Pondelkový koncert odštartovali dymové efekty, počujete dobre. Áno, bolo to hneď pri prvej kapele a tiež ma to poriadne prekvapilo. Randal bol už tiež celkom zaplnený a teda nehrozilo fiasko v podobe prázdnej haly, na ktorú sa neraz musí dívať otváračka line-upu (najmä ak sa akcia začína príliš skoro).

Progresívni Francúzi FRACTAL UNIVERSE si pre nás pripravili polhodinový set plný hudobných nápadov, neustálych zvratov a zaujímavých kompozícií. Každá skladba bola iná a dokonca ani počas nich som nedokázal predpovedať, aká pasáž bude nasledovať. Zvuk bol absolútne skvelý a hudobníci nadmieru nadaní, čiže výsledkom bola výnimočná show. Kapela často používala čisté vybrnkávačky, no virtuozita jednotlivých protagonistov sa ukázala najmä v komplikovaných riffoch a vyhrávkach. Okrem toho si FRACTAL pomáhali aj čistými spevmi, ku ktorým prispievali svojou časťou aj druhý gitarista a basák. Kapela striedavo zrýchľovala a spomaľovala, v najtvrdších pasážach všetci aktéri podporovali svoje vystúpenie mohutným headbangom. Minulý rok uzrel svetlo sveta druhý dlhtrovajúci album s názvom “Rhizomes of Insanity” a kapela teda hrala najmä z neho. Komický moment nastal, keď sa spevák a gitarista v jednom Vince opýtal publika, kto pozná ich kapelu. V Randali totižto všetci ostali ticho, až sa tomu zasmiali aj všetci na pódiu. Krátky, no hudobne nabitý set ukončili obaja gitaristi priamo v kotli, kde dohrali poslednú skladbu. Následne zožali od celého klubu zaslúžený potlesk.

Black metalový projekt Steffena z OBSCURY sa volá THULCANDRA. Kapela sa po samovražde gitaristu rozhodla nevydať svoje prvé, už nahraté demo, no Steffen ju po pár rokoch opäť prebudil k životu. Randal sa zadymil na môj vkus až príliš, no k hudbe THULCANDRy sa to celkom hodilo. Jednalo sa o síce nekompromisne naklepaný, no stále melodický black, v ktorom dominovali najmä dlhé ťahavé pasáže. Nazvučenie bolo opäť skvelé, tak isto ako pri prvej kapele. Ja som si užíval najmä krásny čistý zvuk basy, z ktorej bolo počuť každý tón. Hudobne sa kapela dala prirovnať ku švédskej legende DISSECTION, aj keď ich kvalitu podľa mňa nedosahovala. Steffen si ešte zaspomínal, že na Slovensku hrali prvýkrát pred deviatimi rokmi a asi tam nikto z účastníkov Randalu nebol, lebo to bola veľmi komorná show. Kapela zahrala aj úplne nový materiál z pripravovaného albumu, ktorý by mal vyjsť buď tento, alebo budúci rok. Ku koncu Steffen prehlásil, že zahrajú poslednú skladbu, no dobrou správou je, že je to dobrá skladba. Znelo mi to ako cover od DISSECTION, no bola to “Spirit of the Night” z albumu “Fallen Angel's Dominion”.

GOD DETHRONED sa mi zdali príliš nahlas už počas zvučenia a ostalo to tak aj počas setu. Zvuk sa zlial do jednej masy, v ktorej sa jednotlivé nástroje hľadali len ťažko. To však platilo len pre staršie blackové skladby, ktoré zneli veľmi hrubozrnne a neotesane. Kapela má úplne čerstvý album, ktorý vyšiel pred dvomi týždňami a zahrali nám z neho pár skladieb. Tie mi však zneli príliš jednoducho a monotónne, až triviálne, čo sa hudby týka a teda pri nich zliaty zvuk nebol. Skúste si z nového albumu “Illuminaty” pustiť napríklad “Book of Lies”, alebo “Gabriel”. Spevák Henri sa medzi skladbami publika opýtal, či chcú old alebo new shit a všetci chceli old. Následne gestom ukázal circle pit a ten sa naozaj na nejakú minútku rozbehol. Mňa táto kapela bavila zo všetkých najmenej, ale musím uznať, že tam bolo aj pár dobrých pasáží. Ľudia v Randali odmenili každú skladbu potleskom, takže boli pravdepodobne spokojní.

Naposledy som z OBSCURA musel utekať na autobus už po piatej skladbe, takže tentoraz som sa tešil, ako si vychutnám celý set. Kapela zvolila kratučké intro a po ňom do nás začala ládovať svoj technický death. Kostru setu tvorili skladby z posledného počinu menom “Diluvium” (Po latinsky potopa). Ak ste album ešte nepočuli, tak to určite napravte, najmä ak ste fanúšikmi vynikajúcich muzikantov. V OBSCURA totižto obsluhuje každý nástroj totálny maniak, to ale zistíte už po prvej počutej skladbe. Obzvlášť dobre sa okrem iného pozerá na šesťstrunovú bezpražcovú basu Linusa Klausenitzera, ktorý pôsobí aj v ďalšej nezameniteľnej nemeckej kapele ALKALOID. Gitary samozrejme strúhajú čo najkomplikovanejšie riffy, o sólach radšej ani nehovorím - všetko sa deje v rámci určenej melódie, takže výsledok sa počúva veľmi dobre. Protagonisti na pódiu neustále menili miesta a často využívali vyvýšené plošiny po bokoch, najmä keď potrebovali ukázať nejakú tú hudobnú finesu čo najviac ľuďom. Steffen samotný sa snažil hecovať publikum, no vlastne ani nebolo treba, lebo ľudia skandovali a burácali po každej skladbe. Síce kotol nežil skoro vôbec, no pri komplikovanej hudbe Nemcov by som to ani nečakal. Okrem posledného albumu sa kapela vrátila aj do všetkých predošlých, čiže sa jednalo o kompletný prierez ich tvorbou. Ku koncu Steffen venoval skladbu “Akróasis” všetkým gitaristom. Randal si vypýtal aj prídavok, tuším to bol “An Epilogue To Infinity”. Osobne by som sa potešil aj ďalšej skladbe, ale OBSCURA sa už len poklonila a rozlúčila.

Aj keď bol pondelok, Randal Club bol zaplnený celkom slušne. Zvuk bol asi najlepší, čo som tam kedy počul, kapely namakané, takže akcii nie je čo vytknúť.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Martin Mayer