DISMEMBER - Martin Persson

Drsní a špinaví

DISMEMBER - Martin Persson

Jedna zo stálic death metalu, ktorá zásobuje svojich fans „pravovernou“ extrémnou hudbou, od srdca a zo starej školy – to sú DISMEMBER. Keďže ich vznik sa datuje do roku 1988, chcel som sa pri príležitosti výročia poohliadnuť aj trocha do histórie kapelky. Tieto plány mi však prekazil gitarista Martin, ktorý sa ozval v telefóne (keďže je jedným zo služobne mladších členov bandy). Z druhého pohľadu som sa mohol v otázkach viac zamerať na súčasnosť a prostredníctvom nášho rozhovoru vám priblížiť momentálne dianie v kapele i okolo nej.

Tento rok to bude presne dvadsať rokov od vzniku kapely DISMEMBER. Nechystáte niečo špeciálne pre svojich fans, alebo pre seba ako kapelu? Predsa len, nie každá skupina vydrží takú dobu?
Bavili sme sa už o tom, no stále nie sme rozhodnutí, ako by sme to mali osláviť. Či spraviť nejaký špeciálny koncert, alebo vytvoriť niečo iné. Ale určite by sme niečo urobiť chceli. Stále sa o tom dohadujeme – uvidíme, ako to vyjde. Ako si povedal, nie každá kapela vydrží tak dlho. Podstatné je aj to, že na to potrebujeme čas a väčšinu tohto roka sa chystáme stráviť koncertovaním, tak neviem, koľko si toho času nájdeme.

Možno by sme mohli brať nový album ako určité memento tohto výročia. Čo je, podľa teba špeciálne na vašej novinke?
Samozrejme - ja myslím, že vydanie každého albumu DISMEMBER je špeciálna udalosť. Podstatné je, že stále držíme vlajku death metalu vysoko a nemeníme sa podľa toho, ako sa mení scéna okolo nás.

Tak poďme teda k tej novej nahrávke. Najprv trocha z technickej stránky. Kde ste nahrali „Dismember“ a s kým ste pri nahrávaní spolupracovali?
Nahrávali sme v štúdiu D.A.S. v Štokholme a spolupracovali sme s producentom Nicom Elgstrandom z ENTOMBED, čo bol krok, pre ktorý sme sa rozhodli už niekoľko rokov dozadu. Bolo to pre náš všetko nové – aj štúdio aj producent, no prinieslo to určite dobré vibrácie. Strávili sme v štúdiu niečo okolo mesiaca. Cítili sme sa tam fakt dobre. A čo sa produkcie týka, len sme Nicovi povedali: „Musí to znieť ako DISMEMBER, no ešte špinavšie ako kedykoľvek pred tým!“. A on to pochopil – výsledok je fakt drsné, agresívne a „staré“ vyznenie. 
Ešte k tomu, že si album nazval „Dismember“. 

Áno? 
My sme ho tak nenazvali, my sme ho vlastne nepomenovali nijako.

Takže je to album bez mena?
Presne tak.

Prečo?
Keď sme dokončili nahrávanie, tak sme si spolu sadli a začali sme si lámať hlavu nad tým, ako album pomenovať. No po nejakom čase sme si povedali: „Načo sa s tým babreme?“ Vydajme to, nepotrebujeme to pomenovať, vypustime to konečne medzi ľudí. Je nám síce jasné, že aj tak bude tento album väčšina ľudí nazývať „Dismember“, ale čo sa týka nás ako autorov albumu, my sme mu meno nedali.

Spomínal si ten váš drsný old schoolový sound, ktorý je pre mňa určitý fenomén. Čím to je, že kapely vášho žánru (swedish old school death metal) proste iný zvuk ani nemôžu mať. Čo je na ňom také špecifické?
My tak proste chceme znieť! Zbožňujeme ten zvuk a myslíme, že presne pasuje k hudbe, akú hráme. Povedal by som, že DISMEMBER je kapela, ktorá sa toho zvuku drží snáď najsilnejšie, viac ako ENTOMBED alebo GRAVE. Skrátka ten zvuk milujeme a ide to k hudbe. Ono by to nebol DISMEMBER, ak by sme nemali tie gitary znejúce ako motorové píly.

A prečo si myslíš, že aj mnoho mladých kapiel v súčasnej dobe siaha spätne ku tomuto špinavému zvukovému kabátu?
Myslím, že proste majú rovnako kladný postoj k tomuto vyzneniu ako my. Veľmi ma teší, že teraz aj za posledných pár rokov sa objavuje veľa kapiel a hlavne veľa mladých kapiel, ktoré hrajú death metal starej školy práve s týmto hrubým soundom. Sme z toho fakt šťastní.

Ako dlho trvalo skladanie pre nový album a ako vlastne celý proces písania piesní v súčasnej zostave skupiny prebieha?
Tak písanie pre tento album bolo v mnohom odlišné, najmä preto, že Fred (Fred Estby – bubeník kapely od založenia až do minulého roka, pozn. aut.) už nie je členom DISMEMBER a on sa skutočne podieľal veľkou časťou ako na textoch, tak aj na riffoch pri všetkých albumoch a nikdy pred tým sme neskladali s naším novým bicmanom Thomasom. Inak sme, v podstate, postupovali ako vždy. Do skúšobne sme priniesli nejaké riffy, jammovali sme s nimi, niekto dostal nápad, ako to rozvinúť, niekomu prišiel na um vhodný text. A tam sme to všetko dali dokopy. A musím povedať, že čo sa tohto albumu týka, bolo to celé veľmi rýchle. Spravili sme šesť piesní behom mesiaca, potom sme si dali na chvíľu pauzu a ešte raz to zopakovali. Písanie nám šlo skutočne dobre, veci do seba zapadali, všetci sme vedeli, čo chceme dosiahnuť a to z celého skladania urobilo príjemný proces.

Podľa toho, čo hovoríš, išlo o tímovú prácu. Alebo bol niekto, kto prišiel s väčšinou nápadov?
Každý sa spolupodieľal – dokonca ja aj Tobias sme napísali nejaké texty, na druhej strane Matti tuším tiež prišiel s nejakými riffmi, nie len s lyrikou atď. Takže určite musím povedať, že to bola tímová práca.

Ako vidíš nový album v porovnaní s jeho predchodcom „The God That Never Was“?
Tak ako som už spomínal, produkcia je iná – drsnejšia a viac old schoolová. Ďalšou vecou je, že novinka je menej melodická ako „The God That Never Was“. Thomas spôsobil tiež určitú zmenu – Fred mal veľmi špecifický spôsob hrania na bicích. A musím povedať, že sa mi skutočne páči feeling, ktorý album má – je proste surový a agresívny – presne taký, aký death metal má byť.

Chcel by som sa bližšie pozrieť na niektoré piesne z novinky. Prvou je „Under a Bloodred Sky“. Skutočne z jej melodickej časti cítim až neuveriteľné klasické heavy metalové „maidenovské“ vibrácie. Môžeme ju teda chápať ako určitý tribute starým metalovým klasikom?
Áno. Presne tak. Práve preto robíme takéto veci. Nie je nutné byť géniom na to, aby počul, že je tam „maidenovský“ nádych. Neviem, kto nás videl naživo, ale vždy máme na aparáte zavesené vlajky MOTÖRHEAD, IRON MAIDEN, JUDAS PRIEST. To sú naši hrdinovia, ktorí nás hudobne sprevádzajú celý život a myslím, že by bolo až čudné, ak by sa nejaké vplyvy týchto spolkov nedostali aj do našej vlastnej tvorby. Proste milujeme starý heavy metal a je to cítiť napr. aj v piesni „Tide of Blood“, alebo aj na viacerých iných miestach na albume. 

Tieto kapely vás určite ovplyvnili v začiatkoch k tomu, aby ste sa vôbec dali na metal. Ale sú v súčasnosti nejaké iné kapely, ktoré vás ovplyvňujú, alebo máte už svoj vlastný štýl a iné vplyvy nepotrebujete?
Tak vplyvom môže byť čokoľvek, ale myslím, že pre DISMEMBER sú to stále tie isté vplyvy a navždy budú. Sme stále metalová kapela a práve láska k metalu nás drží pri hraní. „Mental Funeral“ od AUTOPSY je niečo ako „Biblia riffov“ pre DISMEMBER, spolu so starým klasickým heavy metalom.

A čo ty osobne, ako hudobník? Nemáš nejaké iné, možno aj nejaké nemetalové spolky, ktoré berieš ako vplyvy?
Vieš čo? Vlastne nie (smiech).

Ďalším songom o ktorom chcem hovoriť, je „Europa Burns“. Možno sa ti bude moja otázka zdať hlúpa, ale predsa. Spievate po anglicky, tak prečo Europa a nie Europe?
Asi by bolo najlepšie spýtať sa Mattiho. Väčšina európskych krajín to vyslovuje [europa]. Rovnako aj my vo Švédsku a proste to znie skvele. Tento song je o prvej svetovej vojne. Spomínam to preto, že sa ma jeden novinár pýtal, či nie je provokujúce mať v piesni Hitlerov prejav. Na konci piesne síce je prejav, no nie je to Hitler, ale Karol I. z Rakúsko-Uhorska. A jeho reč bola zaznamenaná v roku 1918.

Tento song sa stal taktiež názvom pre vaše nadchádzajúce turné. Povedal by si mi o ňom niečo bližšie?
Bude to dvadsaťštyri koncertov, s ktorými tuším prejdeme jedenásť krajín a spoločnosť nám budú robiť HATESPHERE a FALL OF SERENITY plus na niektorých koncertoch budú aj iné kapely. Na viacerých z nich by sa mali vyskytnúť LAY DOWN ROTTEN. Skutočne sa tešíme. Je to po nejakej dobe zase dlhšie turné. Vyrážame za nejaké tri dni a dúfam, že to bude fakt fajn šnúra. 

A na ktoré krajiny sa tešíš najviac? Kde najradšej hrávate a prečo?
V Európe je určite viac srandy vo východných krajinách – Česká republika, Chorvátsko a podobne. Zrejme to bude tým, že sa im proste nedostane toľko koncertov ako trebárs Nemecku, a tak sú z nich akoby viac nadšení a aj pre tú kapelu je to niečo úplne iné hrať pred takýmto publikom, pred ľuďmi, ktorí sa na tú show skutočne tešia. Ale ak by sme hovorili o celom svete, určite musím povedať Chile. Pamätám si na koncert v Santiago de Chile – to bolo niečo neuveriteľné – absolútne šialené publikum...

Veľmi by ma zaujímalo, či ste už profesionálnou kapelou, alebo či stále musíte pracovať v nejakých „klasických“ zamestnaniach. 
Sú tomu tak tri roky, odkedy je DISMEMBER našou hlavnou činnosťou, na plný úväzok. Našou prácou je teda „headbangovať“ a šíriť death metal po celom svete, to je skutočne fajn džob (smiech). V podstate ani nemáme čas robiť niečo iné. Po poslednom albume sme spravili okolo stošesťdesiat koncertov, takže nám kapela fakt zaberá fakt veľa času.

Môžeš teda povedať, že situácia, v ktorej ste teraz, je niečo ako splnený sen?
Presne ako hovoríš. Všetci sme po niečom takom túžili od našej mladosti – zarábať si na živobytie niečím ako hudba, niečím čo ťa fakt baví.

Takže u vás je možné žiť iba z death metalu. Myslím, že v našej krajine je niečo také priam nemysliteľné. V čom je schovaný kľúč k tomu že sa to dá? Je to krajinou, kapelou, či nebodaj nahrávacou spoločnosťou?
Tak čo sa týka našej krajiny – vo Švédsku máme vysoké daňové zaťaženie a život vo všeobecnosti je tu dosť drahý. Myslím teda, že pre švédsku kapelu je ešte ťažšie uživiť len svojou muzikou. Ale vďaka tomu, že koncertujeme toľko, koľko koncertujeme, sa nám to podarilo. Tam by som teda videl hlavnú príčinu. Keďže za posledných desať rokov predaje nosičov, akýchkoľvek kapiel, išli dole, kvôli internetu, v prípade kapely ako DISMEMBER jednoducho musíš veľa hrať, aby si sa mohol venovať iba hudbe. Nemôžeš sa spoliehať iba na predajnosť nahrávok.

Ako som spomenul, DISMEMBER majú za sebou už dvadsaťročnú kariéru. Death metalová scéna nie je oveľa staršia a tak je možné, stretnúť sa u vás s prívlastkami ako veteráni alebo pionieri death metalu. Neber túto otázku ako nejakú invektívu, nesnažím sa tvrdiť, že ste starí. Ako dlho je podľa teba možné hrať death metal?
Neviem. Nemám fakt šajnu. Niektorí ľudia nás nazývajú MOTÖRHEAD, alebo AC/DC death metalu. My proste budeme hrať, dokým budeme v sebe cítiť hlad po tejto hudbe. Je ťažké povedať, ako dlho to bude trvať. Samozrejme, že je iné robiť toto a nejakú klasickú „nine to five“ prácu. Nemôžeme sa každý deň vrátiť domov a byť so svojimi rodinami. Musíme byť väčšinu času preč, aj keď máme ženy a deti. Ale ja si myslím, že to stojí za to. Toľko pre nás táto hudba znamená – a pokým naďalej bude, budeme to aj my ďalej robiť. Ak prestane, no tak prestaneme aj my. Ale nemyslím, že taký moment príde skoro. (smiech)

A nemyslíš, že je to limitované aj vekom? Predsa len fyzická náročnosť metalového koncertovania nie je malá.
Tak to máš pravdu. Začíname to cítiť na našich krkoch (smiech). Ale podľa môjho názoru, sme my všetci v DISMEMBER ešte pomerne mladí. Najstarší z nás je Matti a on bude mať ešte len (pozn.aut.: Martin chvíľu prepočítaval) tridsaťšesť rokov tento rok. Myslím, že je ešte dosť starších spolkov. Viem teda o čom hovoríš, ale nás sa to ešte určite netýka.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Martin Persson

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-03-06 20:56:40

Prečítané: 1689x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie