PATHOLOGY STENCH - Báro

Ide hlavne o zábavu

PATHOLOGY STENCH - Báro

Okrem toho, že bola Banská Bystrica centrom Slovenského národného povstania, bola a je centrom viacerých kapiel patriacich do slovenskej undegroundovej scény. Už od roku 1992 tam zarezáva štvorica (v určitom čase aj pätica) s poetickým názvom Pathology Stench. Ich hudba na novinke je navzdory tomuto názvu veľmi svieža a tak bolo na mieste prehodiť pár slov s vokalistom a textárom kapely Bárom.

Máte vonku pomerne čerstvý album „Meatall“. Veľmi ste sa ale od vydania „Nezpyred“ neponáhľali a dali ste si päťročnú prestávku. Čím bola spôsobená a čomu sa počas nej členovia venovali?
Po vydaní „Nezpyred“ sme rok 2004/2005 dosť veľa koncertovali, na prelome roku 2006/2007 sme experimentovali v kapele s druhým spevom. Potom ku konca roka 2007 sme tento experiment zrušili a k tomu ešte odišiel basák Roman. Popritom všetkom sme aj tvorili nové veci, ktoré sme dokončili niekedy v apríli 2008 a následne v máji sme začali nahrávať nový album.

Povedz mi teda niečo o novinke. Kde ste sa ju vybrali nahrávať, kto vám pri tom asistoval a ako ste spokojní hlavne s produkčnou stránkou?
Tak ako som už spomenul, album sme začali nahrávať začiatkom mája, trvalo nám to takmer tri mesiace, materiál sme odovzdávali na firmu niekedy koncom augusta. Realizácia albumu prebiehala v štúdiu tu v B. Bystrici u Roba Čunderlíka, ktorý má zodpovedajúce vybavenie na kompletné zhotovenie albumu. Produkciu sme si robili výhradne my, samozrejme v spolupráci s majstrom nahrávania. Myslím, že výsledok stojí za povšimnutie, má to podľa fanúšikov aj kritiky veľmi dobrú produkciu. Snažili sme sa to urobiť čo najlepšie, aby to malo úroveň zrovnateľnú s Európou a ostatným metalovým svetom.

Mali ste za tú prestávku pripravených aj viac piesní a vyberali ste čo na album dať a čo nie, alebo ste nahrali všetko čo ste mali pripravené?
Pravdupovediac, niekoľko málo piesní bolo aj naviac, ale tie sme počas prípravy zamietli. Použili sme teda len skladby, ktoré boli najlepšie použiteľné pre album. My máme taký systém, že keď sa nám skladba počas tvorby nezdá pre nás dosť dobrá a nejde nám do uší tak ju radšej zrušíme a nepokračujeme v nej ďalej. Radšej začneme s úplne novým nápadom, ktorý zvyčajne vždy dotiahneme do uspokojivého konca.

Ako by si ty definoval rozdiel medzi aktuálnou a predchádzajúcou nahrávkou? Kde nastal posun, čo sa na vašej hudbe zmenilo a čo zase zostalo po starom?
Tak toto je klasická otázka, odpoveď nechám na fans a kritikov. Ale predsa ti niečo poviem. Tento album je určite zatiaľ najlepšie, čo sme doteraz spravili. A to z dôvodu, že skladby sú viac chytľavejšie, melodickejšie a tým aj zaujímavejšie pre ľudí, ktorí si na to môžu dobre zamoshit! Ale určite zostal zachovaný typický rukopis PS v podobe Lubíkovej gitary a Vladovej hre na bicích.

V niekoľkých piesňach ste sa jemne pohrali aj s elektronikou. Chystáte sa v budúcnosti ešte viac zahŕňať takéto prvky do vašej muziky, alebo ste to použili len na mierne dokorenenie celku?
Tento zámer s elektronikou sme už mali dávnejšie. Myslím, že teraz nastal ten správny čas a veci boli robené už s tým, že sa v nich použije elektronika. Určite v tomto trende budeme pokračovať na ďalších albumov. Na použitie samplov sú skvelé ohlasy, aj živé koncerty hráme za pomoci počítača, aby veci aj naživo vyzneli tak verne, ako sú na albume.

A čo názov albumu „Meatall“? Vysvetli ho čitateľom. V koho hlave a ako vznikol tento nápad?
Keďže mi vyfúkli môj pôvodný nápad na názov albumu, čo mal byť Metal, tak som si vymyslel takúto slovnú hračku, ktorá myslím je zaujímavá a každý si tam nájde to, čo chce.

Okrem názvu by som za nie veľmi typický považoval aj obal. Prečo ste sa rozhodli, že práve takýto (sám neviem ako ho nazvať) kabaretný nápis bude vašou ďalšou obálkou?
Vždy sme sa líšili od metalového klišé, aj tento raz sme stvorili pre štýl, ktorý produkujeme netypický obal. Chcel som, ako vždy, aby to bol jeden dominantný motív a nie nejaká mazanica, na ktorej nevieš ani o čo ide. Máš aj trochu pravdy, urobili sme to trochu aj tak, aby to pôsobilo teatrálne, ale žiadny hlboký zmysel za tým netreba hľadať.

Nielen názov a obal albumu, ale aj jeho texty dotvárajú celkový dojem. Vy máte pod väčšinou piesní podpísaného ako textára aj „nečlena“ kapely. Kde berieš na tie svoje texty inšpiráciu a o akých témach píšeš najradšej a prečo?
Texty sú ako vždy tématicky zamerané na skutočné veci a problémy, ktoré prináša každodenný skurvený život so svojimi radosťami aj starosťami. Slimák je človek, ktorý mi pomáha robiť texty do angličtiny, spolu konzultujeme konečnú anglickú podobu tak, aby to malo hlavu a pätu. Prostredníctvom tohto rozhovoru sa mu chce zároveň poďakovať. On bol tým experimentom na druhý spev, ale bohužiaľ kvôli jeho pracovnému vyťaženiu musel ukončiť spoluprácu s nami.

Keďže spomínaš Slimáka, ktorý sa teda na určitý čas stal aj členom kapely ako ďalší vokalista - čo vás viedlo k jeho angažovaniu a prečo sa vaše cesty neskôr rozišli?
Ako som už spomenul, Slimákové pracovné vyťaženie bolo naozaj také, že to nestíhal. Bol aj na určitú dobu pracovne mimo Európy, tak sme sa dohodli, že to nemá význam siliť. Ale teraz keď sa jeho práca ukľudnila, tak opäť hráva v punkovej legende Hasiaci Prístroj. Naša spolupráca ohľadom textov funguje ďalej.

Dúfam, že ťa nasledujúca otázka neurazí, ale neuvažoval si o zdokonalení sa v angličtine? Alebo tvoju špecifickú výslovnosť beriete ako poznávacie znamenie Pathology Stench?
Znova ti musím dať za pravdu. Aj Slimák, ktorý je perfektný v angličtine, mal určité výhrady k tej mojej. Sľubujem, že na mojej výslovnosti popracujem. Neberieme to ako špecifikum PS.

Minulý rok ste stáli na jednom pódiu so Slayer, nedávno ste si opäť zahrali s Napalm Death. Ako vnímate vystúpenia s takýmito veľkými kapelami? Je to pre vás niečo špeciálne, alebo je to proste ďalší koncert ako každý iný?
Každý takýto koncert s nejakou dobrou kapelou je pre nás fajn. Máme už odohratých veľa živých koncertov, medzi ktorými boli aj akcie a turné s inými významnými kapelami, tak nerobíme z toho veľkú vedu. Ide hlavne o to, aby sme sa zabavili my a fans a je jedno či hráš so Slayer alebo nejakou miestnou smečkou.

S akými známymi, či menej známymi menami hudobnej scény by si ste si chceli ešte zahrať a prečo?
Neviem, ako som spomínal, hrali sme s mnohými kapelami. Splniť si nejaký super sen by bolo zahrať si s legendou typu Iron Maiden, Motorhead pred obrovským naplneným štadiónom. Sen, ktorý sa mne už určite nesplní, by bol zahrať si so starou dobrou Metallicou vrátane Cliffa Burtona. Som jeho veľký fanda pre to, čo urobil pre metalovú muziku a štýl, akým žil a pôsobil. Rád by som si s ním dal našu slovenskú borovičku, ktorú obľubujem. Možno raz v metalovom nebi, kde sa to už dosť zapĺňa figúrkami, čo navždy odišli z pozemskej existencie.

V Banskej Bystrici bol underground vždy pomerne živý, no mám ten pocit, že za posledné roky sa od vás ozývajú stále tie isté mená. Ako to teda vyzerá scénou v metropole stredného Slovenska? Máte nejaké nové nádeje?
Stále to tu žije svojím UG životom a na obzore je pár nových kapiel. Dúfam, že sa chytia a niečo kvalitné vyprodukujú.
 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li:

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-08-28 00:49:09

Prečítané: 2048x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie