GOD DETHRONED - Ariën Van Weesenbeek

Svieži toxický dotyk

GOD DETHRONED - Ariën Van Weesenbeek

Holandská kapela God Dethroned ma za sebou už sedemnásť rokov existencie a na konte osem albumov. Práve ten ôsmy „The Toxic Touch“ preniesol kapelu do trocha iných hudobných dimenzií. O zmenách, nahrávaní, či živote na turné hovoril bubeník Ariën Van Weesenbeek.

Vaša najnovšia nahrávka je už nejakú dobu vonku a má extrémne dobré recenzie v mnohých hudobných magazínoch. Očakávali ste niečo také v dobe vydávania, alebo je to pre vás prekvapenie?
Samozrejme sme dúfali, že album bude prijatý pozitívne čo najväčším množstvom ľudí, ale vždy je to prekvapenie, keď sa ľudia zachovajú takto (smiech). Sme radi, že sa albumu darí tak, ako sa mu darí. Je to zároveň odmeňujúci pocit získať také pozitívne kritiky.

Poďme k hudbe na „The Toxic Touch“. Je jednoznačne iná oproti  staršej tvorbe God Dethroned. Je menej black metalová, chytľavejšia, viac heavy a aj melodickejšia. Čo vás viedlo k tejto zmene štýlu?
Nie je to vyslovená zmena štýlu. Je to proste to, čo sme v tom čase napísali. Niektorí ľudia tvrdia, že náš nový album je mixom dvoch predchádzajúcich, a je na tom niečo pravdy. Postúpili sme však o niečo ďalej a jednoducho sa sústredili na piesne. Veľmi sme chceli natočiť pestrý album a oveľa viac sme sa zaoberali dynamikou a rytmami, a tak je novinka „živšia“. Takže, môžeš to nazvať zmenou štýlu, ale stále je to God Dethroned.

Čítal som, že si začal pokladať blast beaty („klepačky“) za nudné a preto si ich už hráš menej.
Blast beat sám o sebe nie je nudný, ide o to čo s ním robíš, ako ho využiješ. Nepáčila sa nám myšlienka nahrať album, na ktorom budú piesne preplnené klepačkami, lebo tak by tento rytmus stratil ten účinok, ktorý by mal mať. Naživo stále hráme staré piesne, ktoré sú plné blast beatov a stále je to zábava (smiech). Pre nás by ale nemalo zmysel , ak by sme urobili ďalší „The Lair of the White Worm“. Je dobré byť čerstvý a stále hľadať nové hudobné smery.

Pracovali ste s celkom neznámym producentom Jörgom Ukenom. Musíte byť s ním veľmi spokojní, keďže nahrávka znie veľmi intenzívne a sviežo. Kde ste sa s ním stretli? Poznali ste jeho predchádzajúcu prácu?
Som veľmi rád, že si to spomenul! Jörgovi sa podarilo docieliť, že znieme ako nikdy, zvuk je ozaj svieži a intenzívny. Atmosféra bola veľmi uvoľnená a každý vedel, čo chce; urobiť najlepší album, aký sme kedy nahrali. Myslím, že sa to podarilo a to s veľkou pomocou Jörga a jeho schopností. Potom, ako sme počuli CD od kapely Toxacara, ktorý bol nahratý u neho, vedeli sme, že musíme ísť do SoundLodge studios.     

Došlo aj k nejakým zmenám v textovej oblasti. Už nie ste taký satanskí a pekelní ako v minulosti. Aké témy rozoberáte na novom albume? Mohol by si vybrať nejaké piesne, ktoré reprezentujú myšlienku „The Toxic Touch“?
Tentokrát sme sa viac zamerali na stavy mysli, čo je ešte viac pekelné v porovnaní so „zlými“ hororovými príbehmi. Pieseň „Hating Life“ hovorí sama za seba. Keď si pomyslím, čo prebieha v mysli toho človeka, dostávam zimomriavky! Takisto sme písali o historických faktoch, čo robíme častejšie. V songu „Typhoid Mary“, ktorý hovorí o žene zo začiatku dvadsiateho storočia, ktorá bola nositeľkou týfusu a nakazila kopec ľudí, bez toho, aby to vedeli. To je tiež dosť strašné, nie? Nie je to presné posolstvo albumu, ale použili sme názov albumu ako metaforu pre všetky texty piesní; všetky sú nakazené „toxickým dotykom“.

Po vydaní „The Lair of the White Worm“ ste dosť koncertovali. Prinieslo ti to nejaké skúsenosti a schopnosti, ktoré si zúžitkoval pri nahrávaní?
Jednoznačne! Čím viac a častejšie hráme, tým sme lepši. Dlhé turné bolo zároveň dobré pre chémiu vo vnútri kapely. Čo sa týka môjho bubnovania, skúšal som veci, ktoré som nikdy predtým nehral a bol som inšpirovaný bubeníkmi kapiel, s ktorými sme hrali. Beriem si všetky tieto vplyvy a snažím sa z toho urobiť môj vlastný štýl. Ako som už povedal, pre nás je veľmi dôležité a zábavné hľadať výzvy a rôzne smery nášho štýlu a hudby a pri tom zostať God Dethroned. 

Je nejaký zážitok z turné, na ktorý nezabudneš?
Áno (smiech)! Keď sme hrali v Porte, Henri urobil experiment. Bol zvedavý, či po vypití niekoľkých pohárikov vodky pred kocertom (aj po - haha) bude uvoľnený. Tak to teda aj bol! Na koncerte sa šialil tak, ako som ho ešte nikdy nevidel a pri jeho ohlasovaní piesní mi bolo do smiechu. Bolo to skvelé. Samozrejme, že po koncerte ovracal celú šatňu a museli sme ho odniesť do autobusu. No, proste zábava (smiech).

V minulosti kapela prešla niekoľkými personálnymi zmenami. Máš pocit, že súčasná formácia je stabilná a vydrží dlhšiu čas?
Áno, mám ten pocit. Sme silný tím a naša motivácia je vyššia ako kedykoľvek predtým. Takisto schopnosti kapely sú lepšie a každý má ten správny cit pre hudbu. To je rozdiel oproti minulosti. Zároveň nie sme rušení ničím egom a chceme len robiť hudbu a zabávať sa na turné. Myslím, že budeme v pohode na dosť dlhú dobu.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Ariën Van Weesenbeek

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2007-08-10 01:05:11

Prečítané: 1163x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie