KREATOR - Mille Petrozza

Hordy Chaosu drancujú starý kontinent

KREATOR - Mille Petrozza

Legenda z nemeckého Essenu, ktorú určite netreba bližšie predstavovať. Kapela, ktorá položila základy európskej vetvy extrémneho metalu, sa pomyselne vrátila k svojim hudobným koreňom a na počiatku roka 2009 zaseje ďalšie semeno sofistikovanej brutality do povedomia nespočetného množstva jej priaznivcov. Na aktuálne otázky odpovedal Mille Petrozza – „mozog“ Kreator, metalista telom i dušou.

Začnime s budúcoročnou thrashmetalovou udalosťou č. 1 – Kreator vydávajú 16. januára svoj nový album „Hordes Of Chaos“. Mohol by si ho v skratke predstaviť  a porovnať s jeho predchodcom, albumom „Enemy Of God“?
Myslím, že nový album je o niečo kratší – „Enemy Of God“ mal približne 50 minút, tento má len 38. Napriek tomu je veľmi brutálny, surový a energický. Rozhodne nie je rovnaký, v porovnaní s „Enemy Of God“ je krokom vpred, neopustili sme našu minulosť, skôr sme pridali nové vplyvy.

Minimálne jeden fakt je na „Hordes Of Chaos“  veľmi zaujímavý – album bol prakticky celý nahraný naživo v štúdiu, čo v súčasnom svete digitálnych technológií naozaj nie je obvyklé.  Aký bol prvotný impulz k tomuto rozhodnutiu?
To, čo sme hľadali po „Enemy Of God“ , bol nejaký nový impulz k novým skladbám. Kreator hrali dlho naživo, vyše dvoch rokov v rámci podpory „Enemy Of God“, čo nás ako kapelu definitívne zomklo a zjednotilo, pokiaľ ide o hudbu. Preto sme sa rozhodli to skúsiť. Pracovali sme s producentom Mosesom Schneiderom, ktorý týmto spôsobom nahráva všetky skupiny, aby sa tak zachoval charakter každej z nich. 

Mohol by si opísať proces vzniku skladieb? Kto je autorom nového materiálu?
Autorom som ja. Kapela sa dala dohromady v januári a do júla sme v štúdiu pracovali na nových skladbách. Niektoré nápady vznikli priamo tam, pričom sme ich ďalej rozpracovávali. Zopár skladieb, ktoré sme napísali, sa na album nedostalo. Vzniklo teda množstvo materiálu, z ktorého bolo možné vyberať. S celým procesom som veľmi spokojný, pretože bol do neho zapojený skutočne každý a vydal zo seba to najlepšie. Novým materiálom sme boli nadšení , hranie nás bavilo a stále baví. V podstate sme album napísali pre ľudí, ktorí chodia na naše koncerty. Môžete to na ňom počuť – keď počúvate skladby, viete, ako znejú naživo.

Aké sú tvoje komentáre k ťažiskovým skladbám albumu?
Je pre mňa ťažké zvoliť najdôležitejšie skladby. Jednou z nich je určite titulná pieseň – hudobne ide o veľmi epickú vec. Ďalšia, ktorú mám obzvlášť rád, je „Amok Run“ – skutočný amok v hudobnej podobe, začína pomaly, zmení sa však na veľmi agresívnu skladbu. Keď vnímaš text a počúvaš hudbu, začína to dávať zmysel. Táto pieseň je presnou ukážkou, ako by obe súčasti mali spoločne fungovať. Myslím, že „Demon Prince“ je taktiež veľmi dobrá. V podstate všetky kompozície nesú dlhoročné poznávacie znamenia Kreator, majú v sebe niečo z „Enemy Of God“ a „Violent Revolution“, avšak tiež z „Coma Of Souls“ a „Terrible Certainty“. Je albumom, ktorý je určený pre našich priaznivcov. Jednoducho sme napísali skladby, ktoré pri živom hraní fungujú a môžeme to osláviť s fanúšikmi na koncertoch. To je určujúce východisko.

V januári štartujete turné Chaos Over Europe s viac než 40-timi koncertmi. Je to skvelá správa pre všetkých slovenských fanúšikov, pretože Kreator  17. februára vystúpi v Bratislave. Pamätáš sa ešte na prvý koncert na Slovensku (Detva) v roku 2002 spoločne s Edguy?
Pamätám sa, samozrejme, bolo to skvelé vystúpenie a užili sme si kopec zábavy. Edguy je úplne odlišný od Kreator, ale fungovalo to a každý sa bavil, bol to výborný koncert. Takže určite si pamätám. S členmi Edguy je zábava vždy, sú to skvelí ľudia. 

Máš nejaké očakávania ohľadom turné? Musí byť veľmi vyčerpávajúce hrať také množstvo koncertov...
Určite to bude únavné, ale bude zábava a naši fanúšikovia si to zaslúžia. Aj na tomto turné sa budeme snažiť vizuálne stvárniť obal albumu. Bude to veľmi, veľmi energické, zamerané na hudbu a svetelnú show. Preto veľkú pozornosť venujeme príprave pódia. Moje očakávania sú, že fanúšikom sa to bude páčiť a koncerty tohto turné budú bezpochyby skvelé.

Môžeš povedať niečo bližšie k playlistu pre nadchádzajúce turné?
Zatiaľ nevieme, ešte sme sa nerozhodli. Určite však budeme hrať niekoľko nových skladieb a možno aj niekoľko starších, ktoré sme dlho nehrali. Uvidíme...budeme piesne striedať. Viem, že sú určité skladby, ktoré od nás fanúšikovia očakávajú, napríklad Kreator jednoducho musí hrať „Extreme Aggressions“, tak ako Iron Maiden musia „The Number Of The Beast“. Je niekoľko takých, ktoré odohrať musíme. Uvidíme, určite to však bude výborný playlist.

Ako by si opísal živé vystúpenia Kreator? Užívate si živé vystúpenia aj po vyše 20-tich rokoch na scéne?
Je najlepšie, myslím si. Ak máme skvelé publikum, ľudí, ktorí majú našu hudbu radi rovnako ako ty, nie je nič lepšie. Užívam si to a budem až do dňa mojej smrti.


Kapela vydala DVD „At The Pulse Of Kapitulation“ – úžasné vystúpenie Kreator vo Východnom Berlíne v roku 1990. Musela to byť skvelá atmosféra, najmä z dôvodu všetkých dôležitých zmien, ktoré sa v Európe udiali. Aké sú dnes tvoje pocity ohľadom spomínaného obdobia?
Pre ľudí z Východného Berlína bol tento koncert vskutku impozantný. Hrali sme vtedy s vedomím, že ide o niečo výnimočné a keď hľadím späť, bol ešte výnimočnejší, než som si myslel. Podali sme stopercentný výkon a boli sme šťastní, že hráme pre ľudí, ktorí nás predtým nemohli vidieť. Pri tomto spätnom pohľade rozhodne znamená viac, než sa zdalo – pre mnohých ľudí z Východného Berlína to bol prvý koncert, na ktorý mohli ísť. Až po dokončení prác na DVD som si uvedomil, aká bola táto noc špeciálna, čo som si pri hraní počas show vôbec neuvedomoval.

Považuješ Kreator za kapelu, ktorá fanúšikom šíri určité posolstvo? Domnievam sa, že v prípade textov o tom niet pochýb...
Neviem, ale určite je vždy dobré vedieť, že sa ľuďom texty páčia. Je skvelé, keď rozumejú, o čom vravím. Nesnažím sa prinášať fanúšikom Kreator špeciálne posolstvo. Ak som schopný vyjadriť sa v textoch, je pre mňa dôležité, aby mali význam, ktorý môžem odovzdať ďalej. Ak sa s textom stotožním ja, viacerí tak môžu urobiť tiež a to je podľa mňa najdôležitejšia vec. Taktiež je to ďalší spôsob, ako vnímať Kreator – viac než len počúvať hudbu a užívať si jej brutalitu. Dávam prednosť tomu, keď ľudí zaujíma text – myslím, že tak dostanú viac, je to omnoho intenzívnejšie. Myslím, že veľa našich fanúšikov to robí.

Mám 26 rokov, v čase najväčšej európskej revolúcie thrash metalu som bol doslova malé dieťa. Dokážeš jednoducho porovnať súčasnosť s 80. rokmi minulého storočia? Nebolo to všetko akési úprimnejšie? Tu vidím rozdiel medzi minulou a súčasnou metalovou scénou.
Rozdiel existuje, samozrejme. Myslím, že scéna je dnes omnoho organizovanejšia. V spätnom pohľade bol metal sám o sebe niečím novým – heavymetalová scéna, underground, extrémna hudba boli v tom čase novinkami. Asi to bol odlišný entuziazmus, v súčasnosti sa však táto hudba páči aj ľudom mladším od teba. Hoci 80. roky nezažili, majú k nej presne ten istý postoj, vzťah, sympatie, tiež ku koncertom Kreator – presne ako ľudia, ktorí ich mali možnosť prežiť.  Vidím rozdiel v tom, že sa zmenili technické podmienky, máme lepšie vybavenie. Veľa ľudí je presvedčených, že 80. roky boli oveľa lepšie. Aby som bol úprimný, môj názor je opačný.

V hudobnej histórii Kreator existujú tri epochy, ohraničené konkrétnymi albumami: prvá z nich – od „Endless Pain“ po „Coma Of Souls“, druhá od „Renewal“ po „Endorama“ a tretia začala s „Violent Revolution“. Z tvojho pohľadu to znamená aj tri odlišné prístupy?
Určite áno, počas prvých piatich albumov po „Coma Of Souls“ sme boli ako malé deti. Keď sme s Kreator začali, mali sme 15 – 16 rokov, zrazu chodíš na turné, užívaš si to všetko s energiou, ktorú máš ako mladý človek. Po tomto období sme mali všetci 20 – 21, začiatkom 90. rokov sme začali hudbu podrobnejšie skúmať, hľadať v nej zmysel odlišným spôsobom – niečo novšie, svieže, nie iba hrať thrash metal tak rýchlo, ako sa dá. Samozrejme, že sme chceli skúsiť odlišné štýly. Také boli 90. roky nielen pre Kreator, ale aj pre ďalšie metalové kapely. Bolo to obdobie experimentov. Myslím si však, že to bolo pre nás nevyhnutné, aby mohla nastať spomínaná tretia fáza – od „Violent Revolution“ po „Hordes Of Chaos“, pretože sme dospeli, máme veľké množstvo skúseností, dobrých i zlých. Rozhodne v súčasnosti vieme, kto sme a kam chceme ísť. Zostávame však rovnakí a naši fanúšikovia to oceňujú. Komunikácia medzi skupinou a fans je dnes omnoho lepšia.

V súčasnosti sme svedkami veľkej renesancie thrash metalu . Mladí hudobníci sú inšpirovaní legendami „starej školy“, velikáni ako Slayer, Kreator, Destruction či Testament stále vydávajú skvelé nahrávky a vďační fanúšikovia to dokážu oceniť. Spozoroval si nejaké zmeny vo vekovej štruktúre fanúšikov Kreator?
Samozrejme, na našich show sú ľudia veku 15, ale aj takmer 40 rokov. Niektorí z nich sú s nami od našich začiatkov, niektorí Kreator objavili nedávno a sú podstatne mladší. Myslím, že je skvelé, keď ľudia prídu na koncert so svojimi deťmi. Ak sa nad tým zamyslíš, veľmi málo kapiel môže niečo podobné povedať – že sú schopné zaujať mladých ľudí a starší pritom stále chodia na ich koncerty. Myslím, že naše publikum si užíva to, čo robíme.

V súvislosti s modernými trendmi v metalovej hudbe vznikli žánre ako metalcore, thrashcore alebo deathcore. Máš rád uvedené metalové fúzie? V Nemecku je táto scéna veľmi silná, stačí spomenúť Heaven Shall Burn, Caliban či Anima.
Je to dobré, čo sa hudobnej kvality týka. Som veľkým fanúšikom akejkoľvek metalovej hudby. Či je to metalcore alebo death metal, mám rád  všetko, čo má s metalom niečo do činenia. To znamená nielen thrash, ale aj power metal či metalcore. Na turné so sebou berieme Caliban – podľa mňa jedna z najlepších metalcore kapiel s veľkým množstvom priaznivcov. 

Ako je dnes v Nemecku?
(smiech) Daždivo...

Celá Európa prechádza posledných 15 – 20 rokov významnými zmenami, ktoré majú bezprostredný dopad na jej obyvateľov. Možno by si mal nasledovať príklad Rolanda Grapowa a presťahovať sa na Slovensko...
Viem o tom...(smiech). Má priateľku zo Slovenska. Vravel mi to, má dom niekde v horách, nádherné... Je o niečo starší odo mňa, možno sa aj ja v jeho veku presťahujem na Slovensko (smiech).

Aký je tvoj názor na bezplatné sťahovanie hudby z internetu? Už je to dlho, odkedy sa tento fakt stal skutočným problémom. Už nehovoríme len o kauze Napster vs. Metallica – je to celosvetový fenomén s viacerými negatívnymi dopadmi pre hudobníkov a kapely...
Je to ako kradnúť ľuďom chlieb zo stola. Nikdy som to nerobil a robiť nebudem. Ak chceš niečo počuť, môžeš ísť na Myspace. Pre mňa je to naozaj úbohé a nesprávne, úplne sa tým vytráca kúzlo, keď sa album na internete objaví skôr ako v obchodoch.

Môžeš prezradiť niečo zo svojho osobného života? Je náročné skombinovať život metalového hudobníka, obzvlášť koncertovanie, s bežným „rodinným“ životom?
Nemám deti, nie som ženatý, takže prakticky žijem rovnako, ako keď som mal 16 rokov (smiech)...v tomto som veľmi flexibilný – môžem byť šťastný i bez peňazí alebo naopak, mať veľa peňazí a ušetriť si ich na horšie časy. Som hudobník a som šťastný z toho, čo robím. Živím sa hudbou, užívam si to a dostávam za to zaplatené. Je to úžasné, občas však treba trochu improvizovať, keď nie som na turné. Som hudobníkom na plný úväzok, klasické zamestnanie som nikdy nemal a ani mať nebudem.

Ak zostane nejaký voľný čas, akým záľubám sa venuješ?
Rád trávim čas s mojou priateľkou, pozeráme filmy, varíme...veľmi nudné veci (smiech). Je to skvelé a užívame si spoločný čas, taktiež sa stretávam s priateľmi. Zdalo by sa, že žijeme ako nejaké hviezdy, nie je to však pravda – sme úplne „normálni“ ľudia ako ty.

Posledná otázka je takmer filozofická: ako vidíš budúcnosť metalu? Nielen v zmysle hudobnom, ale aj ako životného štýlu, názorov či obliekania. 
To, čo dnes vidím ja, je fakt, že metal bol akceptovaný ako časť kultúry. Hoci v médiách to tak nie je, metal je jej súčasťou. Pri pohľade do budúcnosti tu stále budú 70-roční ľudia, ktorí počúvajú metal. Pretože veľké množstvo ľudí, ktorí ho obľubujú, nič iné ani počúvať nebude. Podľa môjho názoru je to podobné ako s klasickou hudbou alebo jazzom. Metal je hudba pre výnimočných ľudí, pre ľudí, ktorí nie sú ako ostatní...určite prežije mňa i teba.

„We who are not as others“...ako podľa Sepultury.
Presne tak (smiech)...a tiež podľa filmu „Freaks“.

 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Mille Petrozza

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2009-01-23 01:39:28

Prečítané: 1766x

Autor: Peter Baculík

Peter Baculík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie