DIRKSCHNEIDER prevetrať jedno z ich najcitovanejších heavy metalových diel, dosku “Balls to the Walls“ z roku 1983. Z tohto pôvodne avizovaného plánu žiaľ nakoniec zišlo, na druhej strane sme sa dočkali viacero klasických evergreenov na čele s úvodnou šlehou “Fast As a Shark“ (zazneli napríklad i “Living For Tonite“, “Midnight Mover“, “Metal Heart“), ale i viacerými menej známymi číslami (“Losing More Than...“, “Flash Rockin' Man“) z dielne pracovitých Nemcov. Škoda len toho úplného záveru, kde sa až trojica po sebe idúcich skladieb dočkala nekonečných pokusov o rozospievanie moravského publika, čo popravde máličko zabilo spád a gradáciu vystúpenia.

Po dlhočiznej pauze na prípravu megalomanskej scény nás už čaká najväčšia hviezda nielen štvrtkového večera, no možno i celého aktuálneho ročníka. Nemecká partia HELLOWEEN od pamätného comebacku šľape ako perfektne namazaný stroj, čo chalani potvrdili aj v areáli likérky Jelínek pri oslave okrúhleho štyridsiateho výročia. Bolo to jednoducho epické, a ja len márne hľadám čo i len najmenšiu chybičku krásy na tomto pompéznom divadle.

Zvuk? Ako z „cédéčka“. Svetlá, pyrotechnika a vizuálne efekty doslova pohlcujúce. Inštrumentálne výkony našich predstaviteľov na jednotku a nálada pod i na pódiu na maximálnej úrovni. Kiske, Deris, Kai a spol. pôsobili nesmierne uvoľnene a do publika venovali všadeprítomné úsmevy (...v prípade Weikiho grimasy, viď. fotogaléria). Je pravda, že po náročnom slnečnom dni mi táto dvojhodinovka prišla už mierne „over the top“ a prídavok som kvôli opuchnutému kolenu musel bohužiaľ vynechať, ale to, čo mu predchádzalo, možno bez problémov považovať za jeden z osobných koncertov roka. Do svojho dočasného príbytku na lúke Těchlov preto vchádzam s myšlienkami, že táto štvrtková bodka sa bude veru prekonávať ťažko...