SEPTICFLESH - Chris Antoniou

Hororová symfónia

SEPTICFLESH - Chris Antoniou

SEPTICFLESH sú kapelou, ktorá ako keby nebola schopná natočiť zlý album. Nech sa vybrali akýmkoľvek smerom, vždy dokázali ponúknuť kvalitu. Novinka „The Great Mass“ nie je výnimkou. Ani to, že aj u nás sa stala albumom mesiaca, nie je žiadna náhoda. Aj keď to v ich domácej krajine teraz vyzerá všelijako, kapele sa darí a gitarista a skladateľ Chris Antoniou nám porozprával niečo o SEPTICFLESH aj o jeho ďalších hudobných projektoch. 

Aké to bolo, skladať nový album po tak veľkom úspechu, ktorý ste zožali s „Communion“? Cítili ste nejaký tlak na to, aby bol album čo najlepší?
Zo začiatku určite áno. „Communion“ získal neuveriteľne dobré reakcie od kritikov i fanúšikov. Keď sme ale začali pracovať na našich prvých nápadoch, bolo nám jasné, že sa nám ho podarí prekonať a že „The Great Mass“ bude náš najlepší album.

Postupom času, s vašimi ostatnými nahrávkami, ste v hudbe stále extrémnejší, rýchlejší, možno i agresívnejší a rozzúrenejší. Čím je to podľa teba spôsobené?
Nemáme v našej hudbe žiadne limity. Je to počuť počas celej našej kariéry. Mali sme svoju melodickú, no rýchlu fázu, potom sme sa sústredili viac na melodiku, no a na „Sumerian Daemons“ sme prešli ku tvrdšiemu a extrémnejšiemu vyzneniu, ktoré si vyžadovalo aj rýchlejšie tempá. „Communion“ vyšiel po návrate, ktorému predchádzal náš rozpad. Boli sme teda mimoriadne vyhladnutí práve po extrémnej hudbe a chceli sme spraviť vyslovene silný a až primitívny album. Na „The Great Mass“ sme sa zase posunuli možno o niečo experimentálnejším smerom.

So spomenutým posunom prišli aj zmeny vo využívaní rytmiky. Na novom albume je to tiež celkom jasné. Bicie sú výraznejšie, rýchlejšie a prepracovanejšie. Dali ste Fotisovi viac priestoru a voľnosti na prácu s bicími?
SEPTICFLESH fungujú ako tím. Každý z nás pokrýva nejakú časť výslednej podoby piesní, ktoré môžete počuť na nahrávkach no a Fotis je tým najpovolanejším človekom na rytmiku. Na novom albume nahral niektoré ozaj hyperrýchle pasáže a je tiež zodpovedný za tie zasekávané pasáže, ktoré sa u nás objavujú. Fotis je pre kapelu mimoriadne dôležitý a pridáva do našej hudby mnohé prvky. Nie je len bubeník, ktorý zahrá a nahrá to, čo mu povieme, ale neustále s nami pracuje na tvorbe nových skladieb.

Mali ste opäť príležitosť pracovať s orchestrom. Bolo by zaujímavé vedieť, či teda členovia orchestra nevnímali fakt, že pracujú na deathmetalovej nahrávke trocha zvláštne, alebo, či im to nepripadalo „pod ich úroveň“? Ako na to reagovali?
Pracoval som s orchestrom na nahrávaní, no oni vlastne ani nevedeli, kto je skladateľom, alebo že ide o extrémnu kapelu. Sú to vynikajúci hudobníci a ich interpretácia je jedinečná, ale nemyslím, že im akokoľvek záleží na tom, či nahrávajú pre metal, easy-listening, koncertnú hudbu, alebo folk. Sú ako roboti. Robia svoju prácu. 

Ľudia, ktorí nevedia o tom, ako sa komponuje, alebo aj hudobníci, ktorí väčšinou skladajú pre jeden, alebo pár nástrojov, by určite radi vedeli, aké to je skladať pre také množstvo rôznorodých nástrojov, aké sú v orchestri. 
Vyštudoval som klasickú hudbu v Londýne. Je tomu už desať rokov a študoval som kompozíciu a orchestráciu. Som veľmi šťastný, že som mal možnosť pracovať s mnohými orchestrami. Je to pre mňa vždy skvelý zážitok, o to viac, keď ide o také teleso, akým je Pražský filharmonický orchester. Cítim, že skladanie hudby je to, prečo som sa narodil a tým úplne najlepším zážitkom je práve práca s orchestrom. Chápem, že je možno ťažké pochopiť, ako sa dajú tvoriť orchestrácie, ale je to niečo, čo sa proste naučíš na univerzite. Pre mňa je to už zábava. 

A neuvažoval si nad tým, že by si zložil niečo vyslovene len pre orchester? Niečo ako symfóniu, využívajúcu iba klasické nástroje?
Mojím snom je byť koncertným skladateľom, ale s povinnosťami v SEPTICFLESH to nie je také jednoduché. Začal som však skladať pre rôzne spolky. Aj teraz som zložil skladbu pre sláčikové kvarteto, ktoré ju bude hrať v Aténach. Neviem, či budem mať možnosť skladať vyslovene pre symfonický orchester, ale mám to určite v pláne. 

Tentokrát sa vám podarilo zakomponovať orchester do metalovej hudby naozaj vynikajúco. Vytvárajú spolu jeden skvelý a súdržný celok, ako keby ste s nimi boli každý týždeň v skúšobni.
Na „The Great Mass“ sme po prvýkrát použili odlišný proces v skladaní. Na „Communion“ som skladal orchestrálne pasáže do metalových piesní, ktoré boli zložené. Teraz sme to urobil presne naopak.  Najprv som zložil väčšinu orchestrácií tak, aby sa stali živou súčasťou skladieb, aby boli naším piatym členom. Vďaka tomu sa nám tieto dve časti podarilo úspešne spojiť do jedného celku. Nechceme, aby bol pre nás orchester len akýmsi doprovodom, ale jednou časťou celkového vyznenia. Tieto prichystané party pre orchester som dal ostatným členom a spolu sme sa postarali o tú metalovú časť. 

Mali ste nejaký špeciálny cieľ, alebo atmosféru, ktorú ste chceli orchestrom vytvoriť?
Samozrejme. Všetci sme fanúšikmi filmových soundtrackov a chceli sme dosiahnuť náladu hororového filmu. 

Na novinke ste pracovali s Peterom Tägtgrenom. Aké to bolo a ako sa podieľal na zvuku albumu?
Po troch albumoch v štúdiu Fredman sme cítili, že potrebujeme zmenu. Cez nášho vydavateľa sme teda kontaktovali Petera, keďže sme fanúšikmi jeho práce. Boli sme nadšení hlavne s posledného albumu CELTIC FROST a chceli sme, aby on bol tým, kto sa ujme nášho ďalšieho albumu. Peter je skutočné zapálený pre svoju prácu a mal otvorenú myseľ aj čo sa týka použitia orchestra. Som realista a viem, že je strašne ťažké prepojiť metal s orchestrom a zachovať počuteľnosť všetkého tak, ako je to zložené. Aj teraz je to tak, ale ak by boli orchestrálne pasáže príliš výrazne, potlačilo by to metal a strácalo energiu. Peter to zmixoval naozaj vynikajúco a sme plne spokojní s výsledkom. 

Minulý rok ste s kapelou dosiahli dvadsiaty rok od založenia kapely. Vnímaš to ako niečím špeciálnu udalosť? 
Pre nás to nebolo nič zvláštne. Nechceli sme ani robiť nič k dvadsiatemu výročiu, žiadne oslavy, žiadne albumy. Chceme  hlavne ďalej pokračovať so SEPTICFLESH a dávať naším fanúšikom hudbu trebárs aj ďalších desať rokov ak to pôjde. Cítime sa v podstate tak isto, ako keď sme s kapelou začínali. Našou úlohou je robiť hlavne umenie. Chceli by sme urobiť niečo špeciálne, a to koncert s orchestrom v Aténach, ale nie pri príležitosti akéhokoľvek výročia. Chce to ale veľa práce a príprav. Uvidíme. 

Počas vašej kariéry máte stabilnú zostavu s výnimkou bubeníka, no i tam nastalo málo zmien. Ako sa vám to podarilo?
Ja, môj brat i Sotiris máme od začiatku veľa spoločného. Sme blízki priatelia a mám pocit, že všetci sme bratia. Myslím, že SEPTICFLESH by nemohli existovať bez kohokoľvek z nás. S Fotisom sa nám už tiež podarilo vytvoriť si pomerne silné prepojenie . Všetci pracujeme ako tím a „chémia“ medzi nami je výborná. Aj keď sa na niečom nevieme zhodnúť, prediskutujeme to a rozhodneme sa pre to, čo je naozaj najlepšie pre kapelu. Nikdy sme sa nijak nehádali a aj preto máme takú súdržnú zostavu. Je pravda, že Sotiris s nami nemôže chodiť na koncerty, keďže má normálnu prácu v banke, no koncertov sa zriecť nemôžeme.

Podľa toho, čo hovoríš je hudba naozaj tá najdôležitejšia vec v tvojom živote. Študoval si ju, hráš v kapele po celom svete, skladáš. Venuješ sa aj niečomu inému? Máš na to čas?
V tomto čase pracujem výhradne so SEPTICFLESH. Počas leta sa budeme zaoberať  najmä propagáciou „The Great Mass“. Nedávno som odoslal spomínanú prácu pre sláčikové kvarteto, no teraz nemám na nič iné čas. Potom sa však určite vrhnem na ďalšiu prácu pre kvarteto aj pre nový CHAOSTAR. Hudba je môj život, a som z toho šťastný. Áno, možno si nemôžem ísť len tak zahrať futbal ako dakedy, alebo nemôžem ísť do kina, ale nesťažujem sa. 

Ako to vlastne vyzerá s CHAOSTAR? Na internete kolujú videá z nejakého vášho živého vystúpenia.  Znamená to, že tento projekt sa prenáša aj na pódiá? 
Ak budem mať viac času, určite chcem, aby bola CHAOSTAR aktívnejšia kapela. Som hudobník a viem, že dosiahnem bod, v ktorom budú SEPTICFLESH musieť skončiť, ale CHAOSTAR môže fungovať navždy. Nedávno sa ku mne pridala moja dobrá priateľka a vynikajúca speváčka Androniki Skoula. Koncert s ROTTING CHRIST, ktorý si spomenul bola taká špeciálna show. Bolo to fajn, ale nie som spokojný s tým, ako to celé dopadlo, keďže sme mali veľa zvukových problémov. 

A čo THE DEVILWORX, bude tento projekt pokračovať, alebo je už mŕtvy?
Myslím, že táto kapela bola chybou z našej strany a nie je dôvod, pre ktorý by sme mali pokračovať.

Prečo si myslíš, že to bola chyba?
Chceli sme spraviť niečo nové, niečo iné ako v SEPTICFLESH, ale nefungovalo to. Mali sme dokonca aj ponuku na nahratie albumu. Nakoniec sme ale cítili, že toto nie sme my a že sa chceme vrátiť do našej pôvodnej kapely. Vzťahy nefungovali tak ako mali a potom, ako sme dostali ponuku od Roadrunner, začali sme sa púšťať do komerčnejšej, chytľavejšej hudby. Uvedomili sme si, že asi nebude dobrý nápad pokračovať. 

Mal si rozbehnutú aj určitú spoluprácu na tvorbe hudby pre počítačové hry. Si v tejto oblasti stále aktívny?
Pred nejakým časom som dokončil svoju prácu na hre Wardevil, ktorá by mala byť vonku koncom roka. Bol som rád, že môžem na niečom takom pracovať. Bola to moja prvá skúsenosť s hrami, no chcel by som s nimi pokračovať aj do budúcna. 

Čo sa tvojho pôsobenia v SEPTICFLESH týka, je nejaký album, ktorý máš menej rád, alebo s ním nie si dostatočne spokojný? 
Som hrdý na všetky naše albumy. Sú ako naše deti, ktoré nemôžeme opustiť, alebo nemať radi. Mám ale určitý odstup od albumu „Esoptron“, keďže som v tej dobe musel byť väčšinu času na škole v Londýne a nepodieľal sa na ňom, tak ako by som chcel, no mám ho stále rád. Myslím, že každý náš album má čo povedať, je odlišný a špecifický a preto som šťastný zo všetkých. 

V poslednej dobe sa veľa hovorí o ekonomickej kríze v tvojej krajine. Ako to ovplyvnilo teba alebo kapelu?
Grécko je v súčasnosti v hroznej situácii. Pre kapelu je dobré, že je aktívna najmä mimo Grécka a väčšina našich príjmov prichádza zo zahraničia. Finančne nás to teda až tak nezasiahlo, ale určite sa to na nás podpísalo emocionálne. Sme hrdí na našu krajinu a aj preto sme veľmi smutní, že politický systém všetko skazil. Neviním z toho len politikov, keďže celá krajina bola skorumpovaná, ľudia sú skorumpovaní. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Chris Antoniou

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2011-07-23 17:23:13

Prečítané: 1112x

Autor: Kamil Adamík

Kamil Adamík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie