ROTTEN SOUND - Keijo "G" Niinimaa

Šesť kliatob na šiestom albume

ROTTEN SOUND - Keijo

Časy, kedy sa mi dostal do rúk debutový album „Under Pressure“ fínskej grindcoreovej nádeje ROTTEN SOUND, si pamätám ešte dnes pomerne čerstvo. Od roku 1997 však uplynulo dosť času, z nádeje je dnes veľmi rešpektovaný pojem, ktorý vydáva svoj šiesty dlhohrajúci album, chystá sa na turné, počas ktorého zavíta aj na Slovensko, to všetko sú veľmi vhodné dôvody na kus reči. Otázky mailom dostal a vzorovo + expresne ich zodpovedal vokalista Keijo „G“ Niinimaa. 

Ste už v podstate veteránmi fínskej scény, nielen preto, že ROTTEN SOUND existuje od roku 1993, ale tiež preto, že ste v rôznych kapelách hrali už predtým. Ako si pamätáte vaše muzikantské začiatky a ako dlho sa o extrémne žánre zaujímate, odhadujem, že určite tak od druhej polovice 80. rokov?
Ja a Mika sme hrávali od konca 80. rokov a Mika sa pridal k VOMITURITION, nášmu deathmetalovému spolku VOMITURITION okolo roku 1991. Pamätám si, že začiatky hrania vo VOMITURITION (alebo DESECRATOR, to bolo úplne pôvodné meno) boli naozaj zaujímavé, pretože všetci sme sa ešte len učili hrať a death metal sa akurát stával najznámejším štýlom tohto obdobia. Potom, v raných 90. rokoch, sa veci začali meniť a skončili sme tak, že vo VOMITURITION sme hrali melodickejší death/rock. Ale spomínali sme na časy, keď táto záležitosť bola oveľa extrémnejšia a boli v nej dokonca aj grindové vplyvy, a cítili sme, že máme na viac než na death/rock. To bola vec, ktorá konečne Miku dotlačila k tomu, aby v roku 1993 založil ROTTEN SOUND. Pokiaľ ide o mňa a hudbu, o tú extrémnu sa zaujímam od skorých 80. rokov, hoci pred príchodom SLAYER taká extrémna nebola.

Ako v tých časoch scéna u vás vyzerala? Pamätám si hlavne deathmetalové alebo deathgrindové skupiny ako ABHORRENCE, VOMITURITION, LUBRICANT atď., ako aj punk/HC záležitosti typu H.C. ANDERSEN, TERVEET KADETT a podobne. Myslím, že v tých časoch to bolo veľmi undergroundové, žili tie scény – death metal, grind core, punk/hard core oddelene, alebo v nejakej symbióze? A čo koncerty, bývali často? Hrávali ste len doma vo Fínsku, alebo sa niečo podarilo aj za hranicami?
Ja aj Mika sme sa o punkovú scénu zaujímali vždy a preto pre nás potom bolo prirodzené založiť ROTTEN SOUND, kde sa grind core prelínal s crustom a inými žánrami. Samozrejme, v tých starých časoch to bolo všetko v DIY duchu a my sme takisto usporadúvali koncerty vo Vaasa. Celá scéna bola postavená hlavne na výmenných koncertoch. Myslím, že sme hrali tak 10 – 15 koncertov do roka a keďže VOMITURITION mimo Fínska nezaznamenali žiadny väčší úspech, na ktorom by sa dalo budovať, v inej krajine sme žiadne koncerty nehrali. ROTTEN SOUND na druhej strane od 90. rokov vydával u rôznych európskych punkových a metalových vydavateľstiev a začali sme dostávať ponuky na koncertovanie mimo Fínska už čoskoro po vydaní prvého albumu, ale tuším že prvý koncert mimo našej vlasti sme hrali vo Švédsku okolo roku 2000.

Je všeobecne známym faktom, že metal ako žáner je vo vašej krajine veľmi silný, podporovaný nielen fanúšikmi, ale aj oficiálnymi médiami, čo sa zas tak často nevidí. Bolo to tak vždy, alebo kedy sa to začalo? A ako to v reále vyzerá, je scéna podporovaná aj na undergroundovej báze, je záujem podporiť aj death metal, grind core alebo black metal? Je napríklad možné pre fínsku skupinu získať prostriedky z oficiálnych fondov, tak, ako sa to stalo v Nórsku, kde za takéto peniaze boli nahraté napríklad niektoré „blackmetalové kulty“?
Metal bol až do 90. rokov hlboký underground, Spinefarm Records a Tuska Festival sú teda pravdepodobne hlavné dôvody súčasného vysokého postavenia metalu u nás. Ale underground je stále underground a kapelám sa väčšinou nedostáva žiadnej výraznejšej podpory predtým, než sa stanú do určitej miery úspešnými tu (zvlášť to platí pre skupiny spievajúce po fínsky), alebo kým nezačnú intenzívne hrať koncerty v zahraničí. Máme niekoľko fondov, ktoré uvoľňujú nejaké peniaze pre umelcov všetkých hudobných žánrov, ale nemyslím si, že by metal ako taký uprednostňovali, koncentrujú sa na skupiny, o ktorých usudzujú, že je v nich nejaký výraznejší potenciál.

Vaše rané vinyly boli vydané u viac či menej DIY podzemných vydavateľstiev, aká dôležitá bola v tých časoch pre vás DIY etika a zmenilo sa niečo, odkedy ste u veľkých profesionálnych vydavateľov.
Stále veľa vecí robíme sami a v mnohých ohľadoch v tento prístup veríme, ale tiež vieme, že náš čas je veľmi obmedzený, preto teda spolupracujeme so spoločnosťami, ktoré vyrábajú naše tričká, s vydavateľstvami vydávajúcimi naše nahrávky a bookingovými agentúrami, ktoré nám vybavujú turné. Takisto chceme nájsť partnerov, ktorí nás potlačia ďalej nielen tam, kde už máme silnú pozíciu, ale takisto nás posunú na nové miesta, a Relapse sú vynikajúcim príkladom takéhoto vydavateľstva. Stále však robíme nejaké splity a raritné vinyly u malých vydavateľstiev, jednoducho preto, že s nimi sa dá robiť oveľa jednoduchšie v prípade, keď ide len o to, urobiť pár kópií pre naše vlastné potreby.

Keď sme pri vydavateľstvách, pár ste ich už vystriedali, takže ako si pamätáte vaše prvé dva albumy u španielskych Repulse Records? A čo môžeš povedať o Deathvomit Records, ani si nevybavujem odkiaľ boli? 
Repulse boli naozaj fajn a my sme v tých časoch vážne nemali žiadne veľké očakávania, keďže vtedy bol ROTTEN SOUND viac projekt ako skupina. Deathvomit (ktorí nás licenčne dostali von aj cez Century Media) potom boli krokom vpred, pretože boli schopní poslať nás na naše prvé turné, ku ktorému došlo v roku 2001, kedy sme hrali s MALEVOLENT CREATION, HATE PLOW a IN AETERNUM. Táto akcia všetko v kapele veľmi zmenila, pretože sme sa počas tých štyroch týždňov každovečerného hrania naozaj zohrali a tiež sme mohli vidieť, aké dobré koncerty MC v tých časoch hrali. Verím, že súčasná inkarnácia ROTTEN SOUND sa zrodila čoskoro po tomto turné a „Murderworks” by bez tejto šnúry nebol taký aký je. Mám pocit, že Detahvomit za tieto časy dlžíme veľa, hoci v dobe, keď vyšiel „Murderworks“, to už s nimi išlo z kopca a tejto nahrávke sa nedostalo uznanie, ktoré si zaslúžila.

S albumami „Exit” a „Cycles” ste boli u najväčšieho fínskeho vydavateľstva Spinefarm, čo by si povedal o spolupráci s ním? Odišli ste od nich k Relapse len kvôli ešte lepším podmienkam, alebo za tým bolo niečo viac?
So Spinefarm sme v roku 2004 podpísali zmluvu na 1+1 album, z čoho nakoniec boli 2 albumy, jedno mini CD a jedno DVD. Spinefarm sa nám veľmi páčili v časoch, keď sme sa k nim pridali a boli v pohode aj keď sme odchádzali, ale takisto sme si uvedomovali, že stále viac a viac smerujú k politike Universalu, a to bolo niečo, čo rozhodne nepodporovalo naše DIY postoje tak, ako by mohlo. Chceli sme sa takisto stať silnejšími v Severnej Amerike a na ďalších kontinentoch a Relapse sa zdali byť pre tento krok naozaj dobrou voľbou. V tom čase sme v skutočnosti rokovali aj s niekoľkými ďalšími vydavateľstvami, ale prišli sme na to, že Relapse nám naozaj chcú dať všetko čo sme od zmluvy potrebovali a doteraz to všetko zrealizovali perfektne!

Doteraz ste vydali šesť dlhohrajúcich albumov a takisto veľa vinylov a splitov. Ako by si videl váš hudobný vývoj počas 18 rokov? Osobne to vidím tak, že ste začali ako grindcoreový spolok s prvkami death metalu, crustu a hard coru a stále sa v týchto hraniciach vyvíjate, možno s istým upustením od metalových prvkov v posledných rokoch. 
Myslím, že najväčším rozdielom je náš (zhnitý) zvuk a štýl, akým hráme naše skladby. Všetko je usporiadanejšie, viac pod kontrolou, ale stále nám ide o to, zachovať v našej tvorbe agresivitu, to bolo pre nás vždy veľmi dôležité. Hudba sa počas rokov vyvinula pomerne dosť, ale myslím, že jedinou väčšou revolúciou je u nás prechod od „Under Pressure“ k „Murderworks“ cez „Drain“ and minialbum „Still Psycho“, kedy sme definitívne našli našu vlastnú cestu, ako tvoriť ucelenejší grind core. Prvá inkarnácia ROTTEN SOUND bola takisto naozaj veľmi fajn a niekedy mi naozaj chýba naša crustovejšia stránka, ale potom, čo na bicie začal hrať Sami, sa do našich skladieb vrátilo viac d-beatov, rovnako ako nejaké groovy rock’n’roll či sludge postupy, ktoré máme všetci radi. Takisto si myslím, že z našich nahrávok možno počuť, ktoré štýly sme mali najradšej, s výnimkou prvých EP, ktoré boli vtedy ešte doplnené aj o death/rock z čias VOMITURITION.

Myslím, že sa profilujete ako grindcoreová skupina, čo sedí prinajmenšom po hudobnej stránke, ale takisto pokiaľ ide o texty, keďže sa zdá, že sú orientované na štýlovo klasické témy reálneho života, civilizácie a spoločnosti, nie na nejaké gore, srandy, porno alebo nezmysly. Niektorí ľudia, napríklad Jan z AGATHOCLES, však tvrdia, že v grind core nejde len o posolstvo, ale že ozajstný grind ná mať surovú, amatérsku, DIY produkciu a čokoľvek kvalitne, profesionálne vyprodukované a vydané nie je grind core, ale metal hraný najvyššou možnou rýchlosťou, čo ty na to?
Radi by sme si mysleli, že sme stále grind, ale skrátka nás vždy zaujímal dobre prevedený grind core, pravdepodobne vďaka našim metalovým koreňom. Nechcem povedať, že Jan sa mýli, je to jeho názor a ja ho beriem, ale takisto musím povedať, že sa mi dokonale vyprodukovaný a zahraný INSECT WARFARE alebo MAGRUDERGRIND páči oveľa viac ako niektoré skupiny, ktoré ani nevedia hrať na svoje nástroje. Ale to je len môj názor... Takisto si myslím, že je hlúpe posudzovať, čo je grind a čo nie a nezáleží na tom tak, ako na tom, ako u poslucháča tá hudba funguje. 

Členovia ROTTEN SOUND sú aktívni vo viacerých iných skupinách, niektoré z nich, napríklad DEATHBOUND. HAVOC UNIT alebo BLACK DAWN sú pomerne známe a aktívne, takže ako si delíte čas pre všetky tieto záležitosti, pokiaľ ide o skúšanie, nahrávanie a koncertovanie? Máte vôbec voľný čas? Ak nejaký zvýši, ako ho trávite?
Naozaj si nie som istý, či v tomto momente niekto okrem mňa má nejaké aktívne skupiny a pokiaľ ide o môj alternatívno-deathmetalový spolok MEDEIA, jeho ostatní členovia sú natoľko dobre organizovaní, že sa okolo vecí súvisiacich s hraním a fungovaním veľmi starať nemusím. Myslím, že DEATHBOUND, D-BEAT GANGSTERS a HAVOC UNIT stále existujú a nahrávajú, z času na čas môžu aj hrať naživo, ale tu sa s vecami nepokračuje tak aktívne, ako to v ROTTEN SOUND funguje už niekoľko rokov. Ale ako som povedal, MEDEIA býva občas dosť aktívna a už mám za sebou pár kolízií koncertných termínov, ale našťastie sa všetky bez nejakých nepríjemností podarilo vyriešiť. Ak mám nejaký voľný čas, veľa z neho trávil hraním hier, počítačových aj stolných, čítaním kníh a chodením do kina. A ak mám voľné víkendy, najčastejšie ich trávim zabávaním sa s priateľmi v Turku, v meste, kde teraz žijem. 

Vaše „bočáky“ hrajú rôzne štýly – death metal, grind core, disbeat alebo aj black metal. Vo Fínsku asi nie je nič zvláštneho, ak hudobníci hrajú takéto široké, alebo ešte širšie spektrum žánrov. Nedochádza tu občas k názorovým kolíziám, pokiaľ ide o „filozofické pozadie“ niektorých z nich, keďže napríklad black metal aspoň pre niektoré typy z oboch strán niekedy ako keby stál v opozícii voči grind coru?
Máš black metal, v ktorom je kopa dobrých kapiel, a potom je tu NSBM, ktorý radi nemáme vôbec a nikto z nás by v niečom takom nehral. Myslím, že Mika bol – lebo už tam nie je – v BLACK DAWN len preto, že skrátka popri grind core chcel hrať aj black metal, nie preto, že by túžil vydávať politické vyhlásenia na akékoľvek témy.

Fajn, poďme konečne k novinke „Cursed“ – ako dlho trvala príprava tohto materiálu? Kto je hlavným autorom hudby a textov?
Skladby boli napísané počas asi 12 mesiacov, autormi sú Sami a Mika. Texty som napísal ja, zhruba za asi podobný čas, ale ja som začal pár mesiacov neskôr, keď som už mal poňatie o celkovom štýle albumu. 

V ktorom štúdiu ste nahrávali? A ako sa vám po všetkých tých rokoch pozdáva práca v štúdiu? 
Album bol nahrávaný v štúdiu Nordic Audio Labs neďaleko môjho pôvodného bydliska Vaasa, okrem mojich vokálov, ktoré som nahrával sám v skúšobni môjho kamaráta. Nemôžem hovoriť za ostatných, ale ja som mal veľmi uvoľnenú štúdiovú session, pretože keď som mal nahrávať svoje party, mohol som robiť opravy rýchlejšie, než to bežne býva možné. Takisto sme sa naučili produkovať si skladby sami, ale vždy chceme niekoho mimo kapely na to, aby sa postaral o finálny mix a mastering, aby bol prístup k veci objektívnejší.

Je dosť zaujímavé, že všetky názvy skladieb na novinke sú jednoslovné, je za tým nejaký hlbší zmysel?
Vždy som oceňoval skôr tajomnejšie a jednoduché názvy, pretože pre čitateľov sú vo väčšine prípadov abstraktnejšie a tu som sa skrátka vrátil k starému zvyku urobiť takto všetky názvy skladieb na „Cursed“. Kompozície sú okrem toho zoradené do šiestich kapitol – kliatob - a môžeš ich takisto čítať oddelene. Napríklad prvá kliatba, „Egotism” pozostáva z „Alone”, „Superior” a „Self”, to všetky tri skladby spája dokopy. Texty sú takisto napísané tak, aby sedeli na tieto kliatby.

Pomerne často hrávate v Českej republike, takisto na vašom MCD/DVD “Napalm” z roku 2010 je vaše živé vystúpenie z festivalu Obscene Extreme, kde ste už párkrát hrali – myslím, že som vás tam videl v roku 2002, potom ešte na Slovensku v roku 2008 alebo tak nejako. Dá sa teda povedať, že Česko je jednou z vašich „zasľúbených krajín“? A viete aj o nejakých iných?
Česká republika je pre grind core tá najlepšia krajina, to myslím vážne! Je tam tak veľa dobrých skupín a Čurbyho festival Obscene Extreme pre grind v Česku urobil to isté, čo festival Tuska urobil pre metal vo Fínsku. Neviem o žiadnej inej krajine, ktorá by v rámci grind coru bola takto aktívna, ale vždy mávame dobré ohlasy aj zo susediacich krajín, vrátane Slovenska. Taktiež si myslím, že potom, čo sme toľkokrát hrali v Česku, sme sa tam stali pre fans lepšími než bežnými a nevieme sa dočkať, až budeme v apríli znovu v Prahe a v júli na OEF. Ale rád by som povedal, že veľa čakáme aj od Slovenska, kde budete môcť prekonať Čechov v tom, ktorá krajina má lepších fanúšikov …  

Aké sú vaše koncertné plány? 
Koncom januára odchádzame na päťtýždňové turné po USA a potom máme 3,5 týždňovú šnúru po Európe v apríli. Európska zostava turné je pre nás pravdepodobne najzaujímavejšia akú sme mali v rámci vlastného turné ako headlineri, s TRAP THEM a GAZA (USA), THE KANDIDATE (DK) a HAUST (NOR). Najlepšia vec na tejto súpiske je, že všetky kapely, ktoré nám robia spoločnosť, vydávajú naozaj výbornú hudbu, ale takisto sú všetky skupiny navzájom odlišné a najhoršia vec na turné bude pri našom sete udržať kvalitu, ktorú predvedú títo štyria predskokani. Ale skúsime to a pravdepodobne budeme môcť využiť starý fínsky trik - začneme s divokými večierkami, aké môžu len Fíni prežiť a byť schopní hrať aj na druhý deň, haha!

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li:

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2011-01-29 16:41:25

Prečítané: 1639x

Autor: Martin Lukáč

Martin Lukáč

Názory redakcie

Chýba názor redakcie