PESTILENCE - Patrick Mameli

Dehydrovaní, no stále svieži

PESTILENCE - Patrick Mameli

Jedna z ikon (nielen) holandského death metalu, kapela Pestilence, vydala pod názvom ,,Resurrection Macabre” v marci minulého roka svoju dlho očakávanú štúdiovú novinku. Predovšetkým o nej bola reč s dobre naladeným Patrickom Mamelim, prakticky monopolným skladateľom a textárom zoskupenia, ktorého albumy sa stali míľnikmi v progrese smrtiaceho kovu na starom kontinente. Sám som očakával, do akej miery nájdu jeho slová odozvu v reakciách na tento album. Nechávam na posúdenie všetkým priaznivcom Pestilence…

Po dlhých 15 rokoch vydali Pestilence svoj nový album „Resurrection Macabre“. Aký podľa teba je? Pokús sa ho v skratke predstaviť.

Je kombináciou všetkých predošlých albumov, ktoré sme natočili. Osviežili sme rýchlosť hrania, takže sme sa dostali presne tam, kam patríme. To, samozrejme, znamená death metalovú scénu. Je veľa fanúšikov, ktorým sa páči „stará“ tvorba, ale na druhej strane tiež množstvo mladých priaznivcov, ktorí nemajú s death metalom nič spoločné a počúvajú pritom kapely ako Devourment alebo Malignancy. Pestilence sú na scéne od roku 1986, o histórii deathu niečo málo vieme a sme schopní zaujať. Robíme najlepšiu možnú muziku, akú dokážeme.

 

S ohľadom na hudbu a texty, si ich autorom aj na novom albume?

Áno, vždy som skladal pre Pestilence všetku hudbu, teraz som napísal aj všetky texty. Dá sa povedať, že som všetko spravil sám.

 

Ako hodnotíš prácu v štúdiu? Užili ste si ju alebo bola nejakým spôsobom stresujúca?

Práca s týmito chlapíkmi bola ako požehnanie, pri nahrávaní som sa znova cítil ako v roku 1987. Neviem, čo si ľudia myslia o tom, keď ide kapela do štúdia. Či si to predstavujú ako jednu veľkú party, na ktorej sa vypije množstvo whisky a na druhý deň si úplne zničený. Nič podobné sa nedeje. Ak si v štúdiu, pracuješ tvrdo, aby si dosiahol svoj cieľ. Bolo to omnoho viac „klinické“. Mal som nejaké gitarové časti, potom prišiel Peter (Wildoer – pozn. aut.) nahrať bicie a po troch dňoch odišiel. Tie si následne vypočul Tony Choy a spravil svoju časť práce. Po jeho odchode som nahral gitary a spev. To je prakticky všetko, nemáš čas na nejaké ponevieranie sa. Čas sú peniaze. Snažíš sa najmä pracovať tak efektívne, ako je to len možné.

 

Spolupracovali ste so známym producentom Jacobom Hansenom. Ako by si opísal jeho prínos k nahrávaniu albumu?

Bol som ohromený. Nahrávacia spoločnosť mi ho odporučila a ja som vedel, akú skvelú prácu odviedol pre C-187. Preto som chcel osloviť práve jeho. Je veľmi uvoľnený, neformálny a vôbec sa nestresuje, čo mi neskutočne pomohlo, lebo ja som práve ten typ, ktorý sa často dostáva do stresu. Pomohol mi viac relaxovať a spoločná práca bola vynikajúca. Väčšinu albumov Pestilence som produkoval sám a tentoraz som cítil, že to chcem prenechať produkciu Jacobovi. Boli sme veľmi dobrý tím a on je skvelý chlapík.

 

Viem, že pre hudobníka to nikdy nie je ľahké, ale mohol by si snáď vyzdvihnúť niekoľko tvojich obľúbených skladieb z „Resurrection Macabre“?

Nuž, určite otváracia skladba „Devouring Frenzy“. Je veľmi brutálna, no zároveň technická a reprezentuje všetko, čo dnes Pestilence znamenajú. Brutalita v spojení s technickou hrou a groove, ktorý je prítomný na celom albume. „Devouring Frenzy“ potvrdzuje toto tvrdenie a je mojou najobľúbenejšou skladbou. 

 

Mňa osobne zaujala aj veľmi silná skladba „Hate Suicide“. Rovnako sa mi páči obal a jeho umelecké stvárnenie. Kto je jeho autorom?

Spravil ho Marko Saarelainen, ktorý spolupracoval aj s The Project Hate MCMXCIX. Je to chlapík z Fínska a myslím, že je úžasný. Obal nášho nového albumu sa zatiaľ príliš ľuďom nepáčil, sú presvedčení, že by mal vyzerať ako obal od Dana SeaGrave (albumy Testimony Of The Ancients a Spheres – pozn. aut.), každopádne ako niečo, čo vzniklo pred pätnástimi rokmi. Musíš však prestať hľadieť len do minulosti a pohybovať sa v čase smerom dopredu. Tento problém považujem stále za živý – keď sa ma ľudia pýtajú, či sa cítim fajn ohľadom návratu na scénu. Pociťujem tento problém neustále. Myslím si však, že minulosť v tomto zmysle nie je dobrá. Títo ľudia znejú občas ako môj dedko, ktorý by povedal niečo o tom, ako bolo dobre za starých čias, ľudia boli milí a ďalšie táraniny. Treba sa posúvať vpred, toto je doba moderných technológií a Marko odviedol skvelú prácu. Snažil sa výtvarne zobraziť, o čom sú noví Pestilence. Samozrejme, že bol spravený vo Photoshope, ale koho to trápi? Je to silný symbol – obsahuje mechanickú guľu, je na ňom múmia. Obal je brutálny, morbídny...čo viac chcete?

 

V zmysle hudobného vývoja prešli Pestilence od ich debutu veľmi dlhú cestu. Aktuálny album je veľmi rýchly a brutálny, rozhodne sa od predošlého „Spheres“ výrazne líši. Je to skutočne tak?

Rozhodne. Ak si však vypočuješ Testimony Of The Ancients, dá sa nájsť mnoho podobností. Vždy som sa snažil „znovunaliezať“ môj hlas. Ak by som však použil rovnaký štýl deathového spevu ako na „Testimony“, jednoducho by to nesedelo. Musel som teda prísť s niečím iným a to som spravil na albume „Spheres“. Ten potreboval o niečo jemnejší a viac „ukričaný“ prejav. Najradšej mám veľmi nízky deathový growl, ak sedí k hudbe. V podstate, ak niečo k danej hudbe sedí, musíš to spraviť. Ak pripravuješ jedlo a chceš, aby chutilo a voňalo dobre, musíš poznať ingrediencie. Ak s ním spravíš čokoľvek iné, nemusí už byť chutné. Takže pre album „Spheres“ bol deathový vokál vhodný. Ale to, čo potreboval „Resurrection Macabre“, bol naozaj nízko položený spev. Dokážem spraviť čokoľvek v oblasti môjho vokálu – od „pig squeal“ cez tradičný deathový spev až po growling, ktorý používajú kapely ako Devourment. Snažím sa spraviť môj spev tak rozoznateľný, ako sa len dá. Rovnako aj s gitarami – ak počuješ môj riff, vieš, že je to Pestilence. Ak počuješ môj vokál, vieš, že ide o Pestilence.

 

Takže bolo tvojim zámerom dostať sa k hudobným koreňom kapely? Bez nutnosti kopírovania staršieho materiálu, samozrejme.

Na „Malleus Maleficarum“ som nemohol mať všetky gitary nahrané tak, ako som chcel. Ale od albumu „Consuming Impulse“ som vedel, čo chcem – dať svojej gitarovej hre poznávacie znamenie. Je pre mňa teda pomerne jednoduché tieto veci skombinovať, aby si ľudia povedali, že ide stále o Pestilence. Dokonca ani veľmi necvičím, je to niečo ako môj štýl.

 

Podľa môjho názoru pochádzajú najlepšie európske death metalové kapely práve z Holandska. Okrem Pestilence tým mám na mysli predovšetkým Gorefest, Sinister alebo Asphyx. Sleduješ aj súčasnú holandskú metalovú, resp. death metalovú scénu?

Nie, v skutočnosti nemám príliš prehľad o tom, čo sa dialo alebo deje na scéne. Nechcem byť ovplyvnený žiadnou ďalšou kapelou, ktorá hrá tento štýl hudby. Ak ich počúvaš, príliš ťa to môže ovplyvniť. Zvuk na „Resurrection Macabre“ vraví sám za seba. Niektorí ľudia sa domnievajú, že znie ako Morbid Angel v období albumu „Domination“. To je niečo, čo ma dokáže naozaj zasiahnuť – nechcem kopírovať akúkoľvek inú skupinu. Skutočne neviem nič o Asphyx, Sinister alebo Gorefest, ideme svojou cestou. Keď som počul, že „Resurrection Macabre“ sa podobá na Morbid Angel, išiel som na web a sú tam podobné vyjadrenia. To ma rozčuľuje, pretože naozaj nechcem robiť niečo, čo spravil niekto iný predo mnou. Viem, že to nie je presne to isté, ale existujú už naň tieto odvolávky. Takže nie, nepočúvam žiadnu inú death metalovú kapelu.

 

Na záver, aké je tvoje posolstvo fanúšikom?

Veľmi rád by som potriasol ruku každému z nich, vrátane teba. Pretože práve na tom záleží. Snáď sa nám podarí vrátiť trochu radosti do tvárí, lebo tento svet je aj tak plný nenávisti a zloby. Je to niečo otrasné, čo musí prestať, aby sme dokázali odchádzať z domu vždy s úsmevom a šťastní.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Patrick Mameli

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2009-04-20 12:04:30

Prečítané: 813x

Autor: Peter Baculík

Peter Baculík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie