HEADHUNTER - Schmier

Znovuzrodenie lovcov lebiek

HEADHUNTER - Schmier

Basgitarista Marcel „Schmier“ Schirmer je jeden z tých, ktorým v žilách koluje pravá neposedná  hudobnícka krv. Aj keď väčšina ľudí ho má zafixovaného ako agresívneho krikľúňa z kultových thrashmetalových Destruction, vo svojom menej známom projekte Headhunter ukazuje inú tvár. Energický a živý kríženec power a thrash metalu v nemeckej hviezdnej zostave (je nejaká významná a v Nemecku vplyvná kapela, kde Jörg Michael ešte nehral?) nečakanou tohtoročnou albumovou novinkou prekvapil nejedného fanúšika poctivého metalu klasickejšieho razenia. O tom, čo tomuto znovuobnoveniu zostavy predchádzalo, viac porozprával sám Schmier, ktorý sa hneď na začiatku telefonátu ospravedlnil, že mu po preflámovanej noci nie je práve najlepšie. 

Spomínaš si ešte, ako si Headhunter v roku 1990 zakladal a ako sa ti podarilo do kapely dostať Jörga Michaela?
Jasné, po mojom odchode z Destruction som začal hľadať nejakých nových ľudí z nemeckej scény. Uwe „Schmuddel“ Hoffmann vtedy hrával v kapele s menom Talon, ktorá mala rovnakého manažéra ako Destruction, takže nebol problém sa dať dokopy. Na prvej nahrávke mal na bicie hrať Alex Holzwarth, ktorý vtedy pôsobil v Sieges Even a neskôr napríklad aj v Rhapsody, ale vyskytol sa nečakaný problém s mojím bývalým vydavateľstvom SPV. Sieges Even a s nimi aj Alex Holzwarth boli viazaní kontraktom s SPV a keďže ja som už bol vyhodený z Destruction, tak SPV sa proti tejto spolupráci postavili a tým zablokovali pôvodne zamýšľanú zostavu. Bol to problém, lebo sme už boli pripravení na ostré nahrávanie v štúdiu a takto mi nezostalo nič iného, ako narýchlo zohnať nejakú náhradu. Tak som zdvihol telefón a zavolal som rovno môjmu starému známemu Jörgovi Michaelovi, s ktorým som sa poznal od čias starých Rage. Pomohol nám s nahrávaním a išlo to tak dobre, že v kapele zostal. 

Aké ste mali s touto skupinou plány, keď sa vám podarilo v roku 1990 sformovať prvú zostavu?
Nemali sme v podstate žiadne premyslené plány do budúcnosti. Hlavné pre mňa bolo mať niečo na práci, venovať sa niečomu. Vieš, potom, čo ma z Destruction vyhodili, nastalo pre mňa dosť zložité obdobie. Bol pre mňa problém normálne fungovať, nevedel som čo robiť a ako ďalej, bol som veľmi frustrovaný. Na druhej strane som ale začal zisťovať, že je super mať aj nejakú inú skupinu, iných spoluhráčov a aj inú hudbu. Ale nemali sme stanovené žiadne ciele, ani nič takého. Najdôležitejšie bolo hrať a venovať sa hudbe. 

Ako fanúšikovia Destruction vnímali tvoj odchod a nové smerovanie v Headhunter, kde citeľne ubudlo tvrdosti a agresie?
Veľmi ma prekvapilo, že veľké množstvo z nich malo rado aj Headhunter - napriek tomu, že išlo o melodickejšiu hudbu vzďaľujúcu sa od thrash metalu. Samozrejme, že nie každý Headhunter chválil a nie každému sa to páčilo, ale aj teraz v súčasnosti, keď sa časť fanúšikov Destruction spätne oboznamuje so staršou tvorbou Headhunter, tak tých pozitívnych reakcií je napríklad aj na fóre kapely dosť veľa. 

Čo sa stalo na prelome rokov 1995 a 1996, kedy kapela prakticky zastavila svoju činnosť?
V podstate hlavným dôvodom bol vstup Jörga Michaela do Grave Digger a neskôr aj do Running Wild, k čomu sa pridala aj strata vydavateľstva. Po nahrávke „Rebirth“ z roku 1994 nás prestali podporovať a situácia sa postupne začala meniť. Boli sme bez labelu a náš bubeník bol čím ďalej, tým viac vyťažený inými kapelami. Okolo Headhunter tak bolo čím ďalej tým väčšie ticho. Pokúsili sme sa zohnať novú nahrávaciu zmluvu s nejakým vydavateľstvom, ale v tej dobe - práve ten prelom rokov 1995 a 1996 - bol heavy metal úplne mŕtvy. Všetko sa točilo okolo grunge a v metale zas začal prevládať death metal, čiže naša hudba bola úplne mimo záujmu. Nedokázali sme nijako zohnať novú zmluvu a tak sa postupne Headhunter vytrácal ešte viac a viac. Každý si našiel nejakú inú svoju prácu, ktorou si vypĺňal čas a kapela šla bokom. Headhunter vlastne ani nikdy neskončil oficiálne, len istú dobu odpočíval odložený niekde bokom.

Do Destruction si sa vrátil až v roku 1999. Čo si robil v dobe medzi tým?
Snažil som sa nejako zveľadiť moju reštauráciu a bar, ktoré som mal od roku 1996 prakticky až do roku 2004, kedy začalo pôsobenie v Destruction zaberať toľko času, že som sa už tomu všetkému nemal kedy venovať. Bola to práca, ktorú som mal veľmi rád, rovnako ako to miesto, ale ja som hudobník a ten život mi chýbal. Potreboval som zas vyraziť niekde na cestu a ísť koncertovať, práca na jednom mieste a každodenný stereotyp ma ubíjali. 

Kto prišiel s iniciatívou reaktivovať Headhunter a nahrať nový album?
Bol to môj nápad, na ktorý som prišiel pri úspešných remastroch predchádzajúcich albumov. Pôvodné nahrávky boli dávno vypredané, no ľudia sa ich stále dožadovali, tak opätovné vydanie v podobe remastrov bolo tým najlepším riešením. Ako sme na tom pracovali, uvedomil som si, že sa aj mne stále tá hudba a tie skladby páčia. Prenieslo ma to na chvíľu do minulosti a ako som potom skladal nové skladby pre Destruction, zložil som aj také, ktoré do koncepcie a zvuku Destruction jednoducho nepasovali. Zachoval som všetky tieto nápady a následne som ten materiál aj nahral. Potom som  mal len dve možnosti – buď sa mi podarí reaktivovať Headhunter, alebo by som musel založiť niečo nové. Do Destruction to každopádne nepasovalo a ja som sa tých vecí nechcel vzdať. Tak som skúsil obvolať zvyšok Headhunter a každý prejavil záujem. Chlapci sa celú dobu venovali hudbe, takže z tohto hľadiska nebol žiadny problém formáciu reaktivovať. Keď sme sa stretli, mali sme z toho všetci veľmi dobrý pocit a rozhodli sme sa pokračovať ďalej. 

Takže materiál na novom albume je celkom nový?
Áno všetko je to kompletne nový materiál, každá jedna skladba. Všetko to vzniklo koncom roku 2007.

A aké boli  reakcie ľudí, čo mali možnosť nový materiál počuť ako prví?
Nuž, boli všetky pozitívne. Pravdupovediac, nevedeli sme, čo môžeme po toľkých rokoch a po takom časovom odstupe očakávať. Ale o to viac nás to potešilo. Myslím, že nové skladby znejú sviežo a dobre tam počuť aj ten náš špecifický štýl. Je veľmi príjemné, že reakcie boli také, aké boli. Aj keď máš z čerstvo nahratého materiálu dobrý pocit, stále tam zostáva neistota, ako ho ľudia prijmú. 

Hrali ste na Wackene, ale okrem toho som vo vašom kalendári nič nevidel. Ostane teda Headhunter v tejto dobe len štúdiovým projektom? 
No, uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Doteraz sme nehrali kvôli nedostatku času, všetci sme boli zaneprázdnení a mňa čakalo nahrávanie nového albumu Destruction. Je problém zosúladiť sa časovo, keď máme toľko rôznych iných povinností. Uvidíme ako to pôjde, ale určite toho chceme niekedy v budúcnosti odohrať viac, len nateraz sme to nemohli ani plánovať. Záležať bude aj na tom, aký bude po nás dopyt, aký úspešný bude nový album a či nás aj ľudia budú chcieť vidieť naživo. 

Za poslednú dobu thrash metal zažil celkom slušný návrat na predtým stratené pozície a mnoho fanúšikov má stále v živej pamäti výborné turné trojky Destruction, Sodom a Kreator po Európe spred pár rokov. Je možné, že by sa ešte niečo podobné niekedy v dohľadnej budúcnosti zopakovalo?
Jasné, určite sa o to budeme pokúšať, ale bude to v Amerike a Kanade. V Európe sa nám to podarilo v roku 2001, takže zopakovať to v najbližších rokoch by vôbec nebolo jednoduché. Ale možno jedného dňa... V tomto momente však nič také v Európe neplánujeme, nebolo by asi ideálne, ak by sa z toho stala nejaká pravidelnosť. Navyše v tejto chvíli to skutočne nie je ani možné. Takže bude Amerika a možno jedného dňa bude zas aj Európa v takejto zostave, ale zatiaľ nič takého nie je v plánoch. 

Ako hodnotíš nové albumy od thrashmetalových kolegov ako sú napríklad Exodus, Overkill, Megadeth, Death Angel alebo Annihilator?
Niektoré ma oslovili, nájdu sa dobré nahrávky a rovnako sa nájdu aj priemerné nahrávky. Je to tak, ako to aj vždy bolo. Nehodnotí sa mi to ľahko, ale páčil sa mi napríklad práve ten nový Exodus, alebo tiež Testament, to sú vynikajúce materiály. Takisto Kreator aj Sodom pracujú na plné obrátky a aj pre mladé kapely je dôležité, že tie staré sú stále pri sile. 

Všimol som si, že vaše internetové stránky sú stále starostlivo udržiavané a aj preto ma zaujíma, koľko času denne stráviš za počítačom?
Veľa, priveľa (smiech). Snažím sa moje kapely prezentovať a propagovať prakticky 24 hodín denne. Starám sa o internetové stránky a zároveň vybavujem všetky veci, aj čo sa týka manažmentu, takže som 24 hodín denne online a tým pádom strávim za počítačom množstvo času. 

Čiže je dnes náročnejšie sa postarať o takú veľkú kapelu, akou Destruction je, ako to bolo napríklad pred desiatimi rokmi?
Táto nová komunikácia je skvelá, pretože fanúšikovia môžu byť v kontakte priamo s kapelou. Môžu sa s jednotlivými členmi baviť na jej fóre, vedia priamo na ňu dosiahnuť pomocou emailu, alebo sa môžu dostať k ukážkam nového albumu. Je to super, pretože za starých čias museli ľudia čakať, kým tlač a časopisy prinesú nejaké informácie. Takto fans môžu byť vždy presne v obraze o tom, čo sa v kapele deje, čo je podľa mňa veľmi dôležité napríklad v krajinách, kde skupina nemôže hrať, alebo kam sa dostane len z času na čas. Týmto spôsobom sa dajú fanúšikovia udržať v kontakte s dianím v skupine aj na diaľku a môžu byť dobre zásobení aktuálnymi informáciami. Jednou veľkou výhodou internetu sú práve tieto informačné možnosti, druhou to, že ku komukoľvek sa dá dostať veľmi rýchlo. To je napríklad na nezaplatenie, keď sa na poslednú chvíľu vyskytnú nejaké zmeny v koncertoch.

A čo tvoj názor na mp3ky a sťahovanie hudby? Máš nejaký odhad, aký vplyv to malo napríklad na Destruction?
Vieš, zabíja to hudobný priemysel. Pretože ak sa nebude platiť za hudbu, zničí to vydavateľstvá a následne v ďalšom nevyhnutnom kroku aj kapely. Niektoré z trhu už aj zmizli. Ja z môjho miesta môžem urobiť len toto - ľudí upozorním, že by mali viac rozmýšľať nad tým, čo robia a že nemôžu úplne všetko dostávať zadarmo. Kapely na svoje fungovanie potrebujú aj peniaze a podporu od vydavateľstiev a keď tieto veci nie sú, skupina jednoducho nemôže existovať, nieto ešte plnohodnotne pracovať.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Schmier

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-09-25 23:17:08

Prečítané: 1066x

Autor: Matej Žáry

Matej Žáry

Názory redakcie

Chýba názor redakcie