Dám ruku do ohňa za to, že každý, kto je fanúšikom folkmetalovej hudby, musel minimálne zaregistrovať švajčiarsku kapelu ELUVEITIE. Z jej hudby sála výrazná atmosféra raného stredoveku a nespútanosť dnes už prehistorických pohanských kmeňov brázdiacich Európu. Ak ste očarení mystickou vôňou starých čias, zvukom gájd a píšťaliek, či energiou melodického death metalu, určite si nenechajte ujsť rozhovor s Chrigelom, človekom, ktorý stojí v pozadí tohto švajčiarskeho death-folkového miniorchestra.

Jedná sa o "spomienkový" rozhovor staršieho dáta, ktorý však nebol publikovaný, preto by bola škoda nepodeliť sa o Chrigelove myšlienky s našimi čitateľmi, keďže v mnohých prípadoch sa jedná o načasové informácie, zaujímavé pre fanúšikov kapely aj v súčasnosti (pozn. šéfredaktorky). 

Prvá vec, na ktorú sa ťa chcem spýtať, je pôvod názvu tvojej kapely. Niektorým totiž robí značné problémy vysloviť ho. Ak sa mi dobre marí, má to niečo spoločné so slovom Helvéťan alebo Helvét…

(Smiech) Áno, to ti teda verím, že sa to ťažko a možno aj trochu divne vyslovuje. Je to jednoducho výraz v starobylom galskom jazyku a znamená „Ja, Helvét”. Helvétsko je, ako asi vieš, staré pomenovanie našej krajiny. Ak navštíviš nejakú švajčiarsku webovú stránku, koncovka je väčšinou „ch”, čo je skratka pre „confederation of Helvetia” (helvétska konfederácia, pozn. autora). Toto pomenovanie je odvodené od názvu keltského kmeňa Helvétov, ktorý sa tu kedysi dávno usadil.

Spomenul si galštinu. Mnohé vaše texty sú práve v tomto jazyku. Aká je jeho výhoda oproti angličtine?

Galština znie exoticky a súčasne mysticky. Vďaka tomu sa potom do skladieb dostáva ozajstná atmosféra pohanských dôb, kedy sa krajinou preháňali staroveké kmene. Vieš, je pre nás celkom prirodzené, že používame aj galštinu. V našich textoch sa orientujeme na kultúru a históriu Helvéťanov, našich keltských predkov. Takže je celkom samozrejmé využívať aj jazyk, ktorým oni sami hovorili a ktorý okrem toho zanechal stopy aj v našej súčasnej reči, vo Švajčiarsku sa totiž dodnes používa mnoho galských výrazov.

Dedukujem, že sa asi zaujímaš o históriu tvojej krajiny?

Áno, zaujímam. Práve o tom je ELUVEITIE.

Hráte akýsi mix folk metalu a death metalu, využívate výrazné keltské prvky. Celé to pôsobí veľmi sviežo na dnešnej metalovej scéne. Myslím, že medzi folkmetalovými kapelami ste dobre rozpoznateľní. Vnímaš to tak, že ste vyvinuli svoj vlastný originálny koncept?

Keď som zakladal ELUVEITIE, snažil som sa zrealizovať svoj sen, ktorý som mal už dlhé roky predtým - založiť kapelu, ktorá by kombinovala dva druhy hudby, ktoré mám ja osobne najradšej zo všetkých: tradičnú keltskú folkovú hudbu a moderný, melodický death metal.

ELUVEITIE mal byť pôvodne len tvojím štúdiovým projektom. Čo bolo hlavným dôvodom zvratu vo vývoji? Čo ťa napokon priviedlo k tomu, že ste sa stali regulárnou kapelou?

Ako som už spomenul, dosť významnú úlohu zohrával môj dlhoročný sen o takejto kapele. Prvý pokus o jej sformovanie sa datuje už do roku 1991, ale vtedy nebolo vôbec bežné, aby niekto miešal štýly ako death a folk dohromady.  Bolo pomerne nemožné nájsť v tej dobre vhodných muzikantov. Napokon som sa teda rozhodol zrealizovať to ako štúdiový projekt, takže mi stačilo pozvať iba „hostí” ako štúdiových hudobníkov. Šlo to takto ľahšie, keďže to pre nich neznamenalo žiadne záväzky, ktoré by boli nevyhnutné pre riadne fungujúcu kapelu. Naša prvá nahrávka však bola verejnosťou i médiami prijatá veľmi dobre, takže potom bolo o dosť ľahšie presvedčiť všetkých muzikantov, aby sa podieľali na vytvorení riadnej kapely, teda takej, ktorá bude vystupovať aj naživo.

Dá sa povedať, že ELUVEITIE je doslova malým orchestrom. Osem ľudí… Povedz, nebolo na začiatku problematické zosynchronizovať ich všetkých pri plánovaní skúšok a podobne?

A vieš, že ani nie? Ak mám byť úprimný, s podobnými problémami sme sa nestretli. Podľa mňa, keď sa jednotlivci rozhodnú vytvoriť kapelu, musia sa naučiť spolupracovať, vychádzať spolu. A ak chce byť niekto hudobníkom a hrať s ostatnými, musí sa učiť zahrať perfektne za akýchkoľvek okolností. S ohľadom na tieto veci si nemyslím, že je taký veľký rozdiel medzi malými kapelami s troma členmi a takými, ktoré ich majú napríklad osem.

Niektorí z vás hrajú naozaj na pomerne nezvyčajné nástroje. Nebolo veľkým problémom nájsť ľudí, ktorí ovládajú hru na gajdy, rôzne píšťalky a podobne? 

Pred nejakými 15 rokmi bolo fakt neskutočne ťažké nájsť takých hráčov na gajdy, ktorí by chceli hrať v deathmetalovej skupine. Ale napokon sa to všetko podarilo. Ale je tiež treba povedať, že všetky tie nástroje sú nezvyčajné možno len pre metalovú scénu, no pre folkovú scénu sú viac ako bežné. Každopádne je vo Švajčiarsku v súčasnosti veľa muzikantov, ktorí hrajú na gajdy a iné folkové nástroje.

Okrem toho, že si hlavným vokalistom ELUVEITIE​, si pre kapelu užitočný aj inak: ak je treba, hráš na akustickej gitare, mandolíne, gajdách alebo na špeciálnych druhoch píšťaliek. Tomu sa hovorí ozajstný viacúčelový člen… Kde si sa naučil ovládať všetky tieto nástroje? 

Na gitare som začal hrať, keď som mal 6, takže zhruba pred dvadsiatimi ôsmymi rokmi a v hre na klasickú gitaru som sa vzdelával osem rokov. Vďaka tomu už potom nebolo až také ťažké naučiť sa hrať na mandolíne a iných strunových nástrojoch. A pokiaľ ide o píšťalky a gajdy, začal som s nimi asi pred desiatimi rokmi. Hrať na takéto nástroje sa človek naučí priamo počas fungovania na folkovej scéne tým, že pozoruje skúsených hudobníkov alebo sa zdokonaľuje samotným hraním.

Ste v kontakte aj s inými folkmetalovými kapelami? Ktoré z nich sa ti páčia po hudobnej stránke?

Keď hráš s inými kapelami, tak ich máš samozrejme šancu spoznať aj osobne. Máme celkom dobré vzťahy s niektorými z nich. Napríklad PRIMORDIAL alebo FINNTROLL s ktorými sme veľmi dobrí priatelia.

Zrealizovaná myšlienka o štúdiovom projekte pochádza z roku 2002, takže sa dá povedať, že ste kapelou 21. storočia. Premýšľal si už nad cieľmi, ktoré by si s ELUVEITIE v blízkej či vzdialenej budúcnosti rád dosiahol?

Budeme jednoducho pokračovať v tom, čo robíme aj teraz: budeme hrať našu hudbu tak často ako sa dá, to znamená, že sa budeme snažiť odohrať čo najviac koncertov a zorganizovať čo najviac koncertných šnúr. A samozrejme budeme vydávať nové albumy. Pôjdeme za tým, čo je našou vášňou a čo nás teší.

Čo myslíš, má švajčiarska rocková a metalová scéna šancu hrať dôležitú úlohu v Európe? Aké tendencie v hudbe u vás prevažujú?

Aby som bol úprimný, tak to fakt netuším. A aby som bol ešte úprimnejší, ani ma to až tak veľmi nezaujíma… (smiech)

Keď sa rozprávam s hocijakou folkmetalovou skupinou, mám nutkanie spýtať sa jej členov na ich postoj k folkovej hudbe. Už si čosi naznačil, ale pokús sa upresniť, aký vzťah máš k nej vypestovaný ty?

Povedal by som, že je to v istom význame láska môjho života. Je pre mňa veľmi dôležitá. Považujem sa za metalového, ale takisto i za folkového hudobníka.