Hoci jedna z najznámejších európskych thrashmetalových kapiel SODOM patrí už dávnejšie medzi legendy, tento fakt rozhodne neznížil pracovné tempo trojice z Gelsenkirchenu. Zakladajúci člen, líder kapely Tom Angelripper znel v telefóne diametrálne odlišne ako na ich najnovšom počine „In War And Pieces“ – spokojne a uvoľnene. 

Novinka nesie meno „In War and Pieces“. Pred vydaním sa objavovali správy, že je prepojený s nahrávkami ako „Agent Orange“ alebo „Persecution Mania“. Súhlasíš s týmto výrokom? Ako sú tieto albumy prepojené?
Nemyslím si, že je možné porovnávať „In War and Pieces“ s „Agent Orange“ alebo „Persecution Mania“. Obal sa nesie v podobnom duchu ako u „Agent Orange“, rovnako ako zvuk, ktorý je veľmi čitateľný. To je zásluha Waldemara Sorychtu, ktorý nám pomohol nahrať lepší album. Ale inak nikdy neporovnávam novinku a staršie albumy.

SODOM menili na posledných nahrávkach producentov, a tentokrát voľba padla na spomínaného Waldemara Sorychtu. Čím obohatil zvuk SODOM?
Práve, keď sme začali s prácou na „In War and Pieces“, stretol som Waldemara na ROCK HARD festivale v Nemecku a dali sme sa do reči – rozprávali sme sa aj o SODOM a o novinke. Poznáme sa už od roku 1982, produkoval aj nahrávku kapely CROWS, kde hrali Bernemann a Bobby Schottkowski. Vedel, som že Waldemar nie je veľkým fanúšikom SODOM, ale prejavil veľký záujem o post producenta. Povedal som: „Poďme to skúsiť,“ a povedal mu svoju víziu – že chcem, aby bicie aj gitara zneli lepšie a zároveň chcem zachovať dušu kapely. A on presne vedel, ako to urobiť. Bolo to šialené, Waldemar je výborný hudobník a mal množstvo nápadov, ako skladby pozmeniť, ako ich aranžovať a tiež pomohol Bernemannovi dosiahnuť lepší gitarový zvuk. Môžem ale povedať, že pracovať s ním bolo náročné – napríklad som musel prepísať texty.

Takže Waldemar sa podieľal aj na skladbách samotných.
Skladby sme si ako trio písali pre seba v skúšobni. Waldemar prišiel už len s drobnými úpravami v štúdiu, napríklad úvod titulnej skladby bol jeho nápad. Tiež mal posledné slovo vo väčšine prípadov, keď sme o niečom diskutovali. 

„God Bless You“ je jedna z netradičnejších, viac melodických piesní. Čo si myslíš o melodike na albumoch SODOM? Ako sa ti píšu takéto skladby?
Bernemann je veľmi dobrým melodickým gitaristom. Aj keď si vypočuješ tvrdšie piesne, ako sú titulná skladba alebo „The Art Of Killing Poetry“, v ktorých je rytmická gitara poriadne drsná, sóla sú viac o melódiách. Určite by som nechcel mať na albume sólo, ktoré by pripomínalo napríklad Jeffa Hannemana a Kerryho Kinga zo SLAYER. SODOM by mali byť zmesou týchto dvoch extrémov a vždy to u nás tak bolo - napríklad keď si spomeniem na niektoré kúsky zo „Sodom“ alebo „M-16“. Albumy SODOM sú potom výraznejšie a pri písaní  na to vždy na to myslíme.

Na novinke je aj pieseň s názvom „Knarrenheinz“, čo je meno vášho maskota. Ten zdobí obal „In War and Pieces“ a niekoľkých ďalších. Čo teda Knarrenheinz zosobňuje a aký je príbeh tejto skladby?
Táto pieseň a jej názov, ako aj všetky ostatné, vznikla počas „jam session“ v skúšobni. Hudba bola hotová, ale ja som nemal text, tak som k nej pridal pracovný názov „Knarrenheinz“ a chalanom sa to páčilo. Jednoduché, však? (smiech) Navrhli, nech napíšem nemecký text o jeho príbehu, čo zažíva na obale albumu a podobne. Ale inak sa textovo príliš neodlišuje od zvyšku albumu – všetky texty sú o vojne a o realite, len „Knarrenheinz“ je skôr vymysleným príbehom. 

SODOM potvrdili niekoľko koncertov ešte v roku 2010, ale väčšinu turné plánujete až na budúci rok. Čo môže fanúšik očakávať od nadchádzajúcich koncertov SODOM?
V prvom rade sa budeme snažiť zmeniť setlist. Chceli by sme hrať tri-štyri novinky a samozrejme musia zaznieť klasiky. Setlist je vždy najťažším orieškom, hlavne na festivaloch, kde máme k dispozícii 45 minút alebo hodinu. SODOM vydali už toľko albumov, máme toľko výborných songov... ale ktoré máme zahrať? (smiech) Inak ale na koncertoch nič zložité nevymýšľame, ide nám predovšetkým o čo najlepšiu prezentáciu našej hudby.

Čím viac albumov, tým je väčší problém vybrať piesne, ktoré sa budú hrať naživo, je to tak?
Myslím, že s tým sa potýka takmer každá kapela. Všetci chcú, aby sa setlistom zavďačili všetkým, no niekto zbožňuje tie staré šlágre, niekto má zase radšej novú tvorbu. Je to hrozne ťažké. Vždy sa nájdu fanúšikovia, ktorí sa pýtajú, prečo nehráme viac z „Tapping the Vein“ alebo „Better Off Dead“... ale my s tým nemôžeme veľa urobiť (smiech). Snažíme sa to správne namixovať, ale tlačí nás čas, hoci na samostatnom turné, keď hráme 90 minút, máme viac času vyhovieť všetkým.

V lete sa v Európe odohrala unikátna udalosť. Na festivaloch Sonisphere vystúpili na jednom pódiu kapely americkej „Veľkej thrashovej štvorky“ - METALLICA, SLAYER, MEGADETH a ANTHRAX. Vy, spolu s KREATOR a DESTRUCTION, tvoríte nemeckú „veľkú trojku“. V čom vidíš rozdiel medzi európskym a americkým thrash metalom?
Nemecký thrash metal začínal v industriálnych oblastiach, patrili sme k robotníckej triede. KREATOR sú z rovnakej oblasti, ako my.  Moji príbuzní ťažko pracovali v uhoľnej bani, všade na okolí boli oceliarne a fabriky. Takéto podmienky boli obrovskou inšpiráciou pre tvrdú a agresívnu hudbu. Keď si vezmeš napríklad VENOM – tí pochádzali z Newcastlu, čo je podobná oblasť. Mám pocit, že kapely z Bay Area nemuseli až tak drieť. Spomínam si, že na svoju prvú basgitaru som zarábal niekoľko mesiacov. Preto majú nemecké kapely odlišný zvuk a náladu – je to kvôli podmienkam a komunite západného Nemecka.

Keď sme pri tom, na prelome rokov 2001 a 2002 sa odohralo turné trojice SODOM, KREATOR, DESTRUCTION. Mnohí fanúšikovia si šepkajú, že sa táto koncertná šnúra sa raz zopakuje. Je to pravdepodobné?
To je na mňa priveľká otázka (smiech). Želal by som si to, vtedy to bolo veľmi úspešné turné.  Mille z KREATOR a Schmier z DESTRUCTION sú moji veľmi dobrí priatelia, môžeme sa baviť o všetkom, lenže pri dohadovaní koncertnej šnúry ide hlavne o biznis. Nie sme pod rovnakým vydavateľstvom, do hry prichádzajú aj koncertné agentúry a iné organizácie, ktorým ide o vlastné ciele. Napríklad vydavateľstvá chcú na turné dodať svoje kapely. Problém je trochu aj v kapelách, lebo času je málo. Keď sú KREATOR na turné, my sme v štúdiu, ale snažíme sa spolu komunikovať a hľadať voľný čas. Možno by bolo možné zorganizovať nejaké krátke európske niekedy budúci rok, ale fakt neviem. Každopádne, so SODOM sa od februára 2011 budeme sústrediť hlavne na koncerty.  

Poďme sa ešte porozprávať o vašich textoch. Hlavnou témou kapely je vojna, napadajú ma napríklad albumy „M-16“ alebo „Agent Orange“. Prečo sa tak radi venujete vojne?
Existuje niečo ako obrovská fascinácia vojnou. Alebo skôr obrovská fascinácia hroznými vecami na svete, čo je dosť smutné. Skutočne stačí zapnúť telku. Určitou povinnosťou thrashovej kapely je tieto hrozné veci popisovať, aby si si mohol predstaviť, aká hrozná je a môže byť napríklad vojna. Ako môžu umierať ľudia. Snažím sa vojnu detailne opísať svojim vlastným, kreatívnym spôsobom  ako muzikant. Je to zlé a smutné, ale práve preto o vojnách píšem. Nemôžem si vyspevovať o láske a kvetinkách (smiech). 
Chcem ale dodať, že SODOM nie sú politická kapela. My nič nezmeníme, ale vďaka tomu, že som spevák v thrashovej kapele, môžem takmer čokoľvek nahlas zarevať do mikrofónu. Nedokážeme ale dostať domov nemeckých vojakov z Afganistanu, môžem to len povedať ľuďom na koncerte. Mimochodom, teraz zomrel ďalší náš vojak pri teroristickom útoku. 

Čerpáš inšpiráciu aj z historických a vojenských kníh?
Áno, vlastním zopár kníh. Osobne ma najviac zo všetkých zaujíma vojna vo Vietname. Mám napríklad dokumentárne DVD s priamymi zábermi z vietnamských bojísk. A tiež aj niečo ku druhej svetovej vojne. Nie som ale fanatik a neviem vysvetliť tú obrovskú fascináciu vojnou. 

Ak budeme trochu bilancovať, SODOM existujú už takmer 30 rokov a stále ste aktívni. Vydávate nový album, pred pár mesiacmi aj druhé DVD - „Lords of Depravity part 2“ a ešte predtým ste oprášili vaše začiatky na „The Final Sign of Evil“.  Je náročné dosiahnuť, aby jedna skupina fungovala?
Aby som pravdu povedal, som veľmi rád, že sme vydali nový album a druhú časť DVD. Fanúšikovia na oboje čakali už pekne dlho. Za všetkým bola, samozrejme, finančná situácia SPV, ktorá nás v našich plánoch zastavila. Sedeli sme a čakali na zelené svetlo, aby sme mohli začať nahrávať a strihať DVD. Som rád, že to prišlo a my sa teraz môžeme pozerať do budúcnosti. Do konca roka nás čaká ešte pár koncertov, napríklad v Rusku a Grécku. Vo februári alebo marci potom odpálime turné a na to sa tešíme. 
Čo sa hudby týka, stále na niečom pracujem a zvykol som si na tento kolotoč – turné a albumy so SODOM a občas sa venujem bočnému projektu ONKEL TOM. Tiež robím manažéra SODOM a som zodpovedný za promotion. Neviem si predstaviť, že by som nerobil nič. Našťastie ma to nikdy nenudí, takže ak zostanem zdravý, budem v tom pokračovať.

Takže aký je tvoj program na ďalších pár dní?
Na programe sa nachádzajú už spomínané koncerty a potom zrejme skúšanie setlistu na veľké turné. Vždy sa niečo nájde. So SODOM sme si nikdy nedali prestávku. My, starí metalisti, prestávky nemáme, my pokračujeme (smiech). Ani v 90-tych rokoch, keď mnohé kapely začínali rezignovať. 

SODOM teda nikdy nemali pauzu. To znamená, že prestávku si nedoprial ani svojmu hlasu. Ako ho držíš v kondícii pre albumy a turné? Máš nejaký tajný recept, samozrejme okrem piva a cigariet?
Hlavne cigarety (smiech). Cigariet stiahnem dosť. Ale zas tak moc nepijem, stáva sa mi, že celý týždeň nepijem. Dám si tak maximálne pivo s kamarátmi. Občas cez víkend si trochu doprajem.   Snažím sa udržovať vo forme, správne jesť, dopriať si nejaký pohyb na čerstvom vzduchu – som poľovník, takže keď sa dá, venujem sa svojmu revíru. Dôležité je aj relaxovať. No a každá kapela dostáva veľa energie od svojich fanúšikov. Najdôležitejšie je ale prestať fajčiť, to bez debaty (smiech). Hlas má potom väčšiu silu. Chcem to vyskúšať, len neviem, kedy (smiech).

Mnohí ľudia prestávajú fajčiť každý rok. Ale už prvého januára znova začnú...
Presne to urobím. Dám si dva dni bez cigariet (smiech). Na druhej strane, iné drogy sa mňa ani SODOM nikdy netýkali – žiaden hašiš, kokaín ani nič podobné. 

Stal si sa thrashmetalovou legendou. Nájde sa nejaká súčasná kapela, ktorá zachytáva podobného ducha ako má thrash starej školy?
Je veľa kapiel, ktoré sa snažia hrať a obliekať ako thrashové kapely z 80-tych rokov a zopakovať si celú tú atmosféru. Na jednej strane som hrdý na to, že niekto považuje KREATOR alebo SODOM za svoje najväčšie vzory, ale na druhej strane, keď sa rozprávam s lokálnymi kapelami, vždy im odporúčam, nech skúsia prísť s niečím novým. Je fajn, že sa 80-tymi rokmi inšpirujú, ale treba napredovať. Keď si vezmem napríklad album „Persecution Mania“ - na svoju dobu to bol veľmi dobrý album, ale nedokázali by sme ho nahrať znova. Ani SODOM nie sú schopní zakoreniť sa v 80-tych rokoch. V Nemecku je obrovská scéna, každý mesiac tu vznikne množstvo skupín. Všimol som si, že títo mladí ľudia sú ovplyvnení kapelami, ktoré patria do histórie, ako napríklad  VENOM. To ma teší a je to veľmi zaujímavé.

A čím sa teda líši SODOM rokov 80-tych, SODOM rokov 90-tych a SODOM nového milénia?
Myslím, že tie zmeny nie sú príliš výrazné. Vždy sme hrali hudbu, ktorá sa nám páčila a ktorú sme chceli hrať. Nezaujímali nás trendy ani to, čo robia ostatné kapely, nenechali sme sa ovládať nahrávacou spoločnosťou.  Tiež sme nenaháňali komerčné úspechy. V 90-tych rokoch mnohé kapely menili štýl aj kvôli situácii v priemysle, ale nám to bolo jedno. Celé tajomstvo tkvie v tom, že sme metaloví fanúšikovia, ktorí hrajú hudbu. Hodinu hráme naživo a po koncerte sme znova tými istými fanúšikmi a nemeníme sa. Rozdiely sú len v zvuku a produkcii, no vždy sa snažíme napísať čo najlepšie piesne. Robíme si svoje – to je zmysel thrash metalu: „Rob si, čo chceš a kašli na ostatných.“.

To je na SODOM dobré – človek má istotu, že sa na novom albume nenájde žiadne nepríjemné prekvapenie.
Nechcem menovať, ale existuje hrozne veľa takzvaných „metalových kapiel“, ktoré ale podľa mňa nemajú nič spoločné s metalom. Metal je to, čo robíme my – držíme sa svojho štýlu, tak ako MOTÖRHEAD alebo VENOM. Ako som už povedal, robíme si, čo chceme.