Nemeckí progressive/technical death metalisti OBSCURA momentálne brázdia Európu v rámci turné "Diluvium Europa 2019" a na pomoc si zavolali zaujímavú trojicu kapiel. Síce sa jednalo o pondelkový termín, no Arena vo Viedni sa zaplnila celkom slušne. Na miesto sme dorazili desať minút pred začiatkom a načasovanie mi skoro vyšlo úplne presne. Prvá kapela FIRST FRAGMENT však začala o dve minútky skôr a ja som ešte trčal v rade na pivo. Oveľa horšie mi načasovanie vyšlo k záveru koncertu, ale o tom neskôr.

Kanaďania FIRST FRAGMENT majú na konte len jeden dlhotrvajúci album "Dasein", no od začiatku bolo hneď jasné, prečo si ich OBSCURA zavolala na turné. Nenapadá ma iný výraz, iba že to boli ozajstní šialenci, a to myslím v úplne najlepšom možnom význame. Na ich hudobné umenie bola radosť pozerať a pravdupovediac som nevedel, na koho mám pozerať skôr. Každý jeden hudobník bol maximálne našlapaný a miestami som mal pocit, že sa pretekajú v tom, kto zahrá krkolomnejšiu vec. Všetko sa odohrávalo v brutálnom tempe a samozrejme nebola núdza o dlhočizné a čo najviac prekomplikované sóla.  V polovicu setu sme mali možnosť vidieť intro k jednej skladbe v podaní dvoch sólujúcich gitár a pridala sa aj basa, jednoducho skvelé. Obzvlášť  ma zaujal basák Domink “Forest” Lapointe, ktorý hrá napríklad aj v AUGURY či GORGUTS, v minulosti sa blysol okrem iného v QUO VADIS a BEYOND CREATION. Vystúpenie FIRST FRAGMENT bolo síce krátke, trvalo len polhodinku, no intenzívne a chýbala mu už len jediná, avšak veľmi podstatná vec a tou bol dobrý zvuk. V Arene sa všetko zlievalo dokopy a pri takýchto technických kapelách je to veľká škoda.

Nasledovala občerstvovacia pauza na pumpe a potom som musel hneď rýchlo naspäť, keďže svoj set už drtili Američania ALLEGAEON, ktorým v apríli vyjde nový album s názvom "Apoptosis". Kapela samotná bola pre mňa veľká neznáma, potešil ma však pohľad na osemstrunové gitary. Oproti prvej kapele boli ALLEGAEON oveľa melodickejší a hudba bola poznateľne jednoduchšia. Na druhú stranu opäť nechýbali extrémne sóla od oboch gitaristov a početné klepačky. Niekedy ku koncu setu som si uvedomil, že je každá skladba písaná podľa toho istého vzorca a kapela sa stále opakuje, čo ma začalo celkom nudiť. Navyše zvuk sa moc nezlepšil a teda výsledný produkt bola jedna zliata masa, v ktorej sa ťažko orientovalo. Podobne to asi videla väčšina publika, v hale bolo minimum pohybu, len pár pokývkavajúcich hláv. Po polhodinke bol koniec a pódium si začali chystať FALLUJAH.

Počas zvučenia sa skúšali elektronické sample, čo som vnímal ako ďaľšiu možnú hrozbu pre už teraz zliaty zvuk. Niekde tu sa stala chyba a FALLUJAH začali s cca 15 minútovým meškaním oproti pôvodnému plánu. Po krátkom intre sa spustila poriadna paľba, čo žiaľ neplatilo pre celý set, kedže sa dosť vyžívajú v pomalých pasážach. Ja osobne som ich tvorbu moc nesledoval, no pred koncertom som zisťoval ohlasy na ich dve nové skladby vypustené posledný mesiac. Tie pochádzajú z pripravovaného albumu s názvom "Undying Light", ktorý vyjde už tento marec. Tie ohlasy neboli bohvieaké, či už je to kvôli novému spevákovi, ktorý preferuje skôr deathcorový spev, alebo kvôli rozdielnemu štýlu produkcie celej kapely oproti ich minulej tvorbe. Rozpačitý pocit z FALLUJAH som mal aj ja, pre mňa to bola veľmi zvláštna hudba, človek nikdy nevedel dopredu čo príde, či nejaká klepačka alebo pomalá pasáž. Zuvk bol ešte zliatejší ako pri predošlých kapelách a sóla úplne zanikali. Tak isto ako ALLEGAEON ma aj FALLUJAH začali po čase nudiť (ja nie som moc na pomalé veci) a už som len nedočkavo čakal na hlavnú hviezdu večera.

Nemecká OBSCURA začala o dvanásť minút neskôr, čo nebola dobrá správa pre celú našu bratislavskú posádku. Koncert mal síce ohlásené trvanie do jedenástej hodiny a náš plán bol odísť z Viedne autobusom, no vďaka meškaniu sme z kapely videli len päť skladieb a museli sme utekať domov. Ako naschvál mala OBSCURA určite najlepší zvuk spomedzi všetkých a nechýbala ani koncertná show v podobe chrličov dymu. Nemci odpálili svoj set skladbami zo aktuálnej dosky "Diluvium" a zachytil som aj titulnú skladbu predošlého albumu "Akrøasis". Pri posledne menovanej songe sa rozbehol aj menší kotol a v hale to konečne začalo aj trochu žiť. Inak to bol celkom odpočinkový koncert, pravdupovediac som dávno taký nezažil. Protagonisti OBSCURA si predstavenie viditelne užívali, o čom svedčil najmä neustály úsmev a entuziazmus speváka Steffena, či jeho vrúcne príhovory publiku v nemčine. Ja som však čoraz častejšie nervózne pokukoval na hodinky a preklínal slabé dopravné spojenie medzi hlavnými mestami. Časovo to vydalo na rovných päť skladieb, čo je cca polovica setu bez prídavku, viac snáď nabudúce.

Ako som už spomínal vyššie, z tohto koncertu mám rozpačité pocity. Dve kapely som si užil, ďalšie dve ma nudili a čakal som od nich viac, zvuk nebol nič moc a publikum bolo stojaté a bez pohybu. Na OBSCURU som sa tešil najviac a just som musel odísť skôr, žiaľ aj takto to môže niekedy dopadnúť.