IMMOLATION - Bob Vigna

Temnota ako hlavný cieľ

IMMOLATION - Bob Vigna

Ak sa nájde niekto, kto má rád death metal a nepozná Immolation, nech zdvihne ruku. Táto newyorská banda si so svojím dokonale originálnym a vlastným štýlom vybudovala na undergroundovej scéne stabilnú pozíciu. Ich hudba bola a je svojská, plná charakteristických prvkov, ktoré z nich robia bez problémov rozpoznateľný spolok v mori ostatných death metalových telies. Pre svojich verných fanúšikov pripravili na túto teplú jar množstvo nového materiálu, až sa môže zdať, že ich vydavateľ drží dosť na krátko. A tak bolo určite vhodné aby sa (nielen) k tomu vyjadril človek najpovolanejší, skladateľ a gitarista Bob Vigna.

Naše labely nám nechávajú kompletnú slobodu, takže môžeme tvoriť čo chceme. Listenable Records prišli s nápadom na EP a tým pádom nás naozaj popohnali k tomu, aby sme nahrali viac piesní a sme veľmi radi, že to urobili! Samotný nový album „Shadows in the Light“ má 10 piesní, ktoré sú silné a rôznorodé. Pokryli sme ním veľké množstvo tém a pocitov. Myslím, že naši fanúšikovia s ním budú fakt spokojní, lebo je veľmi chytľavý a intenzívny. Na EP vyšli ďalšie tri nové piesne. Najlepšie na nich je, že všetky sú veľmi rozdielne. Nahrali sme naň „Den of Thieves“, čo je jeden z našich najextrémnejších songov vôbec, „The Condemned“ ktorá je veľmi netypická a „deje“ sa v nej veľa rôznych vecí, no a na záver je tam „The Struggle of Hope & Horror“ a to je vlastne naša úplne prvá inštrumentálna záležitosť. Súčasťou tohto EP je aj DVD so záznamom minuloročného koncertu z BB Kings v New Yorku. Dokopy je to vynikajúca nádielka, takže naši fans určite majú k dispozícii dosť nového materiálu, ktorý by ich mohol zaujímať! 

Tak poďme bližšie k tej spomínanej hlavnej novinke „Shadows in the Light“ Na začiatok by si snáď mohol povedať, v akom štúdiu ste nahrávali, s kým ste spolupracovali. Proste také formálnejšie predstavenie albumu a nahrávacieho procesu. 
Nahrávali sme v Millbrook Sound Studios, opäť raz s producentom Paulom Orofinom. Je to už náš piate nahrávanie s Paulom a znova sme nad mieru spokojní s tým, čo pre album urobil. Radi u neho pracujeme. Môžeme sa dostať preč z každodenného života a koncentrovať sa na hudbu. Užívame si tam skvelú, domovskú atmosféru. No a Paul je výborný človek s nohami na zemi, ktorý rozumie svojej práci. Všetci už vieme, čo môžeme jeden od druhého očakávať. Myslím, že „Shadows in the Light“ má výbornú produkciu, ktorá zdôrazňuje jeho silné stránky aj pocity obsiahnuté v hudbe. 

Ja si myslím, že vaše najnovšie dielo je drsnejšie a menej melodické než predchodca „Harnessing Ruin“. Takisto zvukovo ste brutálni a temní ako ešte nikdy. Bolo vaším cieľom vytvoriť opäť rýchlejšie a diabolsky znejúcejšie piesne?
My vždy chceme vytvoriť temnú hudbu a zároveň sa v tom snažíme s každým ďalším albumom zlepšovať. Nesúhlasím s tým, keď ľudia hovoria, že ten album (Harnessing Ruin) je melodickejší. Využil som na ňom množstvo znásobených riffov a sól a myslím, že to skutočne robí hudbu dynamickejšou a zaujímavejšou. Čím viac albumov robíme, tým sme lepší v komponovaní a vo vytváraní chytľavejších a priamejších tém. 

Nech už hovoríš čokoľvek, viacerí z vašich fanúšikov tvrdili, že „Harnessing Ruin“ nebolo úplne to, čo od Immolation očakávali. Bol aj to dôvod, na zrýchlenie a zbrutalizovanie?
My vlastne nesledujeme čo ľudia hovoria. Ja si myslím, že „Harnessing Ruin“ je úžasná nahrávka. Naozaj nič by som na nej nezmenil. Má rovnako veľa skvelých momentov ako, si aspoň ja myslím, má aj novinka. S každou platňou sa proste snažíme ísť ďalej a vytvoriť tú najlepšiu muziku, akú sme schopní, takže nie je žiaden postranný dôvod pre to, ako ktorý album má znieť. Každý z nich je proste odrazom toho, kde momentálne sme a „Shadows in the Light“ nie je výnimka – je to proste IMMOLATION.
 
Samozrejme, že  vždy je to Immolation, ale vždy sa niečo zmení. Trocha netypická je napríklad aj dĺžka piesní. Vždy ste tvorili tak päť – šesť minútové kompozície. Je teda nejaký dôvod aspoň pre to, že vaše songy sú tentokrát kratšie?
Tak určite tu nejaké zmeny sú. Veci sa menia. Napríklad momentálne nás viac zaujíma to, aby sme boli priami. Na albume aj EP sú nejaké tie dlhšie veci, ale väčšinu piesní sme napísali v agresívnejšom a priamejšom tóne, ktorý ich robí zapamätateľnejšími a samotným riffov dáva viac priestoru „na dýchanie“, namiesto toho, aby sme do piesne nahádzali dvadsať riffov a stratili ich potenciál. 

Tak tento cieľ sa vám určite splniť podarilo. No a ako teda to písanie prebiehalo? Bol si to opäť ty, kto prišiel s väčšinou materiálu?
Áno, ja píšem hudbu a aj väčšiu časť textov. Ross sa tiež zaoberá lyrikou a dokopy so zvyškom chlapcov to všetko dávame dokopy.  Steve (Shalaty - bicie) rozvinul svoju hru a do hudby vnáša skvelé prvky, takže všetko dokopy ide lepšie ako v minulosti. V podstate to prebiehalo tak, že som nahral tony riffov a potom som ich začal dávať dokopy. Keď sa dostanem cez prvých pár skladieb, stane sa pre mňa ľahšie napísať ďalšiu a ďalšiu a skôr ako sa nazdám, mám množstvo materiálu vhodného na album. Dve piesne, vrátane ištrumentálky som napísal, keď som pobudol u Stevea doma dva týždne predtým, ako sme vyrazili do štúdia. Takže to malo určite konštruktívny dôsledok pre tento album. 

Aby ste tých piesní nemali dosť, nahrali ste aj jednu s veľmi zvláštnym názvom „13013“, ktorá sa nachádza len na výberovke magazínu Revolver. Čo sa nachádza za týmto titulom a ako ste sa dostali do spolupráce s týmto časopisom? 
Revolver sa dal do kontaktu s Century Media a chceli, aby sme sa zúčastnili toho, čo oni nazvali „The Unit“. Ide o to, že ti proste pripravia jeden rekordér Roland u nich v kancelárii a dajú ti dve hodiny na napísanie piesne a jej nahratie. No a keďže Bill a Steve žijú mimo New Yorku a Ross mal pracovné povinnosti, tak som sa tam vybral sám so svojou gitarou a zbúchal túto inštrumentálnu dvojminútovku. Bola to zaujímavá skúsenosť, to ti môžem povedať. Keď však zvážim situáciu, som celkom šťastný z toho, ako to nakoniec vyšlo.

Ste na metalovej scéne už dosť dlho, ste zabehnutá kapela s dobrou základňou fanúšikov. Vidíš Immolation ako nejakú „hviezdnu“ alebo vedúcu kapelu medzi ostatnými death metalovými spolkami?
V skutočnosti nie, my len robíme, čo robíme a dúfame, že ľudia nás budú aj naďalej počúvať. Naši fanúšikovia sú dokonale lojálni! 

No a čo sa týka scény samotnej... Prešla podľa teba cez kvalitatívny a kreatívny vzrast počas tých rokov?
Ona stále rastie. Vďaka internetu má teraz skutočnú šancu sa rozširovať, viac sa odhaľovať a sprístupňovať ľuďom. 

A ty ako osoba... zmenili sa časom nejako tvoje hudobné chute? 
Určite, môj vkus sa rokmi menil. Oceňujem množstvo rôznych žánrov, od jazzu cez klasický rock, world music až po metal... všetko má svoju rolu pri tom, čo tvoríme. Počúvam teraz viac nemetalových záležitostí, než metalových, ale myslím, že je to jedna z vecí, ktoré pomáhajú našej hudbe posúvať sa správnym smerom. 

Počas letnej festivalovej sezónny navštívite, mimo iných, aj Brutal Assault u našich susedov, v Českej Republike. Určite sa mnoho slovenských fanúšikov Immolation (vrátane mňa) na vás teší. Máte radi tieto festivalové vystúpenia, alebo ste viac na klubové akcie? 
Ja mám rád všetko, ale festivaly sú fakt super a najmä veľmi intenzívne. Veľmi sa na to teším! Počuli sme mnoho o týchto akciách a sme radi, že konečne môžeme na niektorých z nich hrať. No a samozrejme, sa tešíme na všetkých fans, ktorý sa na nás prídu pozrieť!

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Bob Vigna

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2007-06-13 01:11:28

Prečítané: 1291x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie