EVERGREY - Tom Englund

Roztrhaná duša

EVERGREY - Tom Englund

I vďaka unikátne charizmatickému a sugestívnemu hlasu Toma Englunda sa Evergrey dostali do samej špičky európskeho melodického metalu. Je to o to cennejšie, že na rozdiel od mnohých iných žánrovo spriaznených kapiel sa už od počiatku vydali odlišnou cestou. Žiadne veselé témy a jódlovanie vo výškach. Práve naopak. Neradostná atmosféra, skľučujúce pocity a vymetanie temných kútov ľudskej duše na ploche poriadne tvrdých riffov podladených gitár. Progresívnu príchuť pridávajú klávesy a pomerne časté inštrumentálne intermezzá či atmosférické plochy. Pravda je taká, že v posledných rokoch sa ani táto švédska partia nevyhla istej hudobnej stagnácii a radikálne ubudlo aj tých nezabudnuteľných refrénov, ale zdá sa, že i vďaka novinke s výstižným titulom Torn začína svitať na lepšie časy. Viac už sám frontman Tom Englund. 

Na nový album sme si nejakú dobu museli počkať. Aké to bolo obdobie pre Evergrey?
No boli to nejaké dva roky, či dva a pol? Je to dlhšia doba, ale keďže po vydaní „Monday Morning Apocalypse“ sme veľa koncertovali, tak sa nám nezdalo, že by to bolo nejaké extra dlhé čakanie. Z nášho pohľadu je lepšie, keď môžeme po vydaní hrávať čo najviac. „Torn“ sme mali hotový vlastne už koncom decembra, ale zháňanie nového vydavateľstva, kolotoč rokovaní a rôzne zmeny okolo toho nám zobrali mnoho času.

Čo bol dôvod vášho odchodu od InsideOut?
Išlo o naše rozhodnutie ísť niekde inde. Mali o nás aj naďalej záujem, ale už to došlo do bodu, že by sme po tých piatich spoločných albumoch nikam ďalej nenapredovali. Keď už roky spolupracuješ stále s tými istými ľuďmi, začneš cítiť potrebu čerstvého vetra do plachiet. Nebolo to o tom, že by sme sa silou mocou snažili niekoho nájsť – ponúk bolo veľa, ale v mnohom sa výrazne líšili. A keďže toto môže byť náš posledný kontrakt, chceli sme mať istotu, že budeme spokojní aj v budúcnosti. Nakoniec sme skončili u SPV, no dohoda sa nerodila vôbec ľahko. Boli sme rozhodnutí nezľavovať zo žiadnych našich požiadaviek, miestami to bol boj, ale podarilo sa. Zmeny nastali aj v manažmente a v agentúre, ktorá nás zastupuje, aj v dohodách s výrobcami hudobnej techniky a nástrojov, takže v podstate sa vymenili všetci ľudia, ktorí okolo skupiny nejakým spôsobom pracovali. Ďalšia vec je, že SPV je oveľa väčšia a silnejšia spoločnosť. Kontrakt máme na tri nahrávky, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo všetko tak dlho trvalo. Ale aspoň sme získali možnosť pozrieť sa na náš nový materiál aj s istým časovým odstupom a zhodnotiť ho objektívnejším pohľadom.

A čo vaše staršie nahrávky? Zachytil som dokonca aj nejaké reči o remastrovaných vydaniach...
Súčasťou zmluvy boli aj práva na naše staršie nahrávky. Povedal som im, že nechcem žiadne remixy ani remastre týchto starších albumov. Znejú ako znejú z nejakého dôvodu a nechcem, aby im niekto uberal z toho, čo sme tam počas nahrávania zachytili. Takisto nechcem ľuďom kaziť spomienky a pocity, ktoré majú odvtedy, keď kedysi dávno tie nahrávky počuli v pôvodnej forme. Mňa osobne by poriadne nasralo, keby niekto moje obľúbené nahrávky len tak zobral a urobil z nich niečo iného. Každopádne, bol by som prekvapený, keby sa v horizonte dvoch  rokov s týmito nahrávkami vôbec niečo dialo. Musíme mať istotu, že tam pridáme niečo hodnotné. Nemôžeme len tak znovu vydať staré nahrávky, to je iba čisté zlodejstvo na ľuďoch. Pár strán bookletu naviac a jedna bonusová skladba. Načo? Toto presne nechceme. Máme ale množstvo rôzneho videomateriálu z rôznych časových období, ktorý by sme tam mohli pridať ako hodinové DVD. S hudobným materiálom je to už o niečo horšie, tam také zásoby nemáme. Ale nejaké staré demá by sa ešte možno našli... Zaujímavé by možno mohlo byť napríklad naše prvé demo s iným spevákom, alebo nejaké obskúrne akustické koncerty, či záznamy z rádia. 

Po zrušení vášho naplánovaného turné s Brainstorm po Európe začiatkom roku 2008 zostalo veľa fanúšikov rozladených. Čo bolo príčinou?
Okolnosti sa vyvinuli tak, že sme sa rozhodli, že nemôžme ísť tretí krát na turné po Európe s tým istým albumom. Vydanie novej nahrávky bolo odložené a obiehať Európu s tým istým setom bez toho, aby sme priniesli čokoľvek nové, by bola hlúposť. Pôvodné plány hovorili o januárovom vydaní „Torn“ a turné by na to plynulo naviazalo. Ale nestalo sa tak a ocitli sme sa vďaka tomu v dosť nešťastnej situácii. Takže bolo to rozhodnutie zdravého rozumu v poslednej chvíli. Nič iné za tým netreba hľadať. 

Ako ste sa dostali k novému basgitaristovi, jedinému Fínovi v švédskej zostave?
Mali sme zverejnený inzerát, na ktorý sa ozvalo množstvo ľudí, ale  Jari Kainulainen medzi nimi nebol. Jedného dňa sa mi ozval kamarát z Nórska s tým, že niekoho pre nás má. A ja na to, že v poriadku, ale musí urobiť to, čo každý iný, čiže poslať nám nejaké svoje veci a tak ďalej. Celkovo sme vyskúšali štyroch rôznych basákov, záujem však prejavilo vyše 400 ľudí. Hlavným kritériom bolo, aby vedeli poriadne hrať. A Jarimu to nerobí žiadny problém. Keď k tomu pridáš jeho koncertné skúsenosti a všetko to, čo sa človek naučí počas života na cestách, tak jednoducho bolo pre nás nemožné vybrať niekoho iného. A navyše hrá skutočne oveľa lepšie ako každý iný, koho poznám. V jeho prípade sme boli rozhodnutí za 5 minút. 

Zaujala ma grafika nového albumu. Čo symbolizuje a kto je autorom? 
Je to práca toho istého človeka, čo robil naše posledné štyri nahrávky. Strany bookletu sú poskladané z fotografií jedného dánskeho fotografa, ktorý už dostal viacero ocenení. Titulná kresba je založená na prvej skladbe „Broken Wings“, je o osobe, ktorá bola zranená a sklamaná toľkokrát, že to už nedokáže ustáť. Tvoje krídla sú zlámané, a vytrpel si toho toľko, že to prekročilo hranice toho, čo dokáže človek uniesť. Tu je dôvod, prečo píšem tieto skladby o násilnom utláčaní, šikanovaní a podobných veciach – títo ľudia budú aktívnym jadrom spoločnosti, keď my zostarneme. Mnoho vecí sa prehliada, špeciálne tu vo Švédsku. Ľudí formujeme a vychovávame, keď sú mladí. Ako čas plynie, tak jedného dňa budú dúfam ako my...alebo radšej nie ako my. Záleží len na uhle pohľadu. 

Vaša hudba v prevažnej miere tematicky vymetá temnejšie zákutia ľudských duší a životov. Do akej miery sú tie texty a témy osobné?
Všetky texty sú založené na niečom, čo som ja sám, alebo niekto mne blízky prežil, alebo na nejakej udalosti, ktorá ma zaujala do tej miery, že som sa rozhodol o nej niečo napísať. Písanie textov je pre mňa ako zdôverenie sa najlepšiemu kamarátovi, ktorému môžeš všetko vyrozprávať a on trpezlivo počúva, nijako nesúdi a neodsudzuje. Píšem texty s pocitom, že snáď sa nájde niekto, kto si ich aj prečíta a pomôže mu to tým spôsobom, že si uvedomí, že nie je na tomto svete jedinou osobou, ktorá sa musí predierať ponurými a náročnými pasážami v živote, kedy ti už nekončiaca frustrácia trhá dušu. 

Pamätám si, že spočiatku vašu hudbu médiá škatuľkovali aj ako progresívne ladený metal, no dnes to už pri recenziách vašich diel nevídam. Myslíš si, že za to môže nejaká výrazná premena vašej hudby, alebo skôr niečo iné?
Skôr si myslím, že tá nálepka progresívneho metalu nám viac škodila ako pomáhala, hlavne v spojení s vydavateľstvom, ktoré vydáva množstvo albumov a projektov rôznych skvelých hudobníkov a inštrumentalistov. Nemáme také schopnosti a ani sme nikdy nemali takéto ambície, aby sme po rozsiahlom štúdiu hudby dokázali hrať podľa nejakých kníh a zložitých teórií. Naša skupina je hlavne o rock and rolle a kvôli tej progresívnej nálepke sa nám aj veľa ľudí cielene vyhlo, keďže si už na základe toho vytvorili nejakú mylnú predstavu. Takže sme radi, že sa nám pomaly darí zbavovať sa tej škatuľky. Nie že by sme nemali progresívnu hudbu radi, ale Evergrey je skutočne o niečom inom.

Pri „Monday Morning Apocalypse“ ste siahli po významných producentských menách, ale pri novinke „Torn“ ste sa si produkciu podržali vo vlastných rukách ako za starých čias. Práca s externým producentom vám nevyhovuje?
Keď sme sa pre producenta rozhodli, bolo to prvýkrát, čo sme niekoho využili. Potrebovali sme to vyskúšať. V tej dobe bol už materiál hotový a tá väčšia priamočiarosť tam bola tiež. To nebolo dielom producenta. Práve naopak, mysleli sme, že producent materiál ešte nejakým spôsobom obohatí. S výsledkom sme boli spokojní a ten pocit trvá dodnes, bol to pre nás dôležitý krok a bez  toho, čo sme sa pri „Monday Morning Apocalypse“ naučili, by sme dnes nezneli tak, ako znieme. Na druhej strane nás tá nahrávka stála množstvo peňazí a tentokrát sme už mali pocit, že by sme ich vedeli využiť lepšie. Sám vo svojom voľnom čase robím producenta iným kapelám a jednoducho sa zdalo zbytočné vyhodiť tých 70 000 dolárov na nejakého producenta, keď som sám producent. 

„Monday Morning Apocalypse“ sa stretol s úspechom, keď sa berú do úvahy čísla o predajnosti. U mnohých fanúšikov však vyvolal skôr rozpačité pocity. Na novinke „Torn“ ste sa už vydali trocha iným smerom, dá sa to chápať tak, že smer načrtnutý na „Monday Morning Apocalypse „bol len akousi slepou odbočkou?
Ťažko povedať, každý náš album je zvukovo odlišný. Neviem prečo je to tak, ale vždy keď skladáme novú hudbu, tak to zachytí naše životy v tej dobe. Keď sme písali „Monday Morning Apocalypse“, boli sme neustále na cestách - množstvo koncertov a veľa času stráveného na pódiách živým hraním. To tie nové skladby najviac ovplyvnilo, odtiaľ sa asi berie tá väčšia priamočiarosť. Teraz to ale bolo iné, prechádzal som neľahkým obdobím, keď som si musel vyriešiť mnoho osobných sračiek a to je aj dôvod, prečo „Torn“ znie tak, ako znie. 

Aké sú zatiaľ reakcie na novinku?
Recenzie sú zatiaľ dobré, okrem Švédska, čo nás dosť prekvapilo. Je to vlastne prvýkrát, čo sme sa tu doma stretli s takými negatívnymi názormi. Ale v hitparádach sa nám darí dobre, takže v podstate sme spokojní. Je to osobná nahrávka a tie menej pozitívne recenzie nemajú našťastie na predajnosť žiadny vplyv. Dúfam teda, že v iných častiach sveta sa to nebude veľmi líšiť.

Natáčali ste aj videoklip k „Broken Wings”. Ako to prebiehalo?
Išlo o najnáročnejšie nakrúcanie, aké sme kedy zažili. Trvalo 5 dní ale dopadlo vynikajúco. Každý, kto to videl, bol z toho nadšený. Video režíroval môj kamarát, ktorý už má na konte aj klipy pre In Flames, Lacuna Coil a tiež množstvo hip-hopových skupín. Vie, čo robí a ja mu 100 % dôverujem - staral sa  o filmovanie aj strih, ja som mu len povedal, čo chcem. 

A čo tvoja spolupráca s Arjenom Lucassenom na jeho poslednej nahrávke 01011001?
Pekná spomienka na dobrú spoluprácu. Šiel som tam, niečo sme zjedli a hneď sme šli nahrávať. Bol som tam len dva či tri dni, ale bolo to skvelé. Arjen je dobrý chlapík a presne vie čo robí. Je pre mňa česť, že ma vôbec zvažoval a nakoniec aj oslovil. Pravdupovediac, nahrávku som ešte nepočul. Šetrím si ju na príležitosť, keď si ju budem môcť celú vypočuť na nejakej dlhej ceste bez toho, aby ma čokoľvek vyrušovalo.

Údajne si tiež predal svoje hudobné štúdio. Je to pravda?
Áno. Veľké štúdio stojí aj veľké peniaze a aby sa to oplatilo, človek tam musí stráviť oveľa viac času, ako sme zvykli my. Veľa ľudí sa ozývalo, či by som in neprodukoval album, ale moja odpoveď bola v podstate stále len nie a nemal som z toho dobý pocit. Nájom mesačne stál veľké peniaze, tak sme sa ho rozhodli predať. Nespôsobí nám to ani žiadny problém, keďže množstvo kamarátov vlastní štúdiá s porovnateľnými možnosťami.  

A čo vaše súčasné koncertné plány?
Začíname teraz Škandináviou, takže presne naopak ako sme zvykli predtým. Sú tam dátumy v Rusku, Poľsku i Rumunsku, čieže krajiny, ktoré väčšinou v súpiskách nebývajú. Na konci roka by sme sa radi dostali do Južnej Ameriky. Vo februári budúceho roka by sa malo začať turné, kde budeme predkapelou pre spolok, ktorý zatiaľ nemôžem bližšie špecifikovať. Potom asi Severná Amerika, letné festivaly a po tom všetkom pravdepodobne naše vlastné turné, kde budeme hlavná kapela my. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Tom Englund

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-11-27 20:58:32

Prečítané: 997x

Autor: Matej Žáry

Matej Žáry

Názory redakcie

Chýba názor redakcie