Švédsku kapelu DRACONIAN možno právom považovať za legendu gotického doom metalu a tento titul opäť potvrdzuje nový album „In Somnolent Ruin“, ktorý vyšiel 8. mája 2026 pod značkou Napalm Records. Julia Suloinen z fínskeho portálu Chaoszine mala skvelú debatu s vokalistom kapely Andersom Jacobssonom. Prebrala s ním zmeny v zostave, striedanie čistých a extrémnych vokálov, Platónovú filozofiu, sny tak živé, že sa z nich stáva pieseň, ale aj ďalšie témy.
(Rozhovor bol pôvodne uverejnený na YouTube kanáli a portáli Chaoszine)
 

V prvom rade by som ti chcela zablahoželať k blížiacemu sa vydaniu nového albumu „In Somnolent Ruin“. Očividnou otázkou by mala byť tá malá zmena v zostave, ktorú si nemožno nevšimnúť. Pamätám si, že Lisa Johansson s vami vystupovala už na Hellfeste v roku 2022. Ako sa stalo, že je opäť súčasťou DRACONIAN?
Ak začneme s Lisou, tak Hellfest bol tak trochu rozlúčkou pre Heike Langhans a tiež pozvánkou pre Lisu. Bola to taká dvojitá záležitosť a Lisa potom takpovediac opäť prevzala trón. Po nahratí albumu „Under a Godless Veil“ sa dialo veľa vecí a samozrejme začal Covid. No a v týchto rokoch...ako to povedať? Ľudia mali iné priority a iné veci, ktoré chceli robiť, najmä v tak ťažkom období. My sme mali väčšie vyhliadky. Heike chcela menej koncertovať a viac sa sústrediť na svoje bočné projekty a takiež sa chcela odsťahovať, aby mohla ostať so svojím priateľom. My sme potrebovali, aby kapela fungovala. Chceli sme byť kapelou na turné a čo najviac hrať. A najmä potom, čo sme nedokázali propagovať album a museli sme rušiť jedno turné za druhým. Bolo to niečo, čo sme potrebovali znova rozbehnúť. Heike nám dala požehnanie kontaktovať Lisu, takže sme začali s Lisou, ako koncertnou speváčkou, ale potom sa to zmenilo na to, že sa stala plnohodnotnou členkou. A to bolo niečo, čo vlastne chcela. Veľmi sa chcela vrátiť do kapely, ale všetky tie úvahy a diskusie okolo... trvalo takmer rok, kým sme skutočne zistili, čo sa v kapele deje. Dialo sa veľa vecí a myslím, že v roku 2022, sme mohli konečne vycestovať von, otváralo sa trochu viac príležitostí a mali sme možnosť album propagovať. A Lisa tieto piesne naozaj rada spievala naživo.

Bolo to skoro ako návrat do sveta, ktorý sme predtým poznali, avšak prešlo asi dvanásť rokov, čo bola Lisa naposledy v kapele, takže to bolo ako vylepšená verzia. Daniel Johansson hral s nami od začiatku roka 2019 ako koncertný člen a Jerry (Torstensson, pozn. red.), náš vtedajší bubeník, bol veľmi zaneprázdnený. Na dlhé obdobie sa nemohol pripojiť na turné a vždy boli problémy dať kapelu dokopy na skúšky. Nakoniec to bol prirodzený vývoj, že sa Daniel pridal ku kapele na plný úväzok. Oficiálnym sa to takpovediac stalo až minulý rok. Stal sa plnohodnotným členom a Niklas, ako nový gitarista, bol v kapele od roku 2020, počas celého obdobia Covidu. Boli sme v kapele už roky, ale toto je vlastne prvý album, na ktorom Daniel aj Niklas hrajú. Pre fanúšikov sa to zdá nové, ale pre nás to trvá už roky. Mali sme veľa času nechať to vstrebať do seba a všetci sa v tomto bode cítime ako vyzretejšia kapela. Pracovali sme spolu dlho, máme nový album, a je to už 6 rokov, čomu nemôžem ani uveriť, že konečne máme vonku novú nahrávku. Trvalo to príliš dlho.
 

Ďakujem za takú rozsiahlu odpoveď. Chcela by som vám zablahoželať, pretože sa to zdalo ako výzva, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Je to nová kapitola s veľmi silným, akoby starým nádychom. DRACONIAN existuje už takmer 30 rokov. Je to tretina života, ak to tak môžem povedať.
Tento rok je to 32 rokov.
 

32 rokov, úžasné. Ak prejdeme k albumu, čo je na ňom zásadne nové a čo rovnaké, ako na vašich prvých nahrávkach?
Povedal by som, že to, čo je DRACONIAN, zvuk a aká kapela sme, je jasne dané. Nemyslím si, že sa to zmení, v podstate sa to nikdy nezmenilo. Od prvej nahrávky alebo od roku 2000, keď sme sa začali viac pohrávať s doom metalom a pomalšími časťami. Vyvinuli sme sa v lepších hudobníkov, interpretov, či lepších skladateľov. Vždy sa budeme držať toho svojho, vždy budeme „pravdiví“ alebo ako to nazvať, taký ten druh puritánov. Ani sme o tom nepremýšľali, takí proste sme. Viem, že niektoré časopisy sa pýtali, ako noví členovia ovplyvnili písanie piesní na novom albume. Povedal by som, že je to skôr o tom, ako hráme, pretože si myslím, že DRACONIAN je tým, čím je, stále to tak bude. Hlavnými skladateľmi sme my dvaja s Johanom a pokiaľ sa toto nezmení, vždy to tak bude. Tento album je pre mňa skôr vyvrcholením, takmer v emocionálnom zmysle. Pokiaľ ide o písanie hudby, neviem na to odpovedať, to je Johanova parketa. Myslím si však, že je to vyvrcholenie všetkých rokov, ktoré uplynuli a všetkého, čo sa stalo, čo sme cítili, čím sme sa zaoberali a časť z toho je na celom tomto albume. Tak to aspoň cítim a vidím. Je tam kúsok zo všetkého, aspoň v porovnaní s predchádzajúcim albumom, ktorý bol skôr koncepčný, viac striktne rozprávaný príbeh.

Tento album je viac osobnou cestou o veciach o ktorých som písal a premýšľal posledných najmenej päť rokov. Písal som veľa, takže bolo náročné vedieť, čo vybrať, aby to tento album reprezentovalo. Johan začal písať v roku 2022, čo bolo v rovnakom čase, keď sa menila aj kapela. Piesne sa menili, mutovali a myslím, že sme použili asi polovicu všetkých skladieb, ktoré sme pre tento album napísali. Ani nie pred rokom sme sa rozhodli, ktoré piesne nakoniec použijeme, bolo toľko materiálu, z ktorého sme mohli vyberať. Počas tvorby demonahrávok sme rozhodli, ako sa piesne budú k sebe hodiť a ako vytvoríme dobrý a ucelený album. Skladby sa však neustále vyvíjali a menili až do poslednej chvíle. Pri niektorých z nich si pamätám, ako som menil slová na poslednú chvíľu, hoci sa na skladbách pracovalo štyri roky. Toto sa deje neustále, vždy o sebe pochybujete. Neviem v čom sa líši od ostatných albumov, myslím si, že je to solídny album a stále znieme ako DRACONIAN. Je trochu tvrdší, je to možno o niečo drsnejší materiál, ale pôsobí to ako veľmi úprimný album, najmä z môjho subjektívneho pohľadu.
 

Áno, počúvala som ho, je veľmi pochmúrny, ale sofistikovaným spôsobom. Krásny smútok, táto definícia sa mi veľmi páči. Neskľučuje, ale povznáša a tiež je veľmi zaujímavé, čo som čítala v propagačných materiáloch, že ste sa pri nahrávaní inšpirovali Platónom, starovekým filozofom. Takže je to koncepčný album?
Ani nie, myslím, že ide o malé nedorozumenie zo strany vydavateľstva. Spomínam si, že sme sa rozprávali o inšpirácii pre tento album a skončili sme konverzáciou o Platónovej alegórii jaskyne v jeho knihe Ústava (filozofický koncept, ktorý ilustruje rozdiel medzi zmyslovým vnímaním a skutočným poznaním, pozn. red.). Samozrejme, že je to inšpirácia, pretože je to tak trochu môj pohľad na svet a zaoberali sme sa tým už na predchádzajúcom albume s gnostickými témami, čo je vývoj alebo pokračovanie platónskeho pohľadu na svet. Povedal by som, že Platón bol ten, kto priniesol tieto myšlienky do západného sveta, pochádzajúce z Egypta. Bola to inšpirácia, pretože cítim veľkú blízkosť k tomuto naratívu a najmä ku gnostickému naratívu z filozofického hľadiska. Nie je to album o tej alegórii jaskyne, no je to niečo, čo je tak trochu v pozadí. Nie je to koncepčný album, ako ten predchádzajúci, kde som chcel, aby sa väčšina skladieb zaoberala gnostickým myšlienkovým smerom. Aj táto nahrávka to má, ale je to skôr osobné, snažím sa vyjadriť osobným spôsobom. Nemyslím, že by som sa niekedy mohol odvrátiť od gnostického zmýšľania, ale pre mňa je to skôr filozofovanie so sebou samým, a so svojimi vlastnými pocitmi, emóciami a vecami, ktorými si prechádzam. So všetkým od snov, ktoré som mal, až po moju fascináciu bohyňou Sofia, čo tu už bolo aj predtým.

Existenciálne veci - myšlienka reinkarnačného matrixu (teória, podľa ktorej je naša duša po fyzickej smrti uväznená v iluzívnom systéme a nastáva vymazanie pamäte. Tento systém využíva reinkarnáciu na to, aby nás neustále udržiaval v nevedomosti a ťažil energiu z našich emócii, pozn. red.), samozrejme skúsenosť so smrťou a rôzne spôsoby pohľadu na to. Ako čeliť veciam, viete ten jungovský archetyp tieňov (psychológia Carla Gustava Junga predstavujúca „temnú stránku“ našej osobnosti. Zvyčajne zahŕňa všetko, čo vytesňujeme, potláčame alebo čo odmietame prijať ako súčasť nášho „ja“, pozn. red.). Pre mňa je to všetko prepojené, je to všetko to isté. Všetko je to cesta k prebudeniu sa k tomu, kým skutočne ste. Nie k tomu, stať sa niečím, čo nie ste. Možno to je koncept, ale piesne sa uberajú rôznymi smermi. Sú tam určité aspekty, ktoré ich spájajú, ako napríklad myšlienky o živote a smrti a najmä cesta do posmrtného života. Je tam krása a smútok, ktoré sa do tohto druhu hudby veľmi dobre hodia. Prepletám tieto mytologické aspekty z gréckej mytológie a iných vecí, pretože sa snažili rozprávať príbeh o živote a duši pomocou antropomorfizácie s rôznymi postavami. Trochu si to privlastňujem, ale vo svojom vlastnom rozprávaní.
Myslím si, že v porovnaní s predchádzajúcou nahrávkou dáva tento album poslucháčovi lepší spôsob, ako sa vžiť do seba a vidieť veci po svojom. Je to menej veľkolepý príbeh a viac filozofické rozpoloženie s ktorým sa podľa mňa veľa ľudí dokáže stotožniť a môžu si ho urobiť svojou vlastnou vecou. Takto to bolo u DRACONIAN vždy, fanúšikovia mi vždy hovorili, že je tam toho toľko, že je možné si to interpretovať po svojom a to je pre mňa veľmi dôležité. Je pre mňa dôležité, keď to počujem ľudí hovoriť, pretože sa s tým viem stotožniť, ako fanúšik mojich obľúbených kapiel, najmä keď som vyrastal a cítil sa menej osamelý, keď som počul, že nie som jediný, kto sa takto cíti. Má to spájať, je to zjednocujúca vec v tejto temnej realite, ktorú sa snažím trochu osvetliť.

Keď už si spomenul kapely, ktorých si fanúšikom, tak ktoré to sú? Máš kapely o ktorých vieš, že sú inšpiráciou alebo niečím, čo ťa vedie v ťažkých časoch?
Sú kapely, ktoré mám tento rok veľmi rád, ale neviem, či sú pre mňa inšpiráciou pri písaní vlastnej tvorby alebo pri tom, čo robím, ale mohli by ma inšpirovať v mojom každodennom živote, v mojom vnútornom svete a v tom, čo robí hudba samotná. Je to taký soundtrack vášho života, pretože si ten soundtrack vyberáte. Je niekoľko albumov, ktoré som veľa počúval. Kapela ENSHINE, možno ju poznáte, myslím, že ich hlavný skladateľ je Francúz. Zaoberajú sa kozmom a je to veľmi podobné skupine SLUMBER. Vydali nový album „Elevation“, ktorý je tento rok zatiaľ môj najobľúbenejší a určite ho môžem odporučiť. Potom moji priatelia z nórskej kapely EVIG NATT, čo je gothic doom metalová formácia. Majú nový album „Vaketimen“ na ktorý som sa dlho tešil. To je tiež niečo, čo často počúvam. Čo sa týka ženského vokálu, tak ich speváčka je v tomto kráľovnou. Nový album od  NOVEMBRE je veľmi zaujímavý, nevydávajú albumy moc často, takže je vždy sa na čo tešiť. Je to trochu agresívnejšie a trvá to, kým sa do ich muziky dostanete, ale je to veľmi zaujímavé. Najnovší album LUNATIC SOUL sa mi veľmi páči, som veľkým fanúšikom RIVERSIDE a progresívneho rocku všeobecne, najmä ak je veľmi emotívny. A počúvam veľa post-rocku, v poslednej dobe sa mi dosť zapáčili aj PJ Harvey, Nick Cave a podobne. Staré kapely ako FIELDS OF THE NEPHILIM a The MISSION mi boli vždy blízke a sú chvíle v mojom živote, keď je to v podstate jediná vec, ktorú počúvam. Takže toto je to, čím sa tento rok hudobne zaoberám a samozrejme s mojím vlastným albumom, ktorý musím počúvať. Už ma to trochu aj unavuje, ale bude veľmi fajn už o pár mesiacov zahrať tie piesne naživo.
 

Ktoré piesne by ste najradšej zahrali? Ktoré skladby počas skúšok vidíš v koncertnom setliste?
Čo sa týka nových piesní? Nemôžem, alebo skôr nechcem povedať, ktoré skladby budeme na tomto turné hrať, pretože chcem, aby to bolo trochu prekvapenie. Ale povedzme, že mojou osobne najobľúbenejšou piesňou z tohto albumu je úvodná „I Welcome Thy Arrow“. Je to skladba, ku ktorej mám veľmi blízko. Je založená na sne, ktorý sa mi opakovane sníval a nejak zvláštne mi zostal v pamäti, až som musel na základe neho  napísať báseň a nakoniec sa z toho stala jedna z piesní na albume. Tiež sa mi páči pochmúrna zvláštnosť skladby „The Face of God“. Je trochu hutnejšia, ale myslím si, že je zaujímavá a je to vyvrcholenie mnohých vecí z nového albumu, ktoré sa mi veľmi páčia. Čo sa týka ďalších piesní, myslím, že Lisa najviac vyniká v poslednej skladbe „Lethe“, ktorá je najmä o reinkarnácii, o zabudnutí, o tom, že zabudnete ešte predtým, ako sa znovu narodíte, čiže ste odsúdení na opakovanie sa, čo je zaujímavý platónsky koncept. Je to veľmi priamočiara vec, kde Lisa odvádza úžasnú prácu. Taktiež si myslím, že „Misanthrope River“ bude veľmi obľúbená pieseň. Neviem, všetky sú iné. Myslím si, že keď ich začneme hrať naživo, otvorí sa nám nový rozmer. Viac to do seba zapadne, pretože jedna vec je byť v štúdiu, keď tie skladby skúšate, keď vás nútia nájsť svoj hlas a dávete ich dokopy, ale keď už sú hotové a môžete ich zahrať, vtedy cítim pocit jednoliateho celku. Keď ten album teraz počúvam tak neviem, musím mať od toho trochu odstup, vyjsť na pódium a tie skladby odspievať, na to sa teším. Myslím, že vtedy tie piesne pre mňa skutočne ožijú.
 

Všetko je to o emóciách a ich výmene, pretože emócie budú na pódiu a taktiež v publiku. Je to naozaj kúzlo živých vystúpení.
Áno, určite. Keď niečo tvoríte, prechádzate si tým tam a späť, v štúdiu to opätovne nahrávate, prerábate a skúšate rôzne veci. Ale keď je to naozaj hotové a môžete to zahrať, tak vtedy si myslím, že skutočne spoznáte tú pieseň ako umelec. Aspoň u mňa to tak je, pretože sú to dva odlišné procesy a tam sa to spojí. Veľmi sa na to teším.
 

Môžeš prezradiť, ako sa pri nahrávaní vokálnych liniek rozhoduješ, kde bude growling a kde budú časti s tým nebesky znejúcim ženským vokálom? Je to ako príbeh rozprávaný dvoma ľuďmi.
To je ťažká otázka. Keď pieseň skladáte, mali by ste mať predstavu. Ak je tam pomalšia, atmosférickejšia časť, zvyčajne je to niečo, čo je napísané pre harmonickejšie vokály, ale nemusí to tak byť. Môže to byť hovorené slovo, alebo niečo, čo vybuduje smer k niečomu inému. To, ako sa rozhodujeme, záleží od nápadu. Johan môže mať nápad, ktorý nahrá, potom sa stretneme a spoločne to vymyslíme. Keď príde do štúdia Lisa, môže mať iný nápad, následne o ňom diskutujeme, vyskúšame ho a zisťujeme, čo sa k sebe lepšie hodí. Takto to zvyčajne prebieha. Máme nápad alebo to necháme otvorené, aby sme videli, čo sa stane. Tiež je to aj o tom, aký text použijeme alebo čo chcem použiť pre určité verše.

Na ďalšom albume by som chcel s Lisou ešte viac spoločných vokálov. Harmonické party netreba nevyhnutne chápať ako ženský spev, alebo že harmonické vokály musia byť robené takýmto spôsobom. Lisa je veľmi silná speváčka a dokáže aj drsnejšie pasáže. Nie tak, ako to robím ja, ale viete, čo tým myslím. Ako sa to spojí je väčšinou zahrnuté v nápade, ktorý máme, Johan s tým pracuje už od začiatku. Myslím si, že v budúcnosti bude mať Lisa ešte väčšie slovo, pokiaľ pôjde o jej vlastné party. Tentoraz išlo skôr o to, aby sme veci rozbehli a pomohli jej začleniť sa do procesu, pretože keď prichádzala do kapely, materiál sa už písal. Nabudúce by som chcel, aby sme viac spolupracovali. Aby bola súčasťou procesu od začiatku a myslím si, že to bude ešte zaujímavejšie, skutočné využitie jej zručností a muzikálnosti ako speváčky. Neviem, či to odpovedá na tvoju otázku, pretože to nie je jednoduché. Bežne to prichádza v procese tvorby veľmi neskoro. Keď sme tam my traja, tak to dáme dohromady.
 

Rozumiem. Myslím, že odpoveďou je, že sa to deje prirodzene počas procesu tvorby.
Áno, ale niekedy to nie je jednoduché. Môžete sa zaseknúť a počas nahrávania tohto albumu sa to stalo mnohokrát, bolo veľmi ťažké ho vytvoriť. Nemôžem odpovedať za Johana, ale pre mňa to bolo veľmi ťažké, doteraz určite najťažší album. Dostať sa do toho a mať predstavu o tom, ako chcem k piesňam pristupovať. Mám pocit, že všetok ten čas medzi albumom, skúškami, starnutím a tiež tým, že teraz žijem v inej krajine, si od vás vyžaduje viac. Bolo pre mňa ťažšie pochopiť tento album, určite to trvalo.
 

Ako zvládaš byť obklopený toľkou temnotou a melanchóliou? DRACONIAN nie je veľmi radostná kapela. Nie je to pre teba ťažké?
Nemyslím si, že temnota v hudbe by bola problém. Je to jednoducho druh hudby, ku ktorej cítim veľkú blízkosť od začiatku 90. rokov. Je to ventil pre moje vlastné pocity, cítim sa lepšie a menej osamelý. Samotná hudba alebo tento druh hudby problém nie je. Pre mňa je problémom temnota sveta a neistota ako vnímam seba, vlastný život, starnutie a snahu o osobný posun. Ide o to, aby tvorivý proces prekvital, aby som pokračoval a snažil sa ho živiť, keď sa svet stáva čoraz hlúpejším, temnejším a komplikovanejším so všetkým tým autoritárstvom a vojnami. Ako som povedal, aj keď je človek starší, nie je to o nič jednoduchšie, skôr to tvorivý proces sťažuje a myslím si, že aj preto bolo pre mňa možno trochu ťažšie vytvoriť tento album. Nechcem sa príliš opakovať, chcem sa pokúsiť nájsť nový uhol pohľadu, ale aby som odpovedal na otázku, tak temnota ma ovplyvňuje veľmi a nie v dobrom slova zmysle. V posledných rokoch určite stagnovala tvorivý proces, pretože svet sa stal čoraz napätejším a idiotskejším. Je smutné to vidieť, ale tiež si myslím, že je veľmi dôležité vedieť sa od toho dištancovať. Nie vždy však počúvam tento druh hudby, ale hudba samotná a tá temnota v nej, problém nie je. Je v nej aj toľko krásy a snažím sa do piesní pridať aj trochu svetla. Pre mňa je to ako terapia. Myslím si, že by existovali temnejšie veci, keby som nemal tento spôsob, ako sa ventilovať. Veľmi mi to pomohlo, je to lepšie ako terapia, je to spôsob, ako sa s tým vysporiadať, ako túto deštruktívnosť premeniť na niečo kreatívne. Zdá sa, že sme tým urobili niečo dobré aj pre ostatných, takže to veľa znamená.
 

Je veľmi pekné, čo si povedal, je to katarzný efekt. Najkrajší spôsob, ako sa zbaviť temnoty, je nasadiť si ju na plecia...
Áno, treba to nejako osvetliť, a ak dokážete byť kreatívni, vtedy to nejak prekonáte.

Autor: Julia Suloinen
Preklad a editácia: Miroslav Krausko
Foto: Therés Stephansdotter Björk
Zdroj: Chaoszine.net