KATAKLYSM - Maurizio Iacono

To najlepšie ešte len príde

KATAKLYSM - Maurizio Iacono

Jedna z popredných kapiel súčasnej deathmetalovej scény Kataklysm vydala nový album. Veľká udalosť. Ako vždy. Nie, ďalší komentár nie je potrebný. Prinášame vám rozhovor s vokalistom, podľa mena evidentne talianskeho pôvodu, Mauriziom Iaconom.

Maurizio, máte vonku čerstvú nahrávku „Prevail“. Odhadujem, že ju považujete za vaše najlepšie dielo...
No, po deviatich albumoch je naozaj ťažké povedať, ktorý z nich je ten najlepší. Podstatné je, že je to vydarený, veľmi silný album a ja som s ním nadmieru spokojný. Ale naše albumy by som prirovnal k jednej veľkej rodine. Nevieš povedať, ktoré z detí máš najradšej.

Aké sú teda jeho silné stránky?
Je to fakt úderná nahrávka. Myslím, že celý album je skutočne vyrovnaný. Veľmi dobre sa počúva. Vyšli nám ozaj chytľavé piesne, ktorým však v správnych momentoch nechýba ani extrémnosť. Nájdu sa tam všetky elementy, ktoré sú príznačné pre Kataklysm.

Ako som už spomínal, je typické, že hudobníci hovoria o svojich ostatných albumoch ako o tom najlepšom, čo kedy stvorili. Na druhej strane fanúšikovia často považujú prvé nahrávky mnohých kapiel za nikdy neprekonané. Prečo je to podľa teba tak?
Tak je jasné, že po vydaní sa vždy kapely snažia pretláčať svoje novinky ako niečo, čo tu ešte nebolo a je samozrejmé, že sú hrdí na svoje najnovšie počiny. A zase si nemyslím, že by fanúšikovia boli až takí zameraní na staré albumy. Je to individuálne a závisí to od toho, čo koho zaujíma, na akú hudbu je zaťažený.  Napríklad v našom prípade mnoho ľudí vyzdvihuje „Temple of Knowledge“ a „Sorcery“, lenže veľa iných ľudí má radšej to, čo robíme teraz. Množstvo magazínov aj ľudí sa vyjadrilo, že „Prevail“ je náš najlepší album. Mne zase najviac sedí „Shadows & Dust“. Toto sa líši od človeka k človeka. 

Na obale nového albumu sa nachádza tá istá postava ako na minulom. Prečo ste sa rozhodli použiť ju opäť? Reprezentuje niečo špeciálne?
The Heartbeast je skĺbením dobra a zla. A o tom vždy Kataklysm boli. Sme neutrálna kapela, ktorá nikdy v ničom nestojí vyslovene na jednej strane. Svet potrebuje oboje – aj to dobré aj to zlé. Táto beštia reprezentuje tento aspekt života. Myslím, že je to skutočne výborný koncept. Množstvo fanúšikov chcelo, aby sme túto postavu použili opäť a urobili sme to. Páči sa nám to a zrejme pri tom ostaneme aj naďalej a prostredníctvom nášho artworku budeme rozvíjať určitý príbeh.

 Čo by si mi povedal k textom na „Prevail“? Má album nejaký špeciálny odkaz?
Áno. Tento album je pre nás ako kapelu veľmi dôležitý. Existujeme už pekne dlho a aj napriek všetkým prekážkam sme stále tu. Podarilo sa nám zaradiť sa medzi pionierov v deathmetalovom žánri. Množstvo kapiel z našej éry zaniklo, nevydržalo. Ale my nie a presne o tom je názov albumu „Prevail“ (poraziť, zvíťaziť, prevládať; pozn. aut.), o tom, že sme tu a silnejší ako kedykoľvek predtým. Odkaz Kataklysm ako takých je tá nádej, že ak máš nejaký sen, ak chceš niečo robiť, tak to rob a dokáž niečo a nepočúvaj nikoho, kto hovorí, že to nemáš robiť. Ty sám sa rozhodni kam budeš smerovať. Mnoho ľudí to vidí ako zlý vplyv. V samotných textoch rozpracovávam rôzne námety o vojnách, aj o veciach, ktoré sa dejú okolo nás každý deň. No a keď hovorím o vojne, nemyslím tým len nejaké bombardovanie iných krajín. Zaujíma ma hlavne mentalita vojakov. Prečo bojujú, čo je v ich hlave počas boja – to sú veci, do ktorých sa chcem dostať.


Myslím, že každý, kto vloží váš album do prehrávača, musí dopredu vedieť čo príde. Vždy sa ozve hlas staršieho muža, ktorý otvorí album krátkym hovoreným introm. Prečo takto začínate vaše albumy už roky?
(smiech) Je to už taká tradičná vec. Všetky tieto krátke úvody pochádzajú z filmov. Zvyčajne to prostredníctvom efektov pozmeníme a začleníme do úvodnej piesne. Podstatou je, aby každý z týchto úryvkov mal svoj význam a odkaz. Veľa fanúšikov sa potom snaží zistiť, odkiaľ sme to vzali. Je to teda aj taká Kataklysm hra.

Posledná pieseň na albume, veľmi dobrý inštrumentálny kus „The Last Effort“, nesie podtitul „Rennaissance II“. Čo má spoločné s pôvodným songom „Renaissance“ z albumu „The Prophecy“?
Ide tu o určité prepojenie minulosti s budúcnosťou. Preto sme využili pomenovanie staršieho songu. Je to naša prvá inštrumentálka práve od čias „The Prophecy“. Vrátili sme sa teda k niečomu, čo sme v minulosti robili. Chceli sme sa teraz k tomu vrátiť a pokračovať v tom presne od momentu, kedy sme s tým prestali.

Máš medzi novými piesňami nejakých favoritov? Prečo ste vybrali „Taking the World by Storm“ za reprezentatívny song, ku ktorému ste natočili aj prvý videoklip?
Tú pieseň fakt zbožňujem. Je chytľavá a silne emocionálna. Keď robíme niečo melodické, musí ťa to skutočne chytiť za srdce. V tejto piesni sú výborné masívne riffy. Takže túto pieseň mám veľmi rád, rovnako aj „Tear Down the Kingdom“. Cítim tam veľký potenciál. Podľa reakcií ľudí si všímam, že „The Vultures are Watching“ sa tiež teší veľkej obľube. Každá pieseň má svoju vlastnú tvár a špecifické elementy, ale pritom sa spájajú do jedného celku. To sa mi páči.

Budete súčasťou pomerne veľkej akcie – Summer Slaughter Tour – v USA. Mohol by si našim čitateľom povedať niečo viac o tomto turné?
Je to určite jedno z najlepších a najzaujímavejších turné v Amerike. Je to niečo ako malý Ozzfest, len pre undergroundové kapely. Čaká nás koncertovanie s nám dobre známymi výbornými kapelami ako Vader, Cryptopsy, Aborted, Psycroptic či The Black Dahlia Murder. Pre nás to bude niečo ako stretnutie obrovskej rodiny, s množstvom pitia – tak to vyzerá (smiech). Skutočne sa na koncerty tešíme, bude to veľmi silná šnúra.

Keď sme pri koncertoch - nikdy ste neuvažovali o zaradení druhého gitaristu pre koncertné účely?
Rozmýšľali sme nad tým. No jedna vec je, že my štyria sme už ako rodina. Sme vzájomne prepojení. A na druhej strane, Jean-Francois je producent a do zvuku sa skutočne vyzná. Vie ako docieliť, že žiadna z pôvodných dvojhier sa nestratí. Neviem, či si videl Kataklysm naživo, ale máme fakt silný zvuk. Už mnoho hudobníkov sa nás pýtalo: „Ako to, že zniete naživo tak úderne iba s jednou gitarou?“ Moja odpoveď je: Náš gitarista je producent a ten vie ako na to. 

Čo je tou vecou, ktorá ťa ženie dopredu do skladania nových piesní, do nahrávania a koncertovania?
V našej kariére beží už dosť dlhý proces určitého hľadania. S každou ďalšou nahrávkou sa dostávame bližšie a bližšie k tomu, kde chceme byť. V súčasnosti sa cítime dobre, sme spokojní s našou pozíciou, najmä čo sa posledných štyroch albumov týka. Ale stále si myslím, že sa nám nepodarilo nahrať ten „kritický“ album, ten skutočne veľký, ktorý podľa mňa ešte len príde. Pracujeme so svojím žánrom, posúvame ho tam a späť a snažíme sa pochopiť, kde presne stojíme. Keď sa skončí celé koncertovanie k ostatnému albumu, plánujeme ísť na to po starom. Zavrieť sa niekde na severe Kanady do nejakého domu a tam napísať náš ďalší album, od ktorého očakávam, že bude skutočne masívny! „Prevail“ je výborný materiál, vložili sme do neho veľa úsilia, máme ho radi. V aktuálnom albume teda nie je žiadny problém. To len my osobne cítime, že môžeme ísť ešte ďalej, priniesť niečo ozaj skvelé. Inšpirácia tu stále je, potrebujeme ju len skrotiť a využiť čo ponúka. Aj to je vec, ktorá ma ženie k tomu, aby som neprestával.

Nie je netypické, že mnohí metaloví hudobníci po rokoch venovania sa tejto hudbe, tvrdia, že sú z metalu tak trochu znudení a chcú sa venovať niečomu inému. Necítil si sa tak niekedy, nechcel si nikdy vyskúšať nejaké nové žánre, nové spôsoby sebavyjadrenia?
Nie. My sme metalová kapela a vždy ňou budeme. Nikdy sa to nezmení. Milujeme to, čo robíme. Myslím si, že kapely, ktoré nemajú radi hudbu, ktorú robia, ale robia ju kvôli tomu, aby si ňou napríklad zarábali, sledujú nesprávne dôvody. A ak ich to nudí, nemali by sa tomu venovať. To, čo robíme, robíme radi. Keď sme na pódiu, zabávame sa. Zbožňujeme stretávanie sa s fanúšikmi, lebo je to tá najdôležitejšia vec. Ak to niekto robí a neužíva si to, potom je to o ničom. 

Metalové kapely z Kanady vždy zneli a stále znejú skutočne inak, sú progresívne a dopredu hľadiace. Prečo myslíš, že práve u vás sa nachádzajú takéto originálne, unikátne znejúce kapely?
Podľa mňa je to naším večným bojom s USA. Ak sa chceš presadiť z Kanady, musíš sa snažiť mnohokrát viac a byť odlišný. To je dôležitý aspekt Kataklysm aj iných kanadských kapiel ako Cryptopsy, Strapping Young Lad, Voivod atď. Nie je tu žiadna kapela, ktorá by znela rovnako ako nejaká iná. Je to proste tak, že ak je nejaká kapela z New Yorku a ďalšia rovnaká z Montrealu, tak sa do popredia dostane tá americká, keďže je jednoduchšie predateľná, bez ohľadu na to, že je tá kanadská rovnako dobrá. Ak chce podpísať nejakú zmluvu kanadská banda, musí sa odlišovať. Naše skupiny to aj dokážu a to je skvelé.

Chcel by som sa ťa opýtať, čo si myslíš o komercializácii metalovej scény? Myslíš, že je pre ňu dobré alebo zlé, že je plná reklamy, marketingových techník a podobne?
Neviem povedať, či je to vyslovene dobré alebo zlé. Pokiaľ si kapela zachová svoju integritu, jej hudba je taká aká bola aj predtým a je to stále metal a v podstate underground, len sa dostal ku viacerým ľuďom a viacerým ľuďom sa to páči, tak s tým naozaj nemám problém. Ale ak sa všetky kapely snažia byť na MTV – to je problém. To, že sa o túto hudbu zaujíma viac ľudí mi nevadí. Rád hrávam koncerty, kde je obrovské množstvo ľudí a rovnako rád hrám koncerty pre menšie publikum. Pripomína mi to naše začiatky, keď sme hrávali turné, kde keď prišlo dvesto – tristo ľudí, bola to pre nás veľká show. Keď príde dvesto ľudí na koncert teraz, je to málo. Doba sa mení. Myslím si, že kritická nie je komercializácia hudby, ale jej vlastná podstata.

Myslíš si, že hudba by sa mala miešať do politiky, ekonomiky, či iných napr. sociálnych otázok? Sú podľa tvojho názoru hudba a hudobníci svojimi činmi, vystupovaním či textami schopní niečo zmeniť, mať vplyv na nejaké problémy vo svete?
Nemyslím si, že politika a hudba by sa mali miešať dokopy, nemám to rád. Aj ja som napísal niektoré texty o vojakoch trpiacich rôznymi povojnovými syndrómami a o tom, ako pre nich vláda nič nerobí. Neadresoval som ich však vláde, ale snažil som sa posilniť práve tých vojakov, aby išli za tým, čo si zaslúžia. S politikou a politikmi však nie je radno sa miešať, keďže všetci vieme, akí sú ľstiví a o čo im ide, prečo sa niektoré veci dejú, aj keď sa ich snažia zastierať. Niektorí ľudia na to možno majú vplyv. Možno taký Bono z U2 je schopný niečo spraviť, ale ani on v skutočnosti nevie, čo kto ťahá za ktoré šnúrky a čo je tým skutočným dôvodom mnohých problémov. Hudba je niečo, čo má zabávať i niečo, čo má ľuďom pomáhať, prechádzať životom a kŕmiť a liečiť ich dušu. Politika je niekde úplne inde.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Maurizio Iacono

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-06-04 16:23:56

Prečítané: 1098x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie