EPHEL DUATH - Davide Tiso

O smrti a kozme

EPHEL DUATH - Davide Tiso

Pôvodom Talian, dnes žijúci na pôde USA, zakladateľ, mozog a dnes jediný pôvodný člen zoskupenia Ephel Duath, génius Davide Tiso, nám zodpovedal niekoľko otázok. Hovorilo sa samozrejme hlavne na tému novinkového EP „On Death and Cosmos“, ale Davide nám prezradil aj čo to pre neho znamená tvoriť a udržiavať pri živote značku ED, ale tiež sa okrem iného dočítate čo hovorí na dnes zo všetkých strán skloňovaný film „Prometheus“.

Ahoj, Davide. V prvom rade by som sa ťa rád opýtal, ako ide život, ako sa máš v tieto dni?
Mám sa dobre, ďakujem. „On Death and Cosmos“ vychádza 21. júna v Európe a práve teraz sme uprostred propagácie, reakcie boli doposiaľ veľmi pozitívne. Taktiež som uprostred gitarovej predprodukcie pre nasledujúci album a cítim sa veľmi inšpirovaný. Pri tvorení „On Death and Cosmom“ som opäť poznal, aká dôležitá je pre mňa táto kapela. Počas troch rokov som akosi zanedbával Ephel Duath, chcel som si dokázať, že ako skladateľ môžem byť naplnený skrze ďalšie projekty a odlišné typy hudby. Mýlil som sa a bolo to pre mňa veľmi poučné. Táto kapela v dobrom i v zlom mi ako jediná dáva možnosť a slobodu byť na 100% sám sebou ako umelcovi a takýto dar nesmie byť odsunutý na vedľajšiu koľaj len preto, aby som sa dostal k ďalším skúsenostiam. Toto je niečo, za čo by som mal byť vďačný a vážiť si to, niečo, čo by som mal ochraňovať a nemal sa tomu otočiť chrbtom.

Ako hovoríš, Ephel Duath vydávajú nové EP „On Death and Cosmos“. Ako sa ti podarilo dať dohromady takú silnú zostavu?
Tým, že tak veľmi rešpektujem svoju hudbu, snažím sa latku zdvihnúť čo najvyššie, čo sa týka hudobníkov, ktorí sa podieľajú na značke ED. Na „On Death and Cosmos“ som mal to šťastie, že sa ku kapele pripojili ľudia, ktorí sú mojou prvou voľbou, čo sa týka bubnovania, hry na basu, spievania, produkovania a masteringu. Vďaka veľkej podpore ponúknutej vydavateľstvom Agonia Records a s veľkou dávkou tvrdohlavosti som mal teraz možnosť vytvoriť album, ktorý som chcel, s týmom, ktorý som chcel. Vďaka správnemu naplánovaniu vecí vopred bola možná kolaborácia s Marcom (Miennamanom) a Steveom (DiGiorgiom). Obaja títo muzikanti majú veľmi nabitý harmonogram, ale ich entuziazmus, profesionalita a oddanie projektu boli dôležitým aspektom. Našli si čas a energiu naučiť sa moje skladby, zložiť a nahrať svoje party a obaja urobili úžasnú prácu. Aby nahrávka žiarila ešte viac, vybral som si supersonické uši Erika Rutana za mixom a musím povedať, že som sa nikdy predtým necítil tak prepojený s producentom. Erik pracoval non-stop na EP niekoľko týždňov a objavil som, že jeho pracovná etika je úprimne dych vyrážajúca. Považujem Erika Rutana za jeden z kľúčových elementov úspešného výsledku „On Death and Cosmos“ a spolupráca s ním bol jeden z najväčších hudobných zážitkov, odkedy som založil kapelu. Na záver špeciálne zmienenie o Karyn Crisis. Mať Karyn v kapele ako speváčku je pravdepodobne niečo, čo ma spravilo šťastnejším. Skutočne sme si umelecky sadli a obaja sme veľkí fanúšikovia jeden druhého. Karynin spev mi učaroval od prvého momentu, kedy som ju počul spievať; sú tam momenty, kedy je jej spev ako facka a inokedy zase vytvára tak silné emócie, že ich cítite až v žalúdku. Karynin spev pre mňa kombinuje obe tieto polohy. Je veľmi oddanou hudobníčkou s vojenským prístupom v oblasti tvrdej práce a obetavosti. Som hrdý na to, že mám tak silnú osobnosť v čele kapely.

Myšlienka získania na nahrávku Steva DiGiorgia, Marca Minnemanna a Karyn Crisis bola niečím, čím si si bol absolútne istý od samého začiatku alebo si zvažoval aj ďalšie možnosti, iných hudobníkov?
Nie, neuvažoval som o iných muzikantoch, ktorí by sa ku mne pripojili na EP: tentokrát som hral s vysnenou zostavou a nemôžem byť vďačnejší za to, že sa to podarilo.

Viem, že si bol celú svoju kariéru obklopený excelentnými hudobníkmi, ale aké to bolo pracovať na „On Death and Cosmos“ s týmito priam ikonickými menami v metalovom žánri?
Je vždy prekvapujúce ako sú pri zemi a aké pohodové sú tieto veľké mená na metalovej scéne. Napríklad, asi by som mohol spomenúť aké jednoduché bolo spojenie so Stevom (DiGiorgiom) ako po ľudskej, tak i po hudobnej stránke. Hranie s ním v jeho domácom štúdiu, najprv na nezapojených nástrojoch, bolo veľmi spojujúcim a príjemným zážitkom. „Tu som, jammujem s basákom v jeho izbe, ako keby sme mali znovu 16 rokov“: to bol postoj, s akým sme hrali. Steve je jedným z najmilších ľudí, akých som kedy stretol v hudobnom biznise. Je neuveriteľne skromný, na takú metalovú ikonu má veľké srdce a obrovské množstvo živelného talentu a skúseností.

Boli aktívnymi prispievateľmi pri komponovaní hudby?
Keď sa obrátim na ďalších hudobníkov, štruktúra piesní a všetky gitarové party sú väčšinou už zložené. Ak zvážime náročnú povahu hudby Ephel Duath a vezmeme v úvahu fakt, že väčšinou jednám so vzdialenými spolupracovníkmi prostredníctvom e-mailov a telefónov, je oveľa viac produktívne pracovať s predefinovanými kostrami skladieb. Pre vyvážený stav takejto práce vediem „hru“, ale snažím sa dať čo najviac umeleckej voľnosti, ako môžem, každému hudobníkovi, namiesto toho, aby som bol ten, kto dáva rozkazy, nechávam prehovárať hudbu k nim samým. V prípade, ak ich kreatívne pochody prirodzene nekorešpondujú s mojimi, snažím sa im vykresliť svoje predstavy, ktoré som mal pre ostatné nástroje, keď som komponoval gitary.

Je možnosť, že Ephel Duath pôjdu na turné, pokiaľ nie v zostave na EP, tak možno s nejakými najatými hudobníkmi?
Pravdepodobne po nahratí ďalšieho albumu niečo odohráme, ale bude to záležať na podmienkach, ktoré sa nám dostanú, aby bolo možné zrealizovať kvalitné vystúpenia. Pre mňa je komponovanie hudby veľmi intímny proces, povedal by som životne dôležitý: nerobím to z vášne, robím to, pretože musím. Priniesť ED na pódiá znamená, že väčšinu času obetujem na úkor umeleckej stránky veci, aby som sa zaoberal s najnižšími a najpartikulárnejšími aspektmi hudby: či už sú to promotéri, ktorí neplatia, slabá propagácia koncertov, zle plánované turné a tony a tony výdavkov. Nemám záujem si zopakovať podobné skúsenosti. Sľúbil som si, že ak sa niekedy vrátim naplno k ED, tak sa nebudem viac zaoberať kompromismi a moje rozhodnutia budú exkluzívne prospešné pre kapelu a jej budúcnosť.

Presťahoval si sa do USA pred rokmi. Ak sa nemýlim, ukončil si tam nejaké akademicko-hudobné vzdelanie, čo to presne bolo? Mal si aj niekedy predtým učiteľov hudby, alebo si bol samouk?
Nikdy som neukončil akademické štúdia hudby v USA, vlastne som nikdy hudbu neštudoval. Skúšal som to viackrát, ale vždy to skončilo pri tom istom, komponoval som novú hudbu namiesto toho, aby som trávil čas učením sa nôt. Myslím, že som rokmi našiel svoj vlastný štýl vyjadrenia skrze skladby a i keď technicky nepoznám pomenovania akordov, ktoré hrám, cítim, že hudba ED je presne tam, kde sa sám ako skladateľ chcem nachádzať. V ďalšom živote pravdepodobne v tomto smere budem lepšie zorientovaný muzikant, ale teraz je to spôsob, ktorý pre mňa funguje: rieka nôt, ktorá sa plaví odniekiaľ z mojej fantázie a vteká do mojej gitary.

Ako hodnotíš doterajšiu kariéru ED, keď sa obhliadneš späť? ED sú aktívnou kapelou už 20 rokov (k čomu ti blahoželám) a vydali už šesť dlhohrajúcich albumov. Je to úspech, nemyslíš si?
Myslím si, že ED je veľmi nedocenená kapela. Myslím si, že za posledných 15 rokov sme vytvorili veľmi dobrú experimentálnu hudbu, ktorá nikdy nenašla tie správne kanály na podporu: väčšina ľudí toho toľko nevie o ED. V 2003 s albumom „Painter’s Palette“ sme sa dostali veľmi blízko k tomu, aby sme sa upísali veľkej spoločnosti, ktorá by kapelu vyniesla k oveľa väčšej publicite. Bohužiaľ, v poslednú chvíľu sa obchod nevydaril a ja som bol nútený manažovať kapelu sám po mnoho rokov, čo viedlo k vyhoreniu a premrhaniu množstva výhodných ponúk, pretože mi chýbala externá pomoc. Som hrdý na to, že ED dnes stále existujú a majú svoju najsilnejšiu nahrávku a ja dávam tejto kapele všetko, a to reprezentuje môj najväčší úspech v mojom živote.

Máš nejaké obľúbené kapely, interpretov, ktorých počúvaš? Mal si nejaké evidentné inšpirácie v priebehu skladania „On Death and Cosmos“?
Počúvam naozaj veľa hudby, ale nie som si istý, že som mal nejaké konkrétne kapely, ktoré by ma priamo inšpirovali pri skladaní „On Death and Cosmos“, mal som toho toľko čo povedať tými skladbami, že noty doslova zo mňa eruptovali. Momentálne si užívam počúvanie kapiel ako Cattle Decapitation, Hate Eternal, Animals As Leaders, Ufomammut, Storm Corrosion, Baroness, Monumentum, Neurosis, Autopsy a Zu.

Možno by si mohol čitateľom odhaliť lyrický, či hudobný koncept „On Death and Cosmos“?
Hlavný koncept „On Death and Cosmos“ sa točí okolo myšlienky pocitu nezakorenenosti. Kreatívny proces mal tentokrát počiatky v osobnej strate: táto udalosť ma poznačila tak hlboko, nie preto, že som stratil človeka, ktorý mi bol veľmi blízky, ale preto lebo v spojení s jeho zmiznutím som cítil, že som preťal posledné spojenie s miestom, z ktorého pochádzam. V tomto bode môjho života si myslím, že by som mohol žiť kdekoľvek bez pocitu túžby po domove. Mám „kozmos“ možností otvárajúcich sa predo mnou a zatiaľ čo je toto považované pre človeka za pozitívnu vec, texty na EP sa zabárajú do bolestivého procesu odlúčenia od toho, čo som 30 a viac rokov považoval za svoje korene. Mal som šťastie, že po odsťahovaní sa do San Francisca som bol obklopený ľuďmi, ktorí rovnako ako ja boli prisťahovalcami: nie je bežné stretnúť v San Franciscu človeka, ktorý by sa tu narodil a vyrástol tu. To je jeden z aspektov, ktoré mám najradšej na tomto meste. Ľudia sú tu preto, lebo sa tu rozhodli byť z jedného či druhého dôvodu. Ako ja. Mám pocit, že mám aspoň túto vec spoločnú s väčšinou ľudí.

Počas počúvania nového EP „On Death nad Cosmos“ som mal pocit, že hudba je logickým vývinom z predchádzajúceho počinu „Through My Dog’s Eyes“, ale rovnako som pociťoval určitý návrat v čase, k viacej jazzovým aranžmá. Ako ty pociťuješ nový materiál?
Chcel som dostať ED na viac dobrodružné miesto, než sa nám to podarilo na predchádzajúcom albume tým, že som začal s prístupom, ktorý vychádza z neštrukturovaných skladieb. Tento prístup sme vyvinuli v roku 2005 na nahrávke „Pain Necessary to Know“. Tentokrát som chcel pracovať s dlhšími a pomalšími skladbami a dať im čo najviac intenzity, ako som mohol. Chcel som vydať veľmi bohaté EP, ktoré vyžaduje viacero vypočutí, aby bolo plne ocenené, niečo, čo rastie s časom, ale stále zavádza ako pri prvom vypočutí. Rovnako som chcel, aby tieto tri skladby odhalili smerovanie, ktorým sa budeme uberať v budúcnosti a som nadšený faktom, že táto nová výzva je umelecky tak uspokojujúca: cítim sa viac inšpirovaný ako kedykoľvek predtým.

Bol si fanúšikom sedemstrunovej gitary už od počiatkov ED, okolo roku 2000. Ale nikdy si tento nástroj nevyužíval konvenčným spôsobom. Čo hovoríš na dnešnú metalovú scénu, kedy sedemstrunová gitara je už pravidlo, ako napríklad v žánri „djent“? Čo je pre teba ako muzikanta atraktívne na širšej stupnici sedemstrunovej gitary?
Začal som používať sedemstrunovú gitaru takmer pred 15timi rokmi, čo som vždy miloval na tomto nástroji, je jednoducho širší rozsah zvuku, ktorý človek môže dosiahnuť. Gitara je dosť limitovaný nástroj v termínoch dostupnosti oktáv, mať tú extra strunu navyše otvára úplne nový svet prejavu. Niektoré pasáže ED absolútne potrebovali tú extra strunu na dosiahnutie potrebných emócií o ktoré som sa snažil, na to som prišiel už v začiatkoch mojej kariéry. Myslím si, že už nikdy nebudem schopný vrátiť sa k 6 strunovej gitare. Nehľadiac na to ako sú 7 a 8 strunové gitary používané a zneužívané v tejto dobe, nemôžem povedať, že by mi to vyslovene vadilo. Meshuggah pred viac ako desiatimi rokmi otvorili dvere k novému prístupu hre na gitaru a teraz ich mnoho skvelých muzikantov (konečne) nasleduje. Milujem prístup Tosina Abasiho k nástroju, dúfam, že dôjde k rozkvetu novej technickej generácii mládeže, ktorá reštartuje limity gitary ako nástroja rovnakým spôsobom, ako to kedysi spravili Satriani a Steve Vai.

V dnešných dňoch je neustálym zápasom pretrvať v kapele či ako muzikant. Čo to znamená pre teba zotrvať muzikantom, premýšľal si niekedy nad kariérou v nejakom inom odvetví?
Myslím si, že hudba je niečo čo mi je predurčené, čím viac času prejde, tým viac dôkazov mám. Rovnako tak ale musím dodať, že môžem povedať, že dedikujem môj život hudbe, ale niekedy je ťažké povedať, že mám kariéru v hudobnom priemysle: nezískavam žiadny profit z hudby. Ak máš kariéru v nejakom odvetví, tak si myslím, že by si mal byť schopný slušného života, alebo prinajmenšom prežitia, ak teda takto pracuješ, ale bohužiaľ toto nie je prípad ani ED ani môj. Pred dvomi rokmi som sa rozhodol, že sa riadne zamestnám, aby som mohol podporovať svoje hudobné záujmy. Predtým som sa snažil urobiť hudbu mojím zamestnaním, ale nepodarilo sa mi to. Namiesto toho aby som skončil ako väčšina ľudí, rozhodol som sa mať nejaký solídny finančný vstup na konci mesiaca s tým, že stále mi ostal potrebný čas, ktorý som venoval kapele. Momentálne, aj keď vezmem v úvahu enormnú podporu zo strany Agonia Records, veľký kus mojej výplatnej pásky pokrýva výdaje ED: v dnešnom stave hudobného priemyslu by som bez normálnej práce nikdy nebol schopný udržať kapelu nažive.

Ako tráviš voľný čas, povedzme iným spôsobom ako hudobne? Aký film alebo možno kniha ťa zaujali v poslednom čase?
Karyn a ja sme nedávno videli v kine film Ridleyho Scotta „Prometheus“ a boli sme absolútne unesení takým fantastickým kusom umenia. Viem, že Scott bol prinútený k zostrihu, aby sa film vtesnal do dvoch a pol hodiny a neviem sa dočkať režisérskeho zostrihu, keď už bude dostupný, ktorý vraj dosiahol veľkosti tri a pol hodiny s poriadne zaujímavou scénou týkajúcou sa bielych obrích predkov. Musím to vidieť, vyšiel som z kina tak inšpirovaný, že som nahral jeden z najlepších riffov, aký som zatiaľ zložil pre nasledujúci album. Zvyčajne mi to nejde s ideami a ovplyvnením zo zdrojov, ktoré sa nespájajú s ED ľahko. Moja hudba je často definovaná ako experimentálna, rafinovaná a komplexná, ale moja estetickosť je veľmi „ulicovo“ orientovaná so záľubami v gore a thrash žánroch. Od umelca vyžadujem znepokojujúcu brutálnu úprimnosť, chcem cítiť dravé emócie bez nejakých ozdôb. Chcem byť udretý do žalúdka niekoho umeleckou víziou alebo skúsenosťou.
Pri skladaní EP som absorboval knihy ako „Into thin Air“ a „Into the Wild“. Pociťoval som pokoj pri čítaní o ľuďoch, ktorí boli pripravený postrčiť sa k svojím limitom, aby našli prepojenie so svojimi skutočnými „ja“. Je nádherné a inšpirujúce čítať o ľuďoch, ktorí sú pripravení riskovať svoje životy, aby pochopili, za čo stojí v živote bojovať. Tieto knihy boli veľmi užitočné v momentoch skladania a niektoré texty na EP sa zrodili z myšlienok a úvah, ku ktorým som dospel počas čítania. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li:

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2012-07-12 02:06:10

Prečítané: 1124x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie