Metalové festivaly nemajú na Slovensku práve ľahký osud a mnohé zápasia s množstvom problémov. Je preto obdivuhodné že agentúra BURN_Booking sa podujala usporiadať prvý ročník dvojdňového open air festivalu s názvom BURN FESTIVAL. Pod týmto názvom už zorganizovali pár akcií, no išlo len o jednodňové indoor akcie. Miesto konania akcie asi nikoho neprekvapí. Camping Sereď sa pomaly stáva mekkou ug festivalov a počas leta sa ich tu koná veľké množstvo. Za všetky spomeňme Flesh party, FFUD, OHY, In Memoriam či Mýšačka fest. Tak si tam pripíšme nové meno a snáď sa z neho stane dlhoročná tradícia. Po organizačnej stránke som nezaznamenal žiaden problém. Jedlo z miestnej reštaurácie bolo vcelku chutné a to isté sa dá povedať o nápojoch. Zvuk a svetlá mali pod kontrolou Vomitor Sound a opäť sa vytiahli. Každej kapele vytvorili skvelý zvuk, v ktorom ste krásne rozpoznávali každý jeden nástroj. Pokiaľ chcete organizovať podobnú akciu s dobrým zvukom, lepšiu voľbu aktuálne na Slovensku nepoznám. Umiestnenie pódia tesne pred zakrytú terasu vcelku chápem a v prípade dažďa by to pre fanúšikov bolo viac ako vítané pohodlie. Tam sa ale dá ukryť aj pred slnkom a niektoré kapely potom hrali akoby pre nikoho. Účasť fanúšikov bola podľa mňa trochu slabšia, vzhľadom na množstvo kvalitných vystúpení. Dramaturgia festivalu bola vcelku pestrá a predstavili sa tu osvedčené mená na scéne ako aj menej známe súbory. 

Piatkový program odštartovali SCELLEUS z Levíc, ktorý pred tým fungovali pod názvom SPIRIT. Majú na konte zatiaľ len debutový album s názvom "Lullaby to Your Dirty Soul". Po hudobnej stránke mi prišli ako trocha drevnejšia a metalovejšia verzia JINJER. Cítim v ich hudbe snahu o progresívne prvky ako aj drsnejšie polohy, no ich tvorbe chýba trocha viac originality. Tie gitarové riffy ako aj sóla sú remeselne v poriadku, no občas som mal pocit déjà vu. Na druhej strane chválim spev Miroslavy Kunertovej, ktorá tak v čistých ako aj growl polohách išla ako píla. Myslím že SCELLEUS so cťou otvorili celý festival a v konečnom výsledku podali slušný výkon. 

Nasledujúci OLD TOMB sa za krátky čas etablovali na domácej scéne a svojím sludge doomom začali valcovať sereďský camping. Pomalá rytmika a fuzzové gitary roztočili nekompromisný set, ktorý skvele dopĺňajú choré vokály. Toto je muzika, ktorá má na domácej scéne slabé zastúpenie a ich prístup k žánru chválim. K svojej hudbe pristupujú drsným spôsobom a nie je to žiadny "hippie" odvar. Chalani tvoria fakt hustý sludge doom a poriadne vás zatlačia tlačia do kúta. Napriek tomu že odohrali koncert za denného svetla, nič z ich výrazu neubudlo. Za mňa veľká spokojnosť.

Po technickej pauze nastúpili na pódium ARCH OF HELL z Brna. Na festival prišli s výrazne inou energiou ako aj atmosférou. Po hudobnej stránke mi silne pripomínajú LACUNA COIL, len s drsnejším mužským spevom. Zato sfarbenie speváčkinho hlasu je na nerozoznanie od Cristiny Scabie, čo myslím ako poklonu. Každopádne sedem muzikantov pôsobilo na pódiu veľmi vitálne a celé vystúpenie si naplno užívali. Kapelu chválim za zohranosť ako aj pódiový prejav.

AUTUMN NOSTALGIE priniesli na festival post black metal, ktorému nechýbajú snové post rockové plochy. Najmä ich posledná tvorba nesie v sebe zaujímavú kombináciu blackgaze prvkov a blackového spevu. Atmosfericky sú tieto prvky na opačných póloch, každopádne spolu tvoria zvláštny celok. Treba povedať že tento štýl zažíva v posledných rokoch úspech a najviac ho nakopli asi francúzky ALCEST. Na rozdiel od nich je ale tvorba AN predsa len viac blacková, aj keď v určitých pasážach sa trocha podobajú. Ich set sa niesol v príjemnej atmosfére a zaujímavým prvkom ich hudby je maďarčina. Tento jazyk je v hudbe niekedy zvláštny ale sem pasuje. 

Organizátori akcie skupina OHEN produkujú zvláštny mix folk metalu a blacku s príchuťou gothic niečoho. Chvíľami to znelo ako nejaký obskurný kabaret, niečo na štýl VULTURE INDUSTRIES. Zaujímavé momenty striedali trocha rozpačité pasáže, kde to úplne nefungovalo. Na môj vkus je tam tých vplyvov strašne veľa, aj keď nasadenie skupine rozhodne nechýbalo. Najsilnejšie chvíle prichádzali keď sa do hry zapojil huslista a akoby celý ten mix naťahoval do uceleného tvaru. Nepríjemná situácia nastala v jednej skladbe, kde sa klávesáčka pravdepodobne vôbec nepočula. Výsledkom bol jej spev, ktorý bol dosť falošný. Po tejto skladbe sa situácia opäť vrátila do normálu a svoj set doviedli do zdarného konca. Ich produkcii som ale opäť neprišiel na chuť a niečo mi na ich hudbe vadí. Ale to je skôr môj problém ako samotnej hudby.

Po nich nasledovali rakúski ANDERWELT, čo bolo jedno z veľkých prekvapení festivalu. O tejto kapele som nemal ani páru a pred akciou som si vypočul len jednu ich skladbu. Skupina produkuje ponurý post metal, ktorý má pomalé tempá. Občas ich preložia aj niečím rezkejším, ale mne prišli najsilnejší v tých najpomalších okamihoch. Zaujímavosťou ich nástrojového obsadenia je prítomnosť elektrickej basgitary ako aj elektronického violončela. Vo výsledku to síce dávalo pomerne netradičný zvuk, ktorý ale na štúdiových nahrávkach znie výstrednejšie. Každopádne sa im podarilo vytvoriť veľmi ponurý temný set, plný bolesti a úzkostných pocitov.

Otravné slnko konečne zapadlo a prišiel set, od ktorého som mal asi najvúčšie očakávania. Jednak CEREMONY OF SILENCE nekoncertujú veľmi často a dva dni pred vystúpení im vyšiel druhý album s názvom "Hálios". Väčšinu setlistu venovali novinke a preto som hlavne pozorne počúval ich novú produkciu. A bol to veľký zážitok. Do nového materiálu zasadili poriadnu zmes disonantného death black metalu s typicky výbušnými zmenami tempa. Od minulého roka dvojica Vilozof a Svjatogor pribrala ako stáleho člena speváka Neplexa (PORENUT). Ten sa okrem temných vokálov neustále premiestňoval po pódiu ako podráždená šelma v klietke. Aj keď som ich nový materiál nemal napočúvaný, jeho živé prevedenie naznačilo mnoho. Jednak pokračujú v tom čo priniesol ich debutový album a velebia zlovestnú hudobnú produkciu, ktorá im koluje v krvy. Desivá atmosféra a natlakovaná rytmika širi do sveta totálnu devastáciu, ktorá v poslucháčovi vyvoláva napätie. Zo spomínaného debutu potom pridali dve skladby a to "Into the Obscure Light" plus "Ceremony of a Thousand Stars". Pre mňa jeden z vrcholov celého festivalu.

Predposlednou kapelou večera boli trenčiansky DEPRESY, ktorých som pred troma týždňami videl v Skalici. Aj keď tam zahrali vcelku slušný set, dnes to bolo trocha o inom. Jednak vystupovali za tmy, čo ich hudbe nesmierne sedí. Aj nasadenie hudobníkov bolo o čosi výraznejšie a vyhli sa im aj technické problémy počas zvukovej skúšky. Základ ich setlistu tvorili skladby z ich posledného albumu "Psycold", ktorý odohrali takmer celý. Niet sa čo diviť, keďže jeho kvality sú neodškriepiteľné. Nie sú to len random skladby, ale piesne ktoré sa vám usadia v hlave. Aspoň ja to tak mám a skladby ako "Self Ignition", "Rehab Triplet" či "Tribute to Melancholy Day" považujem za najvýraznejšie hity v ich diskografii. Zo staršej tvorby pridali piesne ako "Reality Architects", "Palliative Theories"či "Spiritual Obscure Mysteries". Podobne ako v Skalici sa koncertu zúčastnila aj klávesáčka Gianna, ktorá si veselo zaheadbangovala s Mrtvolkou. Vystúpenia DEPRESY sú stávkou na istotu a dnes to opäť potvrdili. 

Na úplný záver vystúpila česká skupina VANGUARD. V posledných rokoch som si odvykol od stanovania a preto som privítal možnosť odvozu domov. Týmto by som rád ešte raz poďakoval Kamilovi a Bronislave za túto možnosť. Síce som kvôli tomu nevidel záverečné vystúpenie, no takto som mohol načerpať nové sily na druhý festivalový deň v pohodlí domova.

V sobotu ma v prvom rade potešilo počasie, ktoré môžeme označiť ako ideálne festivalové. Ten žltý hnusák sa celý deň skrýval za mrakmi a tých pár kvapiek dažďa poobede bolo príjemným osviežením. Prvá správa dňa už síce nebola taká veselá, ale to sa stáva. Rakúska kapela OPIUM WARLOCK síce mala vystúpiť ako druhá, no podľa dohody už mala byť v areáli. Na telefonáty neodpovedali a tak ich organizátor musel vyradiť zo súpisky. Domáci GÁGOR preto vystúpili o 15 minút neskôr a zároveň mohli zahrať dlhší set. Pokiaľ by táto kapela hrala na konci deväťdesiatych rokov, každý by ich označil ako crossover. Bol to výraz označujúci hudbu, ktorá v sebe mixuje rôzne žánre. A v ich hudbe nájdete všetko od thrashu, deathu, hard coru, punku či disbeatu. Vôbec sa neserú s nejakými plynulými prechodmi a všetko to na vás nahádžu. Zároveň je v tom dávka istej anarchie a chuti porušovať zabehnuté postupy. Texty sú v slovenčine a zaoberajú sa závažnými témami ako aj mierne ironickými problémami všedného života. Speváčka Nicole disponuje brutálnym vokálom, no zároveň je jej dobre rozumieť. V skupine fungujú inak banskobystrickí muzikanti, ktorí hrali už v mnohých formáciách. Ich vystúpenie bolo skvelým úvodom dňa a ich hudba ma čoraz viac baví, len si na ňu treba trocha zvyknúť.

Nasledujúci HECATONCHEIR sú pomerne novým menom na scéne a dnes si odbili svoj prvý koncert. Ak máte dojem že to bolo nejaké nesmelé vystúpenie, tak na to zabudnite. Ich debutový album som podrobne rozobral v recenzii a verte že je to výnimočná vec. Hudobne ide o mix disonantného death blacku a ambient industriálu. Skupina funguje v zložení Andrej Lencsés, Matej Takáč z OLD TOMB a bubeník Alexander Turček (ex-ALEA IACTA EST). Bez zbytočných príhovorov do nás narvali svoj debutový album a vo mne to neskutočne rezonovalo. Ako môže niekto odohrať svoje prvé vystúpenie s takou dávkou istoty a s tak vyspelou hudbou. Veľký rešpekt a už teraz sa neviem dočkať, kedy týchto borcov uvidím znovu na pódiu. 

CRANIAL VOID zo Šale priniesli na festival moderne znejúci mix death black metalu v mierne progresívnom kabáte. Priznám bez mučenia nie som cieľovka tejto hudby a nikdy som ju nechápal. Zároveň nemám jedinú výhradu voči ich vystúpeniu a hlavne pasáže pripomínajúce klasikov žánru DEATH som si celkom užíval. Myslím že je to jediná relevantná informácia, ktorú k ich vystúpeniu mám. Ostatok by bolo mlátenie prázdnej slamy o hudbe, v ktorej sa moc neorientujem.

Nasledujúci SUKKHU z Prahy sľubovali silný vizuálny zážitok, ktorý podobne obskúrne blackové spolky prinášajú. Obdobné vystúpenia občas zaostávajú po hudobnej stránke za vizuálom, čo sa našťastie tentoraz nepotvrdilo. Už v piatok som v areáli zaregistroval majstra Silenthella z kultových MASTER's HAMMER a až na druhý deň som pochopil, že hrá v tejto svojskej formácii. To bola ďalšia známka toho, že by sa mohlo jednať o zaujímavý projekt. SUKKHU to dnes potvrdili a odohrali zaujímavú performance. A tých dojmov mám v hlave hneď niekoľko. V prvom rade by som sa rád vrátil k kvalitnej práci zvukárov, ktorý im vytvorili skvelý základ. Spomínaný Silenthell hrá na tympány a v rámci vystúpení MH sa ich zvuk vo väčšine strácal za hradbou gitár a basgitary. Jedinou svetlou výnimkou bolo ich vystúpenie v brnenskom Sono, ktoré mimochodom na jeseň vyjde ako live nahrávka. Tu sme si tympány užili v plnej kráse a tento jedinečný nástroj dával ich hudbe majestátny charakter. Inak ich hudba vychádza z tradičného black metalu, ktorý má skôr archaický pôvod. Netradičným prvkom je však ženský vokál, ktorý miestami zachádzal do veľmi extrémnych polôh. Speváčka Maania pracuje so svojím vokálom veľmi extrémnym spôsobom a stavím sa, že medzi jej vzory patrí Onielar. Jej kvality zatiaľ nedosahuje, ale to by sa časom mohlo zmeniť. Aby som zbytočne nechodil okolo horúcej kaše. Skupina predviedla zaujímavý blackový set, ktorý odkazoval na korene žánru. Malo to skvelú atmosféru a miestami som mal pocit, že sledujem black metalový kabaret režírovaný Timom Burtonom.

Ostávame za riekou Moravou a na pódium prichádza formácia INNERSPHERE. Ich hudba vychádza z atmosferického melodic death metalu, ktorý pripomína spolky ako INSOMNIUM prípadne starých SEPTICFLESH. Zároveň do svojej hudby prinášajú moderné prvky a je to trochu zvláštny mix. Na pódiu pôsobí táto skupina absolútne profesionálne a sú skvele zohratí. Je vidieť že ich táto hudba baví a na pódiu sa cítia ako doma. Zároveň musím skonštatovať, že ich hudba mi príde až príliš generická. Chcem tým povedať že forma je síce dokonalá, len tomu chýba nejaká originálna pečať. Nezaznamenal som v ich hudbe totiž jediný moment prekvapenia, ktorý by ma oslovil prípadne ohúril. Všetko tam funguje dokonale, len všetky tie pasáže mi prídu už tisíc krát prepraté a nejaké povedomé. Aspoň tak som to cítil ja a nič s tým nespravím. Na druhej strane komu tento prístup nevadí, musel po ich vystúpení cítiť spokojnosť.

V pôvodnej súpiske festivalu mali v týchto chvíľach vystúpiť ďaľši zástupcovia českej scény MATER MONSTIFERA. Zo zdravotných dôvodov svoje vystúpenie odvolali a na ich miesto organizátori festivalu zaradili domácich SOLIPSISM. Túto kapelu registrujem na scéne už dlhší čas, no naživo som ich videl prvý raz pre dvoma týždňami v Bratislave. Tam predskakovali belgickým WIEGEDOOD a predviedli dobrý výkon. Dnes si dovolím tvrdiť že to bolo ešte lepšie. Ich hudba vychádza z post black metalu a ja pod povrchom cítim aj prvky suicide blacku. Skladby majú veľmi špecifickú atmosféru a miešajú sa v nich pocity zmaru, frustrácie a depresie. Nad divokou rytmikou defilujú výrazné gitarové motívy, do ktorých spevák Diavliv zrkadlí svoj pohľad na nezmyselnosť bytia. Jeho prejav je veľmi sugestívny, počas setu zvykne vybehnúť medzi ľudí a nebojí sa ani fyzického kontaktu. Kapela pôsobila na pódiu veľmi energicky a sviežo. V aktuálnej zostave sa ocitol basgitarista Michal, ktorý dnes otváral festival so skupinou GAGOR. Vystúpenie SOLIPSISM hodnotím veľmi pozitívne a určite si ich hudbu vypočujte. Zdá sa že zašlá sláva banskobystrickej metalovej scény opäť ožíva a snáď to bude mať stúpajúcu tendenciu. 

Posledné vystúpenia APRIL WEEPS sa niesli v duchu ich poslednej dosky "Cataclastic", ktorú zvykli odohrať komplet celú. No na dnes si pripravil trocha iný set. Zahrali z nej samozrejme niekoľko ukážok, no pridali aj staršie skladby. Ich hudbu naším čitateľom nemusím predstavovať a skupina si aj naďalej drží svoj pódiový štandard. Dnes to ale bolo predsa len iné. Nepamätám si kedy som ich videl na pódiu tak uvoľnených, pričom z nich sálala veľmi pozitívna energia. Ona je na ich koncertoch prítomná vždy, no dnes to bolo o niečo výraznejšie. Sám som mal lepšiu náladu, keď som videl ako ich hudba baví. Nebudem to zbytočne naťahovať, APRIL WEEPS odohrali suverénne vystúpenie, v ktorom spojili energiu a silné emócie.

Nasledujúci ADOR DORATH fungujú na českej scéne už dvadsaťpäť rokov. Je pravda že isté obdobie nebolo o nich nič počuť, no minulý rok vydali nový album "Ultimate Black". ich hudba je pomerne konzistentná a vychádza z melodického black metalu, ktorý mi pripomína začiatky ARCTURUS. Zároveň tam nájdete nenápadné odkazy na gothic metal, ktorý sa hrával na prelome milénia. Chvíľu mi trvalo kým som sa naladil na ich hudbu,no nakoniec sa mi to podarilo. Musím priznať že najmä v rýchlejších pasážach to malo svoje čaro a istú charizmu. Impozantná postava a spev vokalistu Ivoša Doseděla vzbudzuje na pódiu rešpekt, ktorý podtrhuje temná aura gitaristky Liliany Pfefferovej. 

Hlavným ťahákom festivalu bolo vystúpenie rumunských DORDEDUH. Táto skupina má na svojom konte dva albumy, ktoré reprezentujú trocha odlišné koncepty. Prvým je debutový album "Dar de duh", ktorý nadväzoval na tvorbu NEGURA BUNGET. O deväť rokov vydali druhý album "Har", ktorý výrazne stočili do progresívnych vôd. A z neho hrali väčšinu vystúpenia, čo je pochopiteľné. Ak ste tento skvost nepočuli, rozhodne to napravte. Pretože  je to hudba, ktorá je originálna a neskutočne atmosferická. Samozrejme je tam cítiť istý vplyv ENSLAVED, no ja ho vidím skôr v samotnom koncepte. A ten je založený na kombinácii čarovnej rumunskej mystiky a progresívneho metalu. Ich skladby sú ako dobrodružný film, v ktorom vás čakajú pomerne netradičné zvraty a výrazové prostriedky. Obrovskou devízou tejto hudby je návykovosť, ktorá prichádza pri jej opakovanom počúvaní. Na spomínané netradičné postupy sa proste tešíte ako dieťa na svoju obľúbenú rozprávku. A presne o tom bolo ich vystúpenie. Bola to prechádzka temnými lesmi Sedmihradska umocnená psychedelickými hubičkami vyrastajúcimi z notových zápisov. Absolútny vrchol festivalu a hudobný zážitok, ktorý nám ponúkla veľká malá kapela. Veľká atmosférou a duchom, malá jej nedocenením. Aj taký býva osud vizionárov.

Na úplný záver vystúpili Bratislavčania BESNA, ktorých hudbu sme na našich stránkach spomínali len útržkovite v novinkách. Preto si na úvod dovolím zhrňujúci opis ich hudby. Kapela produkuje post black metal, pod ktorým sa ukrývajú ingrediencie post rocku a ľudových motívov. Dynamika ich hudby je toboganom, v ktorom striedajú divoké besniace pasáže s atmosferickými snovými plochami. Táto kombinácia ich hudbu poriadne nakopáva a prináša poslucháčovi silné a emotívne momenty. A v tomto duchu sa nieslo aj ich vystúpenie. Skupinu som videl naživo len druhý krát ale bola to dostatočná dávka, ktorá ma presvedčila o ich kvalitách. BESNA je proste besná, aj keď tento lacný slovný zvrat už musel niekto použiť. Nevadí. Na záver ich setu odohrali skladbu "Revúca" v ktorej sa chopil gitary Kamil Adamík (UDÅNDE, NONPROLIFIC, HEMPEROR). 

Prvý ročník festivalu BURN FEST dopadol nad moje očakávania a vo chvíľach keď dopisujem tento report, organizátori zverejnili jeho nový termín. Výborná správa a do zhorenia na ďalšom ročníku!
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre BURN_Booking.
 

Rozšírené fotogalérie (Piatok / Sobota)