Agentúra Double Head sa dlhodobo orientuje na organizovanie koncertov umelecky/muzikantsky nadpriemerných zoskupení. Občas až tak fanúšikovsky bez ohľadu na komerčnú stránku veci. Ťažko povedať, či by iný usporiadateľ mal odvahu a chuť prinášať na Slovensko podobné hudobné chuťovečky bez akejkoľvek záruky finančnej návratnosti. Aj vďaka tomu mali hudobní fajnšmekri začiatkom septembra už štvrtýkrát možnosť vidieť švédskych prog-rock-kadečo-metalových kreatívcov PAIN OF SALVATION. A za to agentúre patrí v prvom rade veľká vďaka.

V druhom rade treba však spomenúť nepríjemné prekvapenie najmä pre fanúšikov talianskych predskokanov KINGCROW. Tí začali svoj cca 45 minútový set o 19:30 pričom oficiálny začiatok koncertu
bol avizovaný na 20:00. O tom čaše bolo v sále minimum ľudí a drvivá väčšina ostatných divákov sa ešte ani nenachádzala v okolitých priestoroch klubu MMC.
Nevedno, kto je zodpovedný za toto väčšie či menšie faux-pas, no nejakým spôsobom sa informácia o skoršom začiatku mala určite dostať na verejnosť. Na druhú stranu, kto nebol vyslovene zanieteným poslucháčom talianskych atmosférických a miestami až takmer rockových KINGCROW, nemal veľa dôvodov sa rozhorčovať. Najväčším problémom bolo pri vystúpení Kingcrow absentovanie akýchsi výrazných vrcholových momentov a prevaha stredného tempa. Chalani dokázali celkom slušne a sofistikovane vystupňovať atmosféru krôčik po krôčiku avšak, keď malo prísť zatlačenie na pílu úplne na doraz, tak nahromadená energia len väčšinou bohužiaľ vyšumela do stratena, aby sa opäť mohla začať postupne pomaly kumulovať. Výnimkou bol posledný song "If Only", kde sa celkom podarilo gradáciu aj udržať a potlačiť nakoniec ešte o stupienok vyššie. V priemere bolo vystúpenie Talianov skôr statické ako dynamické a na energiu, ktorá sršala z pódia po nich, ani z ďaleka nedosiahli. Avšak každá minca ma dve strany. Dať pred PoS takého oddychového predskokana predostrelo pred headlinera odpočaté a plne sústredené lačné publikum.

PAIN OF SALVATION sa predstavili v Bratislave už štvrtýkrát. Tentokrat v staronovej zostave so strateným synom dlhoročným gitaristom Johanom Hallgrenom (ten vymenil svoje košaté dredy za vyholenú hlavu + jeden mohutný cop) , ktorý z kapely v roku 2011 odišiel z rodinných dôvodov.  Veľké topánky, ktoré po sebe zanechal, sa podarilo po náročnom výbere viac než obstojne zaplniť extravagantnému mladému Islanďanovi Ragnarovi Zolbergovi. Časom sa ukázalo, že jeho rola v kapele bude viac, než len odohrať a vokálne odspievať perfektne živé vystúpenia. A už pri tých si sem-tam ukusoval veľké sústo - prebral v niektorých songoch hlavné (a riadne vysoké) spevy.
Po povinnej prestavbe pódia (pribudli na ňom dve klasické veľké staré CRT televízory - snáď ich neťahajú kvôli tým pár minútam šumu, čo sú zapnuté, po celom turné) postupne vyliezla von celá kapela a odpálila to rovno od podlahy s novinkovým otvarákom "On a Tuesday". Treba povedať, že nový album funguje naživo určite lepšie ako v štúdiovej verzii. Môže za to zrejme výrazná rytmika a ozaj široká škála dynamiky v jednotlivých (teda minimálne tých, čo hrali naživo) songoch, kedy tvrdé pasáže o to viac vylezú na povrch. Čo trochu kazilo dojem bol celkom prebasovaný zvuk, v ktorom niekoľko prvých songov (s výnimkou "Reasons", ktorá je priamočiara naživo výborne fungujúca riffovačka) utopilo všetky svoje detaily. Našťastie situácia sa časom zlepšila a minimálne v strednej línii hľadiska bol zvuk časom celkom obstojný. Už po pár minútach bolo vidno, že najviac potu dnes na pódiu nechá práve gitarista Johan. Po tých rokoch oddychu mimo svetových pódií sa nevie zmestiť do svojej kože a behanie, skákanie, grimasy a dokonca takmer „crabcore“ sa striedali s veľkou kadenciou.

Celkovo choreografiu (možno trochu prisilný výraz, keďže pôsobili veľmi prirodzene a nenútene) mali PAIN OF SALVATION zmáknutú na jednotku . Pri takej "Reasons", kedy klávesák nechal klávesy klávesmi a išiel si so 7-strunkou zariffovať medzi ďalšie 3 strunné nástroje to pôsobilo až ako keby bol človek na vystúpení nejakých mladíkov nu-metalistov z USA. Na svoj štandard hrali o trochu viac tvrdšie a energickejšie kúsky ako je u nich zvykom a väčšia časť publika to myslím len a len uvítala. Tempo sa uvoľnilo len v prekvapivo zaradenej balade "Pilgrim" (pred ňou Daniel spomínal, že ju hrávajú veľmi veľmi zriedka), cez ktorú vymenil basák Gustav svoj nástroj za nejaké elektro-violončelo a v zopár ďalších pasážach dlhších songov. Setlist vyplnila z približne polovice novinka "In the Passing Light of Day" (našťastie z nej vybrali práve tie dobré zárezy) a druhú tvoril prierez doterajšou tvorbou. Čo však považujem za nepochopiteľné, je úplné odignorovanie albumov "Remedy Lane" a "BE", ktoré obsahujú jedny z naživo najsilnejších momentov ich tvorby. Naopak prekvapila, potešila a rozhýbala recesistická "Disco Queen" (cez ňu sa naplno zapojili všetky tie privezené svetlá a diskogule), ktorú by za mňa kapela mohla zaradiť natrvalo. Na Danielove pomery sa akosi primálo komunikovalo s publikom, no o to viac sa hralo.
Vypichnúť treba ešte jednu vec - po muzikantskej stránke bola kapela vo fantastickej forme. Hlavne na spevoch od minula riadne pridali a mikrofón nezapadol prachom pred žiadnym z členov. Inštrumentálne nie je absolútne čo vytknúť. Asi za to môže aj nie úplne dokonalý a transparentný zvuk, no subjektívne som ja nezaregistroval snáď jediné akékoľvek zaváhanie. Záver koncertu sa niesol v znamení 15-minútovej "The Passing Light of Day", ktorej ohlásenie som najskôr prijal vlažne, no nakoniec sa z nej aj vďaka hre so svetlami vykľula najúprimnejšia, najkrajšia a najintímnejšia časť vystúpenia. Aj feeling a atmosféra tohto dlhočizného kúsku je taká „uzatvárajúca“ a dramaturgicky sa ozaj veľmi hodí na záver koncertu.

Štvrtá návšteva Slovenska vyšla PAIN OF SALVATION až na pár detailov na výbornú. Kapela sa posledným albumom konečne vrátila k podstate a silnej stránke svojej tvorby (po mäkších žánrových experimentoch) a tento návrat sa prejavil aj na ich koncertoch. Snáď to podobne videlo aj ďalsích cca 350 ľudí a najbližsie si prídu tento škandinávsky skvost pozrieť aj ich známi a fanúšikovia, čo za posledné „experimentálne“ roky už nad kapelou zlomili palicu.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Double Head.

FOTO: Martin Mayer