SINISTER - Aad Kloosterwaard

Dedičstvo deathmetalových otcov

SINISTER - Aad Kloosterwaard

Smrtihlavi z holandského Schiedamu v roku 1992 s debutom „Cross The Styx“ ukázali, že aj v Európe sa dá hrať naozaj brutálny a pekelný death metal. Odvtedy uplynuli roky, ale SINISTER po dobrých i horších rokoch stále žijú a vedia ako nakopať čokoľvek. Pri príležitosti vydania najnovšieho albumu „Legacy Of Ashes“ prišiel na kus reči zakladateľ a už niekoľko rokov aj frontman SINISTER Aad Kloosterwaard.

Ťažko uveriť tomu, že SINISTER je tu už od roku 1988. Ako sa po tých 23 rokoch cítite? Ste už svojím spôsobom skutoční veteráni, rovnako ako ste jednou z priekopníckych a popredných európskych deathmetalových skupín. Ako teda vidíte vašu budúcnosť? Ďalších 23 rokov, alebo...?
Haha, to sa samozrejme nikdy nestane. Ale budúcnosť SINISTER vidím pozitívne, prečo by aj nie. Stále sme zabijácka deathmetalová banda, ktorá fanúšikom prináša kvalitnú hudbu. A takisto je dôležité, že stále sa tým, čo robíme, dobre bavíme. Ak raz bude po zábave, bude aj po SINISTER.

V roku 2008 ste mali 20. výročie od založenia, oslávili ste ho nejakou špeciálnou párty alebo niečím podobným? Pamätám si, že vtedy ste vydali váš album „The Silent Howling” spolu s „Afterburner” a „Legacy Of Ashes” váš najsilnejší materiál v novom miléniu. 
Nič extra na túto tému sme nepodnikli, nerobíme takéto veci, sme skôr skupina, ktorá sa pozerá do budúcnosti. Minulosť je minulosť, ale ver mi, že sme hrdí na to čo sme urobili. A je fajn počuť, že sa ti naše tri posledné výtvory páčia, nám tiež, haha.

Ako si spomínaš na vaše začiatky v roku 1988? Koľko rokov ste vtedy mali? A ako vtedy vyzerala holandská scéna? Existovali nejaké domáce skupiny, ktoré na vás mali vplyv? 
Myslím, že Ronnie a ja sme mali okolo 16 – 17 rokov, keď sme začali robiť hudbu. Teraz to nemožno nazvať robením hudby, pretože sme o hraní na nástrojoch vedeli leda hovno, vlastne sme len „čosi robili“. Ale potom, po rokoch hrania, sa všetko stávalo stále serióznejšou záležitosťou. V tých časoch si tu nemal kapely, od ktorých by si sa mohol naučiť hrať brutálnu hudbu, tak sme iba počúvali nahrávky slávnych skupín. Po rokoch u nás prišli ďalšie spolky ako DEADHEAD, GOREFEST, PESTILENCE, ASPHYX a THANATOS. 

Myslím, že vaša scéna začala byť známejšia v prvej polovici 90. rokov a bol to hlavne death metal, čo dostalo Holandsko na „metalovú mapu“, čo ty na to? Boli tu skupiny ako vy, GOREFEST, ASPHYX, ETERNAL SOLSTICE, PHLEBOTOMIZED a tony ďalších. Ako to na scéne vyzeralo a ako ju podporovali fanúšikovia?
Myslím, že v tých časoch to bolo lepšie ako dnes. V tom čase skupiny v Holandsku navzájom spolupracovali a podporovali sa. Dnes je to viac o tom, ako vykladajú sračky o iných kapelách... JEBAŤ TENTO HNOJ. Tiež by som povedal, že je to hlavne vec mladších fanúšikov, ktorí si ledva že založia kapelu a hneď si začnú myslieť že sú bohovia, hahaha, nemám slov na to, akí sú smiešni. To isté platí o fanúšikoch, kedysi ich bolo viac ako teraz, kedy každý hrá v nejakej kapele. Je hanba, že mnoho ľudí zabúda na to, že skupiny ako SINISTER, GOREFEST a ASPHYX dostali death metal do Holandska a ten holandský death metal dostali do sveta.

Váš debut „Cross The Styx“ môže byť považovaný za jeden z pilierov klasického európskeho brutal death metalu, so všetkými tými klepačkami, vynikajúcimi hlbokými vokálmi, rúhavou atmosférou a podobne. Tento štýl hráte viac – menej počas celej vašej existencie. Brutal death metal sa vyvinul do ešte extrémnejších foriem. Zaujímaš sa aj o nové skupiny? A aký druh brutálneho hrania uprednostňuješ, ten, zameraný na čistú zverskosť, alebo technickejšie, komplexné skupiny?
Najdôležitejšie je to, či je tá – ktorá skupina dobrá. Pokiaľ sú dobrí, vedia skladať dobré veci a páči sa mi ich hudba, potom neriešim, či sú komplexní, technickí alebo brutálni ako samotné peklo. Samozrejme je zopár bánd, ktoré sa mi naozaj páčia. Skupiny ako SUFFOCATION alebo HATE sú u mňa absolútne zabijácke záležitosti. Ale takisto si myslím, že novšie spolky ako ICHOR, SON OF AURELIUS či AS THEY SLEEP poriadne zabíjajú, aaaarggggh. 

Napriek početným zmenám v obsadení sú vaše kompozičné postupy a gitarová hra pre vás celý čas. Takže kto je osobou zodpovednou za túto vašu tvár?
Tou je samozrejme Alex. On je tým, kto robí pre SINISTER novú hudbu. Je už v skupine tak dlho, že vie absolútne presne, ako má skladba SINISTER znieť, a robí výbornú prácu, či nie?

Ale iste. Počas rokov ste zažili lepšie i horšie časy, aké sú podľa tvojho názoru vaše najvýznamnejšie vrcholy a pády?
Človeče, na toto nie je ľahké odpovedať. Najhoršou vecou bol rozpad, ktorý sme v SINISTER zažili pred rokmi. Bolo tam príliš veľa problémov so starými členmi a tak hranie už nebolo zábavou. Môžem povedať, že niektorí starí členovia skutočne SINISTER zabíjali tými svojimi sračkami. Vždy vyrábali problémy, ale pre skupinu robili hovno. Rád by som povedal konkrétne mená, ale radšej na to kašlem. Vrcholov so SINISTER bolo príliš veľa na to aby som ich tu menoval, ale keď chodíš na turné po celom svete a hráš koncerty, nemyslím si že by to bolo niečo na čo by sa dalo sťažovať.

Čo bolo hlavnou príčinou častých zmien na poste frontmana? A čo ťa doviedlo k tomu, že si sa ho po dlhoročnej bubeníckej kariére nakoniec ujal ty sám?
Mnohokrát to bol práve frontman či frontwoman, kto do kapely vnášal problémy. Takže pre mňa bolo lepšie vyriešiť tento problém natrvalo tým, že som sa mikrofónu ujal ja. Takisto bolo oveľa ľahšie nájsť nového bubeníka než dobrého frontmana. To bol tiež nezanedbateľný dôvod.

Do albumu „Afterburner“ ste vydávali u Nuclear Blast, ale po ňom ste odišli k Massacre Records. Prečo ste sa rozhodli ukončiť spoluprácu s NBR?
Pretože sme to urobiť museli. Povedali mi, že SINISTER už nepredáva dosť albumov na to, aby sme u nich mohli zostať, aaaaarrrrgggghhhh. Nemám s tým problém, ale je vždy hanba, že vydavateľstvá sa otáčajú chrbtom k skupinám, vďaka ktorým sa stali slávnymi a rešpektovanými. S Massacre sme spokojní, je tu dobrý kontakt, funguje, kedykoľvek je potrebný.

Čo by si povedal o svojich ďalších skupinách ako WEAPONS TO HUNT, BLASTCORPS a SUPREME PAIN? Všetky sa zdajú byť aktívne, máš teda toľko času na hranie death metalu? Ako to vyzerá so živým hraním a spoluprácou s viacerými vydavateľstvami, nie je to niekedy trochu chaotické?
Haha, áno, niekedy to nie je ľahké ale všetko zvládam. V prvom rade, členom BLASTCORPS už nie som, je to za mnou. SUPREME PAIN beriem veľmi vážne, s touto skupinou hrávam aj naživo a vydali sme už tri CD. WEAPONS TO HUNT je skôr štúdiová záležitosť, ale myslím že hudba je skutočne zabijácka. Takisto mám kapelu zvanú ABSURD UNIVERSE. Ide o skutočne old school death/thrash metal. Máme zmluvu s Punishment 18 Records a CD bude vonku tohto roku v lete. Ale všetky tieto skupiny vedia, že SINISTER u mňa bude vždy na prvom mieste pred čímkoľvek.

Fajn, poďme k novému albumu. Ako dlho ste na ňom pracovali pokiaľ ide o hudbu a texty a kde ste ho nahrali?
Povedal by som, že to trvalo osem mesiacov, ale to od začiatku, kedy sme nemali žiadne skladby, až po koniec nahrávania. A myslím, že to bolo dosť rýchle, pretože si treba uvedomiť, že máme len jednu skúšku do týždňa, na viac niet času. „Legacy Of Ashes“ sme opäť nahrávali v nemeckom Soundlodge s Jörgom Ukemom. Trvalo nám okolo troch týždňov, kým sme nahrali, zmixovali a zmastrovali tento majstrovský kus brutality. Pre nás je to viac ako dosť času na to, aby sme dosiahli zabijácky výsledok. 

„Legacy Of Ashes“ je veľmi dobre urobený album, SINISTER do špiku kostí. Napriek tomu sa zdá, že na svojich novších nahrávkach ste začali byť zľahka melodickejší a atmosférickejší, pričom ste stále aj rýchli, ťažká a nekompromisní. Čo by si k tomuto vývoju povedal?
Je vždy ťažké hovoriť u nás o vývoji, pretože hráme čo sa nám páči. Samozrejme je to vždy v štýle SINISTER, ale niekedy je to brutálnejšie či rýchlejšie než inokedy. Tentokrát sme všetko mali rýchle, brutálne a agresívne. Ale ako vieš, na „The Silent Howling“ a „Afterburner“ bolo viac miesta pre melódie a sample, na niektorých miestach dokonca pre klávesy. Ale musím povedať, že s „Legacy Of Ashes“ sme extrémne spokojní, takže myslím, že na ďalšom albume môžete od nás opäť očakávať riadne násilný materiál.

Vždy ste boli ponorení v témach ako okultizmus, smrť alebo satanizmus, zmenilo sa počas rokov niečo? 
Tentokrát sa to tiež nelíši od minulosti a myslím, že takto to bude vždy, pretože táto tematika sedí k SINISTER dokonale. Tu sa hovorí o tom, ako tvoja duša podnikne cestu k bohu, ale počas tejto cesty ľudia páchajú mnohé hriechy a keď je ich priveľa, tvoja duša skončí v pekle.

Aké sú vaše plány na nasledujúce mesiace – koncerty, turné a podobne? Na akú časť sveta sa zameriate?
Na prelome apríla a mája budeme hrať sedem koncertov v Rusku. Naozaj sa na to tešíme a dúfame, že tento výlet bude fajn. Neskôr tohto roku, v októbri, poletíme na juhoamerické turné, kde budeme hrať osem koncertov. Medzitým plánujeme hrať so SINISTER toľko koncertov, koľko len bude možné, a okolo celého sveta. Nejaké šesťtýždňové turné je pre nás takmer nemožné, pretože väčšina z nás má rodiny a deti, o ktoré sa treba starať, a to platí aj pre mňa.

Držím palce. Vďaka za rozhovor, tu máš slovo na záver.
Fajn, takže priaznivci extrémneho metalu by sa mohli pozrieť po našom novom albume „Legacy Of Ashes“. Vypočujte si ho, možno so vám bude páčiť a možno si miesto stiahnutia albumu z internetu kúpite CD, haha. Ešte asi toto – práve som nahral nové CD s mojou druhou deathmetalovou kapelou SUPREME PAIN. Práve sme podpísali zmluvu s Massacre Records a očakávajte deathmetalové inferno s atmosférou zla.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Aad Kloosterwaard

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2011-04-05 01:14:38

Prečítané: 1452x

Autor: Martin Lukáč

Martin Lukáč

Názory redakcie

Chýba názor redakcie