Metalové festivaly majú mnoho podôb, niektoré sa snažia dosiahnuť ideálnu kombináciu všetkých žánrov a niektoré sú orientované len na jeden druh hudby (ako nórske black metalové Inferno). Midgardsblot vytvára zvláštnu atmosféru kombináciou extrémneho black metalu s historickým festivalom ako Červený Kameň. Som presvedčený, že Midgardsblot je jediné miesto na svete, kde otváracia ceremónia (Blot) môže obsahovať prasaciu krv bez toho, aby festival musel riešiť protest vegánov s kartónovými bannermi. Festival sa nachádza v malej dedinke Borre v južnej časti Nórska, zhruba dve hodiny od Osla. Borre je známe monumentálnymi mohylami z germánskej doby železnej, ktoré prehlbujú špecifickú atmosféru festivalu. Cez deň tu nájdete ľudí v historických kostýmoch, lukostrelcov, šermiarov, vikingskú dedinu či pohanské rituály.

Ako sa deň blížil k noci, sa kapely menili. Počas dňa tu hrajú menej známe folkové kapely ako NYTT LAND, GARMARNA či FOLKET BORTAFOR NORDAVINDEN a na pódiu je možne vidieť okrem gitár aj hurdy gurdy, husle, violy, harfy… Večery patrili hlavne škandinávskym kapelám, ako sú ENSIFERUM, DIMMU BORGIR ci WATAIN. Z väčšej diaľky prišli aj grécki ROTTING CHRIST ci francúzsko/alžírska kapela ACYL s veľmi zaujímavou osobnou históriou.

Asi najväčšie prekvapenie festivalu bol francúzsky PERTURBATOR, ktorý hral v prvú noc. Mnohí frflali, že synthwave/EDM je trošku zaujímavý experiment, ale množstvo ľudí v true/kvlt black metalových tričkách tancujúcich v drevenom dlhom dome (fakt..., to je slovenské slovo pre Longhouse, overil som to) dosvedčilo, že fanúšikovia metalu si vedia užívať.

Festival ako taký trvá len dva dni. Štvrtková noc pred festivalom, ktorá mala výrazne menej návštevníkov a ešte menej novinárov, bola ideálna na zoznámenie sa s priestormi. V porovnaní s veľkými festivalmi, ktoré som navštívil v minulosti, je Midgardsblot až podivne malý. Z hlavného pódia (Valhalla) na menšie a folkovejšie pódium Kaupangr to človek stihol do 5 minút. A to sú pódia na opačných koncoch areálu. Vzdialenosť pódií bola dôležitá, hlavne, keď skončila prednáška Einara Selvika, hlavného člena Wardruny, či tvorcu hudby seriálu Vikings a akustická ukážka dávno zabudnutých historických hudobných nástrojov. Z jednej strany areálu sa to dalo stihnúť na ENSIFERUM, kým dohral "Ferrum Aeternum" a ostalo zopár sekúnd na prestavenie mysle z drevenej harfy na elektrické Ibanezky.

Za Kapangrom už bolo len pivo, mexické jedlo a stan veľmi talentovaných tatérov. Keď som sa predavača mexickej kuchyne s lámanou angličtinou spýtal, čo má mexické jedlo spoločné s Nórskom, Vikingami alebo metalom, začal sa smiať a dal mi jedlo zadarmo. Takže, nepýtajte sa ma, ako chutí pravá nórska kuchyňa, lebo som sa k nej nikdy nedostal. Mimo areálu sa nachádzala vikingská dedinka Folkvangr a vatra, pri ktorej sa ľudia po konci programu zvyknú stretávať. Nanešťastie nórska vláda zakázala otvorené ohniská kvôli dlhotrvajúcemu suchu, ktoré v Nórsku trvalo až 2 týždne. Ako to už býva zvykom, keď sa festival začal, tak sucho a leto odznelo a nastalo romantických 6 stupňov v noci. Na posledný deň festivalu sa rozfúkal studený vietor, ktorý nórska vláda identifikovala ako nebezpečný a zakázala otvorený oheň. Ak niekto z vás čítal “Ako som vozil Nórov”, tak akú takú predstavu o Nóroch a ich láske k dodržiavaniu pravidiel mať musíte.

Záverečný rituál Midgarsblotu, Ragnarok, je veľmi inteligentný spôsob, ako vyviesť ľudí von z areálu. Hlavná šamanka rituálne obetuje veľkého plyšového jeleňa, pozbiera krv do drevenej misky a teatrálne sa prejde medzi poslednými návštevníkmi festivalu, ktorí ešte nie sú opití pod obraz aj napriek cene nórskeho alkoholu. Za zvuku bubnov a škriekania účastníkov sa vytvorí zástup ľudí, ktorí opustia areál a nasmerujú si to medzi praveké mohyly. Tak sa šamanka poďakuje za účasť a dovedie dav k monumentálnej vatre na hranici s morom. Ako som spomínal vyššie, keďže je zákaz otvoreného ohňa, tak vatra ma v sebe zopár červených vianočných svetielok, ktoré smutno blikajú a snívajú sen reálneho ohňa. Nuž, nemôže všetko vyjsť. Tu sa hlavný program konci a je na čase zastaviť sa medzi stanmi, spoznať nových ľudí a dopiť všetok alkohol.

Článok uzavieram myšlienkou: bodaj by všetky festivaly mali Metal Yogu.