DESTRUCTION - Schmier

Zvrátený vývoj ľudstva

DESTRUCTION - Schmier

Mnoho pravoverných fanúšikov thrash metalu považovalo práve Destruction za najsilnejšiu kapelu zo silnej nemeckej trojky, tvorenej ešte militantnými Sodom a extrémne agresívnymi Kreator. Pre mňa osobne je poznávacím znamením skupiny ujačaný chrapľavý hlas basgitaristu Schmiera, no hlavné slovo v skupine mal vždy gitarista Mike Sifringer, a i preto si po vyhodení Schmiera  istý čas v skupine namáhali hlasivky iní speváci. Mnohé napovie fakt, že skupina po reunione v roku 1999 predmetné albumy nahraté v Schmierovej neprítomnosti vyradila zo svojej oficiálnej diskografie. Nie že by nestáli za vypočutie, ale nebol to Destruction v celej svojej sile. To, že reunion nebol len lacný ťah na vybrakovanie peňaženiek fanúšikov, potvrdzuje aj pätica životaschopných albumov nahratých v obnovenej zostave. Viac k minulosti kapely a aktuálnej novinke prezradil sám Marcel „Schmier” Schirmer.

Aké boli tie tri roky od vydania predchádzajúcej nahrávky po vydanie aktuálnej novinky?
Všetci sme boli dosť zaneprázdnení, urobili sme vtedy vynikajúci album, čo nás následne priviedlo aj na cesty a koncertné pódia. Nechceli sme sa hneď púšťať do ďalšieho nahrávania, našim zámerom bolo ten nový album spraviť zaujímavejším pre všetkých. Aj čo sa týka písania textov, je lepšie, keď ich píšem určité obdobie, takže preto to trvalo tak dlho. Mohol som sa zatiaľ venovať aj mojej druhej kapele Headhunter, čo tiež nebolo zlé. Jednoducho sme tomu dali čas, netlačili sme na pílu. 

Na novinke máte mnoho zaujímavých hostí, ako ste sa k nim dostali?
Vieš, so všetkými týmito gitaristami sme sa poznali, ale neboli sme nejakí špeciálni kamaráti, brali sme ich ako skvelých profesionálnych hráčov. Bol to však dobrý nápad pozvať ich na nahratie jubilejného albumu k 25 rokom fungovania kapely. Hovorili sme o tom už niekoľko krát predtým a tento nový album k  významnému výročiu mal byť výnimočný. Tak sme si povedali, že poďme do toho, nahráme to spolu, teraz je ten pravý čas.

Ktorý z týchto hostí hudobníkov je tvoj najobľúbenejší? 
Nemôžem povedať, ktorý je ten môj najobľúbenejší, nakoľko všetci boli pre mňa výnimoční a dôležití. Napríklad Vinnie Moore s nami pracoval aj na prvom albume a teraz hráva s mojou obľúbenou old schoolovou kapelou UFO, alebo náš ex-gitarista Harry Wilkens, alebo gitarista z Poltergeist... Je ich mnoho a naozaj nedokážem určiť, ktorý je môj najobľúbenejší. Všetci odviedli kus dobrej práce.

Aké dôvody Destruction priviedli do Dánska do štúdia Jacoba Hansena?
Vždy sme snažili nahrávanie zlepšovať, a to aj skúšaním spolupráce s rôznymi ľuďmi. S Jacobom Hansenom sme už v minulosti pracovali na našom best of albume a už vtedy odviedol skvelú prácu, síce nie ako hlavný producent, ale ako človek, ktorý to celé mixuje, mastruje a dáva tomu finálnu podobu. Pred týmto novým albumom mi povedal: „Počuj Schmier, zvládnem komplet nahrávanie v 100-percentnej a vyššej kvalite, ale musíme to celé nahrať u mňa v Dánsku.” A ja som súhlasil, pretože ho dobre poznám, rovnako ako jeho schopnosti. Okrem toho Jacob pozná kapelu veľmi dobre, už od mlada bol súčasťou „rodiny“ Destruction. Je to naozaj skvelý a šikovný chlapík, práca s ním šla hladko, profesionálny rešpekt nechýbal ani na jednej strane. Je to človek, ktorý vie čo robí.

Ako vznikol názov novinky? Ide výhradne o nový materiál, alebo ste použili aj nejaké staršie veci?
Nie, všetko sú to nové veci. Mali sme pripravený koncept, ktorý malo tvoriť 10 skladieb, kde začiatočné  písmena názvov skladieb mali spolu vytvoriť meno „Devolution”. Takže sme napísali 10 úplne nových skladieb len dva mesiace pred ich nahratím v Dánsku.

Kto bol autorom tohto názvu?
Ja som ho vymyslel. Ľudstvo sa uberá technickejším smerom, dokážeme lietať s posratými raketami po vesmíre a podobne. Čo sa ale mňa týka, pozerám sa na to aj z iného pohľadu. Mnohým veciam sa snažím vyhnúť a stáva sa zo mňa akýsi jaskynný muž. Možno tým strácam, ale to, čo teraz vidím že sa deje vo svete ma desí a aj preto som sa rozhodol pre názov „Devolution“. Všetkých 10 skladieb okrem iného poukazuje na rôzne druhy spoločností a rôzne situácie v spoločnosti.

Zachytil som aj isté informačné šumy týkajúce sa vašich plánov na vydanie nového DVD pri príležitosti 25 rokov existencie kapely. Mohol by si prezradiť aj niečo bližšie?
Áno, je to pravda, pripravujeme niečo. Chceli by sme to DVD vydať niekedy začiatkom budúceho roka. Teraz je to trochu v úzadí kvôli časovej zaneprázdnenosti, ale nadchádzajúce DVD bude určite veľký 5 až 6-hodinový projekt z rôznych koncertov a šnúr po celom svete.

Ak sa obzrieš do histórie, ktoré obdobia ťa najviac tešili a ktoré najmenej?
Hm, no najhoršie roky boli asi tie, kedy ma kapela nejakým spôsobom vykopla zo svojich radov. To bolo dosť zlé obdobie. No a skvelé momenty? Ťažko povedať, ktorý bol najlepší, určite bolo skvelé, keď sme prvýkrát dostali zmluvu od nahrávacej spoločnosti, alebo tiež comeback v roku 1999 bol pre mňa veľmi silný moment. A takisto niekoľko podarených  koncertov minulý rok. Po návrate to bolo dosť zvláštne, na jednej strane ma mrzeli tie predošlé roky, ale znova som do toho naskočil naplno a zažil som mnoho svetlých chvíľ.

A čo tvoj najväčší koncert? A najzvláštnejší?
Za najväčší koncert by som označil minulý rok na festivale Wacken, takmer som nedovidel na koniec davu. Myslím, že tam bolo okolo 70 tisíc ľudí, určite najviac v mojej kariére. No ako zvláštny koncert by som opäť spomenul festival Wacken, myslím že to bol rok 2002, keď sa festivalom deň pred naším koncertom prehnala veľká búrka a celý čas pršalo. Na druhý deň, keď sme hrali, svietilo slnko a všetko bolo v poriadku, keď zrazu na pódiu úplne vypadol prúd. Pred nami stálo asi 30 tisíc divákov,  my sme boli bez prúdu a nemohli sme hrať ďalej. Fanúšikovia začali spievať, oslavovať a kričať. Zdalo sa, že všetko je už v prdeli, pretože sme nemohli pokračovať a ľudia mohli pokojne odísť, ale napriek tomu vytvorili užasnú atmosféru. Približne po desiatich minútach naskočil prúd a my sme fičali ďalej.

Dokážeš si ešte spomenúť na prvý koncert Destruction?
S Iron Angel v Nemecku, niekedy okolo roku 1983.

Ako vidíš svoj starý vyhadzov z kapely a tie albumy nahraté v zostavách bez tvojho mena?
Dalo by sa povedať, že problémy nastali, keď každý z nás začal chcieť hrať niečo iné. Napríklad ja som chcel hrať viac thrash, niekto zas progresívnejšie, niekto iný už ani neviem čo. Začalo byť komplikované ďalej takto spoločne pracovať - a potom ma už vyhodili. Veci sa posierajú – tak to jednoducho chodí. Bezo mňa nahrali 3 albumy, vlastne 4, vrátane „Cracked Brain“, pri ktorom sme sa rozdelili. Hudba kapely sa značne zmenila, zvuk gitary sa zmenil a tak ďalej. Už mi to ani neznelo ako thrash, ale  ani ako heavy metal. Nemôžem povedať, že by sa mi tie albumy páčili, i keď znejú profesionálne. Ale už som tam nepočul hudbu Destruction. Je jasné, že bolo super vrátiť sa spať v tom 99. roku, začali sme spolu písať nové skladby ako jeden tím a sústredili sa na ďalší vývoj Destruction.

Čo je tým motorom, ktorý ťa neustále ženie vpred?
Myslím, že pre takýto štýl muziky musí byť človek určitým spôsobom nasratý, pričom z tvojho tela a tvojej mysle vyžaruje určitá agresia. A keď sa pozerám na dnešný svet, je toho veľa, čo ma denne zasahuje a štve, priamo až zabíja vo vnútri. Myslím, že človek, ktorý žije šťastne s rodinou a rieši úplne iné veci, nemôže písať a tvoriť takýto štýl hudby. 

A čo by si robil, ak by si nebol hudobníkom?
Na to je dosť ťažké odpovedať. Celý život sa venujem hudbe, tak zrejme by to bolo niečo spojené s hudobným biznisom.

Ako sa ti spolupracovalo s Markusom Grosskopfom z Helloween, Peavym z Rage a Angelripperom zo Sodom pri tvojej účasti na projekte Bassinvaders?
Bolo to perfektné, poznám týchto chalanov už dosť dlho a sú to všetko dobrí kamaráti. Keď Markus prišiel s týmto šialeným nápadom, prekvapilo ma to, ani som si veľmi neuvedomoval, o čom celá vec je. Zvláštne bolo, že síce sme sa už dlho poznali, ale nikdy sme na ničom spolu nepracovali. Každopádne to bol perfektný nápad a nahrávanie i celková spolupráca šla v štúdiu hladko, predsa len sú to už skúsení hudobníci. Znamenalo to pre mňa veľa a zažili sme aj kopec srandy. Dúfam, že príde deň, kedy budeme môcť znova nahrať podobný album.

Je u Headhunter niečo nové? Ako zatiaľ ide predaj tohtoročnej nahrávky?
Ešte nemáme počty z predaja, musíme počkať do augusta, kým dostane nejaké čísla. Ale Headhunter je pre mňa skôr koníček, je to o niečom inom ako o predajnosti nahrávok. Neočakávam, že budeme extrémne úspešní, v prvom rade bolo dôležité, že som sa mohol stále hudobne vyjadrovať a venovať sa muzike. Myslím, že reakcie ľudí na album sú celkom pozitívne, mal som pocit, že koncerty si fanúšikovia tiež užívali a to bolo pre mňa podstatné. Tak možno si to aj nejakí ľudia kúpia. Jediná vec, ktorá závisí od predaja nosičov je, že ak si to ľudia kúpia, budeme môcť spraviť ďalší album. Ale ak tá predajnosť bude slabá, tak je to už menej pravdepodobné.

Myslíš, že by bolo možné niekedy vidieť Headhunter a Destruction na jednom pódiu?
Haha, to by mohlo vyzerať dosť divne, ale nikdy nevieš. Poučil som sa už niekoľkokrát na porekadle „nikdy nehovor nikdy“, že všetko je možné. Takže možno sa to raz môže stať.

Nerozmýšľal si o tom, že by ste albumy „Infernal Overkill“, „Eternal Devastation“ a „Release From Agony“ nahrali opätovne v súčasnej zostave?
Myslím, že by sme to nemali robiť. Urobiť výberový best of album s prehraním niektorých skladieb bol fajn nápad, ale v prehrávaní celých albumov nevidím zmysel, pretože tie už boli raz nahraté s určitým feelingom a je to jednoducho klasika. Možno na albume „Cracked Brain“ by bolo zaujímavé prehrať vokály, pretože to zaspieval iný spevák, tak možno toto by mohol byť nejaký progres. Ale prehrávať všetky tie albumy mi rozhodne nepripadá ako dobrý nápad.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Schmier

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-08-20 22:35:46

Prečítané: 1209x

Autor: Matej Žáry

Matej Žáry

Názory redakcie

Chýba názor redakcie