PAIN - Peter Tägtgren

Hlavné je byť spokojný sám so sebou

PAIN - Peter Tägtgren

Myslím, že meno Peter Tägtgren netreba nikomu predstavovať. Je to persóna známa každému, kto sa čo i len trocha obtrel o death metal, a to vďaka jeho domovskej bande Hypocrisy, ktorá dlho patrila medzi popredné a inovatívne zoskupenia žánru. Po novom ho však už môžu poznať aj fanúšikovia trocha inak ladenej, no stále metalovej svorky Pain. Tá prichádza s novým albumom, ktorý má oficiálne vyjsť koncom októbra a Peter, zjavne žijúci podľa hesla „live fast, die young“ nám povedal niečo o ňom i o sebe. Žiaľ, zavolal o niečo neskôr ako sme boli dohodnutí a ku koncu rozhovoru sa evidentne dosť ponáhľal, no aj tak som z neho čo - to vytiahol. Dúfam, že sa vám bude príjemne čítať.

Tak Peter, predchádzajúci album „Psalms of Extinction“ vyšiel minulý rok a ty už prichádzaš s novinkou. Čo bolo dôvodom pre takéto pomerne rýchle pokračovanie v podobe „Cynic Paradise“?
Minulý aj tento rok sa nám s Pain mimoriadne darilo. Bola to teda veľmi dobrá príležitosť na vydanie nového materiálu. Hlavne teraz po našom turné s Nightwish, ktoré bolo obzvlášť úspešné. Takže som do toho radšej šiel teraz, ako keby sme mali čakať nejaké tie dva roky a dopustiť, aby ľudia na nás zabudli. A taktiež som už minulý rok mal množstvo nápadov, takže si myslím, že teraz bol ten vhodný moment na ďalší album.

Aké najväčšie zmeny alebo udalosti, či už v osobnom alebo profesionálnom živote, s vplyvom na nový album prebehli v tomto časovom rozmedzí?
Ani neviem. Hlavne pozitívne veci. Ako som hovoril. Obrovský úspech, ktorý sme dosiahli, keď sme mohli otvárať pre Nightwish. Určite mi to dodalo mnoho entuziazmu k písaniu nového albumu. No a keďže už pred týmto turné som mal päť alebo šesť skladieb hotových, bolo potom celkom jednoduché dokončiť materiál a urobiť dobrý album. Ani som sa nejako veľmi nesústredil na produkciu piesní, len na to, aby som ich napísal čo najlepšie.

A čo Hypocrisy? Majú prestávku?
Áno. Avšak neustále píšem riffy pre Hypocrisy. Mám ich už kopec. Keď budeme mať čas, začneme ich dávať dokopy a vytvoríme ďalší album. Môžem ťa uistiť, že keď na to príde vhodný moment, stane sa tak. No zatiaľ máme od seba dovolenku.

Hypocrisy a Pain sú dve fakt odlišné bandy. Ako som však počúval nový album, mal som pocit, že niektoré pasáže by sa pokojne mohli objaviť na nejakom albume Hypocrisy. Chcel by som sa ťa teda spýtať, či striktne rozlišuješ písanie pre tieto dve entity a akým spôsobom medzi ne rozdeľuješ svoju prácu.
Je to tak, že niekedy píšem text pre Hypocrisy a nakoniec si uvedomím, že je vhodnejší pre Pain. Ale zvyčajne nad tým nijako zvlášť nepremýšľam. Ak sa niečo do nejakej piesne hodí, tak to tam dám a neriešim, o ktorú z mojich kapiel ide. 

Na albume ti hosťuje speváčka Nightwish Anette Olzon. Akým spôsobom došlo k tejto spolupráci a prečo si vybral práve túto vokalistku?
V prvom rade, som bol veľmi zvedavý, ako by piesne Pain zneli so ženským spevom. No a keďže sme sa na turné zoznámili a stali dobrými priateľmi, bolo pre mňa prirodzené spýtať sa, či to nechce skúsiť. Anette je skutočná profesionálka. Proste prišla, okamžite to skvele zaspievala a bolo to hotové. Musím povedať, že to bola veľmi dobrá skúsenosť. 

Keď si tak viackrát spomenul vaše turné s Nightwish - máš nejaký dobrý zážitok, alebo skúsenosť o ktorú by si sa s nami rád podelil?
Myslím, že internet je plný našich príhod z toho turné. Robili sme počas neho blog (pozn. aut.: mobilblogg.nu/pain) každý deň, takže ľudia nás mohli nasledovať a zisťovať ako turné prežívame, či nás už niekto zbil, alebo či nás zastavila polícia. Môžem povedať, že to bol jeden neustály chaos, no na druhej strane bola celá šnúra veľká zábava. Snažíme sa, aby boli naši fanúšikovia informovaní ako to len ide.

Vráťme sa teda ešte k albumu. Mám k nemu špeciálnu otázku týkajúcu sa piesne „Have A Drink On Me“, ktorá má v sebe skutočne zvláštne pasáže pripomínajúce nejakú klasickú americkú folkrockovú muziku. Ako sa táto skladba zrodila? Si fanúšikom takéhoto štýlu, alebo si len chcel vytvoriť niečo úplne odlišné?
Myslím, že oboje je pravda. Ako som tak počúval album v priebehu jeho dokončovania, stále som mal pocit, že mu niečo chýba. Nahrávka musí v sebe mať určité kontrasty, nejaký ten „up and down feeling“. No a samozrejme mám rád južanský rock, na ňom som vyrastal, na kapelách ako Lynyrd Skynyrd a podobne. Nikdy predtým som nič podobné nevyskúšal a mal som v hlave nejakú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať. Tak som si proste k tomu sadol a nechal svoje nápady vyjsť na povrch. 

Chcel by som sa ťa spýtať, akým spôsobom prichádzaš na to, aké sample, klávesové a iné elektronické zvuky použiť. Ako vyberáš jednotlivé zvuky?
Myslím, že sa to postupne rysuje samo. Čím viac sa blížim k dokončeniu piesne, skúšam rôzne klávesové a softvérové zvuky až kým si nepoviem, že tento zvuk sa hodí k danej melódii a do danej kompozície.

Takže pritom experimentuješ, alebo máš nejakú predstavu o zvukoch už dopredu?
Kedy ako. Niekedy mám nápad na zvuk od začiatku, inokedy mám len melódiu a potom skúšam, s akým zvukom by vyznela najlepšie. Ale čo sa nového albumu týka, strávil som menej času takýmto hľadaním zvukov a venoval som sa hlavne písaniu dobrých piesní.

A čo robíš vtedy, keď inšpirácia nechce prísť a nie si schopný skladať?
Vieš že ani neviem? Ešte sa mi to nikdy nestalo (smiech). Pre mňa je najväčší problém nájsť si čas a v pokoji písať. Ak by som ho mal, mohol by som napísať tisíc albumov ročne (smiech). Ale nie. Mám proste v hlave vždy nejaké nápady, melódie. Neustále. 

Takže to tvoje neustále označovanie za workoholika posadnutého hudbou stále platí? Čo ťa k tomu ženie?
Výzvy. Tie ma neustále poháňajú. Všetky tie veci, ktoré neviem či dokážem, ale chcem to skúsiť a dokázať sám sebe, že áno. Absolútne ma nezaujíma, čo si myslia iní. Mojím prvoradým cieľom je uspokojiť seba samého.

A keď si nájdeš čas na trochu oddychu, aké formy relaxu obľubuješ?
Pizzu, dobrý film a sex.

A v celom tomto kolotoči skladania, nahrávania a koncertovania? Nájdeš si čas na počúvanie nových kapiel, na sledovanie nových albumov?  
Nie veľmi. Ale na turné sa vždy nájdu ľudia, ktorí donesú nejaké nové veci v mp3 prehrávačoch alebo na cédečkách. Takže počas nejakých tých párty počujem nové nahrávky. 

A máš niečo nové, čo ťa v poslednej dobe zaujalo?
No, nedávno som mixoval švédsku kapelu Sanctification. Je to skutočne brutálny death metal, kvalitná muzika. Veľmi slušná kapela.

Chcel by som sa ťa tiež spýtať na tvoj životný štýl. Keďže podľa textov Pain i podľa toho, čo som o tebe čítal, si skutočne divoký chlap, ktorý sa rád zabáva, rád pije...
Áno. Som, kto som a neskrývam to.

A ako dlho sa to podľa teba dá takto zvládať? Predsa len, aj ty si len človek.
Neviem, zrejme tak dlho ako to bude zvládať Lemmy (smiech). Ale fakt netuším. Viem len, že jedného dňa sa mi zatmie pred očami. Uvidíme, kedy to príde.

Pain je od začiatku tvoj projekt. Si jediný, kto skladá, nahráva a produkuje všetok materiál. Nemyslíš si, že niekedy je lepšie zapojiť aj iných ľudí, aby si mal viac názorov a pohľadov na výsledný produkt?
Áno, samozrejme, že je to dobré. So vznikom Pain však nikdy nebola spojená myšlienka, že by z toho mohla byť známa kapela. Malo to byť len moje malé bábo, ktoré som stvoril a budem si s ním robiť čo chcem. No a aj keď sa Pain podarilo do určitej miery  presláviť, chcem dodržať tú pôvodnú filozofiu aj naďalej.

Myslíš si, že veľa fanúšikov Hypocrisy obľubuje Pain?
Myslím, že je super, ak niektorí fanúšikovia Hypo majú radi Pain. Viem, že mnohí z nich Pain neznášajú a to je dobre, keďže som o tom nikdy nezmýšľal ako o nejakých podobných kapelách. Snažím sa vziať len svoje vplyvy a vytvoriť niečo, čo by sa páčilo mne. A je to len niečo naviac, keď sa to páči aj ľuďom.

A vieš o tom, či aj ľudia, ktorí nepočúvajú metal, obľubujú Pain? Možno ťa počuť na diskotékach?
V radoch našich fanúšikov je množstvo ľudí, ktorí nepočúvajú metal, čo je výborné. Ale diskotéka? To už snáď nie, dúfam že nie (smiech). Vlastne ani neviem, nikdy tam nechodím. Mňa možno nájsť jedine v techno a metalových baroch.

Neubehol dlhý čas od vášho malého koncertného výletu na Ukrajinu a do Bieloruska. Mohol by si tvojim fans povedať o dojmoch, ktoré si z týchto krajín doniesol?
Ó, bolo to absolútne skvelé. Zbožňujeme cesty do Ruska, na Ukrajinu, keďže je to niečo iné, a taktiež sú tam výborné služby a veľmi milí ľudia. Takže aj teraz sme sa tam cítili veľmi dobre. Vždy sa snažíme o niečo iné. Väčšina kapiel koncertuje len po západnej Európe a v Amerike. My sa snažíme prísť všade. Robili sme pomerne veľké turné v Rusku. Boli sme vlastne prvou „západnou“ metalovou kapelou, ktorá tam urobila kompletné turné. Bolo to osem koncertov a prešli sme Rusko od západu až na východ. Ale proste sme to chceli spraviť. Boli sme dokonca na Sibíri a bolo to výborné. 

Ako vravíš, boli ste všade, len nie na Slovensku.
Viem. Snáď nabudúce. Fakt sme radi, keď môžeme ísť niekam, kde sme ešte neboli, stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými sa bežne nestretávame.

No a čo hovoríš na súčasnú situáciu, ktorá vznikla medzi Ruskom a Gruzínskom?
Skutočne sa veľmi nezaujímam o politiku, aby som pravdu povedal. Videl som správy a viem, že tam vpadli. Ale musím povedať, že netuším. Netuším, či je to dobré alebo zlé. Neviem, čo všetko je za tým. Ale viem toľko, že ak ľudia chcú byť osamostatnení, mali by byť osamostatnení. Ale všetko má svoje dôvody a ja sa skutočne nechcem miešať do politických záležitostí. Som muzikant. 

O.K., tak zmeníme tému. Je o tebe známe, že sa zaujímaš o mimozemské civilizácie. Rád by som sa ťa teda spýtal, či máš o týchto civilizáciách nejakú konkrétnu predstavu.
Uf, je to celkom zložité. Moja predstava je taká, že my ako ľudská rasa sme sem boli umiestnení a každých niekoľko rokov nás chodí niekto kontrolovať a určite sa smeje na tom, ako sa navzájom ničíme. A keď zabijeme seba i Zem, tak prídu opäť, poupratujú a zasejú nové semienka a budú sledovať, čo z toho vyrastie znova. Sme vlastne niečo ako reality show.

Zaujímavé. A aké zdroje informácií o týchto témach využívaš?
V minulosti som pozeral množstvo dokumentov, sledoval som Discovery a podobne. Asi takých päť, desať rokov dozadu. No teraz nevidím nič nové, sú to stále dookola tie isté historky a začína to byť pre mňa už dosť nudné.

Takže nové Hypocrisy už nebude o mimozemšťanoch?
No, nemyslím si. Zrejme sa budem venovať iným témam. Ale neviem, čo sa ešte dovtedy stane, takže nehovorím nič dopredu.

A na záver by som sa ťa spýtal, či máš rád všetky promoaktivity, ktoré sú spojené s vydávaním každého nového albumu, ako rozhovory, autogramiády a podobne?
Áno. Je to súčasť môjho povolania. A je super stretávať sa s ľuďmi. Prehodiť s nimi pár slov. Zistiť, čo si myslia o albume, o kapele, o hudbe. Baví ma to a vôbec mi to neprekáža.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Peter Tägtgren

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-10-10 21:54:31

Prečítané: 1113x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie