TESTAMENT - Chuck Billy

Titan vracia úder

TESTAMENT - Chuck Billy

Táto thrashmetalová legenda pôvodom zo San Francisca, samotného srdca celého thrash metalového hnutia, nikdy nedosiahla popularitu veľkej thrashmetalovej štvorice a vždy bola skôr tajným tipom znalcov metalovej scény ako masovo vyhľadávanou atrakciou. Daň za neustále hudobné napredovanie a záľubu tvoriť poslucháčsky náročnejšiu hudbu sa jednoducho niekde splatiť musela. Na variabilite tvorby sa podpísali aj časté zmeny v zostave, kedy sa metalová hudobnícka elita v radoch skupiny striedala ako na bežiacom páse. Nemenným pilierom zostalo duo s indiánskymi koreňmi, vďaka čomu Testament nikdy neprišiel o svoj hlas mohutný ako lomoz obrovského zvonu, teda o charizmatického zavalitého náčelníka Chucka Billyho, ani o šamanské ťahy a gitarovú mágiu Erica Petersona. Reunion v roku 2005 znamenal aj návrat dlho strateného člena Alex Skolnicka, gitarového virtuóza, ktorý po odchode zo skupiny v roku 1992 stihol vystriedať posty od Ozzyho Osbournea cez Savatage až po hranie v jazzovom triu. Rok 2008 priniesol zmenu na bubeníckom poste, kedy opätovne za biciu súpravu zasadol človek so schopnosťami stroja, večný smoliar Paul Bostaph. Jeho úspešné pôsobenie v legendách Slayer a Exodus predčasné návraty pôvodných bubeníkov ukončili skôr, ako sa stal dostatočne známy širokej fanúšikovskej základni. O dianí v skupine sa rozhovoril frontman Chuck Billy. 

Po skvelej nahrávke „The Gathering“, ktorú ste vydali v roku 1999, ľudia vyhladnuto očakávali ďalšie pokračovanie. No to neprichádzalo a neprichádzalo. Prečo sme na nový materiál museli čakať dlhých 9 rokov?
Boli sme už dlhšie dobu pripravení na nahrávanie nového albumu, ale neboli sme spokojní s našim vtedajším vydavateľstvom Spitfire Records. Bola to situácia, ktorú bolo treba riešiť. Našťastie Spitifire Records boli kúpení firmou ktorá vzišla zo Sheridan Square Entertainment, ktorá nás po rokovaniach uvoľnila. Potom sme sa ozvali vydavateľstvu Nuclear Blast s tým, že hľadáme kontrakt pre našu novú nahrávku. Dopadlo to tak, že sme sa dohodli a tieto nové podmienky zmenili celú situáciu, ten prístup sa nedal ani porovnať. To samozrejme veľmi ovplyvnilo aj naše pocity pri nahrávaní, zas sme tam cítili to nadšenie a vzrušenie.

Ako vlastne došlo k pomerne nečakanému obnoveniu pôvodnej zostavy v roku 2005, koho to bol nápad?
Bolo to v roku 2005, práve sme sa snažili dostať na Dynamo Open festival v Holandsku. Promotér sa vyjadril, že by chcel vidieť pôvodnú zostavu a zaujímal sa, do akej miery by bol problém zrealizovať to. Tak som teda chytil telefón a všetkých obtelefonoval. Každý sa vyjadril v tom duchu, že je to dobrý nápad, tak teda pusťme sa do toho. Ten jeden koncert sa následne pretavil do menšieho turné. Klapalo nám to tak dobre, že sme si rýchlo uvedomili, že je to vlastne začiatok niečoho úplne nového. 

Aké to bolo, znova spolupracovať s Alexom Skolnickom, hrať pôvodné skladby a písať novú hudbu po toľkých rokoch?
Alex po odchode z Testament nebol mimo hudobného diania, mal vlastné aktivity a vlastné projekty. Na novom materiáli priamo nepracoval, ale doniesol dve skladby, ktoré sa aj dostali na novú nahrávku. 

Vo vašich radoch sa po Alexovom odchode objavilo viacero špičkových gitaristov, ako napríklad James Murphy alebo Steve Smyth. Ako sa s týmito ľuďmi pracovalo a aký mali vplyv na celkový zvuk kapely?
Bolo to veľmi dobré, keďže  všetci boli naozaj skvelí gitaristi. Každý z nich mal pochopiteľne svoj vlastný štýl a zvuk, ktorý zákonite do istej miery ovplyvnil aj zvuk celej kapely.  Ale myslím si, že chémia medzi Ericom a Alexom je práve tá skutočná hudobná zhoda, ktorá robí Testament Testamentom. Prejavuje sa to najmä v množstve harmónií v gitarách. Napríklad pri Steve Smythovi či Jamesovi Murphym tých súhier bolo podstatne menej, lebo ako sóloví gitaristi boli viac zameraní na sóla. Nám to takto vyhovuje, Alexov štýl nám sedí, cítime, že je to také, ako to aj má byť.

Zmeny sa tiež udiali na bubeníckej stoličke. Nahrávku mal namlátiť nenapodobiteľný Nick Barker, ale nakoniec sa na albume objavil o nič menej výnimočný Paul Bostaph. Prečo taká zmena na poslednú chvíľu?
Na novom materiáli sme pracovali s Nickom Barkerom a mal sa zúčastniť aj na nahrávaní. No pri návrate z Európy z Waldrock festivalu vznikol problém na colnici, nechceli ho pustiť do USA, keďže vyžadovali od neho iný typ víz, než akými práve disponoval. Takže ho poslali naspäť do Anglicka. Potreboval si vybaviť nové pracovné víza, čo trvá nejakú dobu a my sme už nemali toľko času, aby sme si mohli dovoliť čakať. Čakali nás okrem iného dva týždne koncertov a nechceli sme to na poslednú chvíľu rušiť. Takže sme sa ocitli v situácii, že sme súrne potrebovali zohnať nového bubeníka. Tak sme zavolali Paula Bostapha, ktorý práve našťastie nemal žiadne iné povinnosti, lebo hneď po tých dohodnutých koncertoch bolo treba dokončiť nové skladby a ísť ich nahrať do štúdia. Času bolo málo a skončilo to tak, že Paul odviedol skutočne skvelú prácu. Nové skladby boli síce už napísané, ale stále tam zostalo dosť vecí, ktoré ešte bolo potrebné dorobiť a Paul to chcel celé dotiahnuť do úspešného konca.

Ktorý z tých všetkých  špičkových bubeníkov, ktorí v Testament hrali, sa podľa tvojho osobného názoru do skupiny najviac hodil a aký bol Nick Barker v porovnaní s predchodcami?
Môj výber je bez dlhého rozmýšľania John Tempesta. Nick so sebou priniesol mnoho nového, hral aj staršie veci podľa seba a svojho cítenia. Na „The Gathering“ bicie nahrával Dave Lombardo zo Slayer a predtým to bývalo tak, že Eric vysvetľovať svoju predstavu o bubeníckych partoch musel podrobne, aby to znelo tak, ako chcel. No pri Lombardovi to bolo úplne iné, ten len sadol a hral. A bolo to tam. S Nickom to vyzeralo veľmi podobne. Jeho schopnosti sú impozantné, vie hrať rýchlo aj pomaly, vedel jednoducho všetko, čo sme od  neho chceli. Sadol a hral, viac už nebolo treba. 

John Tempesta sedel za bicími na čas setu aj počas  reunion koncertu v Londýne v roku 2005, ktorý vyšiel aj na DVD. Druhú časť setu odohral Louie Clemente. Prečo dvaja bubeníci na jednom koncerte?
Louie bol naspäť v zostave, aby zahral časť setlistu. Hral iba klasické skladby zo starej éry, kedy bol ešte súčasťou skupiny, to vychádzalo myslím na 5 skladieb. Ale potom, ako John Tempesta odišiel, mal Louie na starosti celý setlist. Takže bol opäť plnou súčasťou kapely a boli sme pripravení vyraziť na turné. No na poslednú chvíľu sa Louie ozval, že má problémy so zápästím a že bolesti mu znemožňujú plnohodnotné hranie. Tak sme sa opäť museli rozhodovať ako ďalej. Ak sme nechceli riskovať, že turné budeme musieť po pár koncertoch zrušiť, jediným riešením bolo nájsť opäť nového bubeníka. 

Zvuk kapely sa za tie roky výrazne menil, s každým novým albumom po klasickej ranej ére ste načreli do iných vôd. Nezamýšľal si sa niekedy nad tým, či by ste sa nestali populárnejšími, ak by ste menej experimentovali a hrali to, čo väčšina ľudí chcela počuť?
Snažíme sa vždy robiť našu hudbu inak, na každej nahrávke skúsiť niečo trocha iné. A vždy tá hudba odzrkadľuje náš aktuálny život. Po albume „Ritual“, kedy sa vlastne skupina rozpadla, rozhodli sme sa tvoriť tvrdšie a vznikla tak nahrávka „Low“. Po vydaní toho albumu sme mali množstvo problémov s vydavateľstvom, boli sme z toho naštvaní a vznikla nahrávka „Demonic“. Potom sa nám podarilo získať bubeníka Davea Lombarda a basáka Steva DiGiorgia, tak sa to zas zmenilo, mali sme z tej zostavy veľkú radosť a výsledkom bol album „The Gathering“. A teraz, keď sú všetci chlapci z pôvodnej zostavy späť, teda okrem bubeníka, prišli sme s „The Formation Of Damnation“. Stále sa to menilo, ale vždy tam bol nejaký posun. A myslím si, že „The Formation Of Damnation“ je dobrou kombináciou práve starého Testamentu s tým novým Testamentom. 

To ma práve zaujalo, mnoho kapiel pri pokuse o čerpanie zo starších období vydá slabší materiál, no „The Formation Of Damnation“ podľa môjho názoru bude patriť k tomu najlepšiemu, čo nám rok 2008 na poli thrash metalu dá.
Vďaka za pochvalu, no bolo za tým strašne veľa neľahkej práce. Na jednej strane veľké očakávania od fanúšikov, na druhej aj od hudobníkov a iných skupín. „The Gathering“ bola naša najlepšia nahrávka, ktorú sme dovtedy vydali, takže teraz sme mali prísť s materiálom lepším, alebo prinajhoršom aspoň taký dobrým ako „The Gathering“. Ten tlak bol veľký, rovnako ako očakávania po deväťročnej odmlke. Teraz, pár dní potom, ako sme dokončili všetky práce tvrdím, že veľký úspech je už to, ak sa podarí dosiahnuť úroveň nasadenú na „The Gathering“. 

Aké máš dojmy z nových nahrávok tradičných thrashmetalových skupín? Máš aj ty pocit, že thrash metal opäť dobýva na scéne stratené pozície?
Áno, myslím si, že určite áno. Skupiny z Bay Area opäť získavajú širší priestor, mnoho iných úspešných skupín navyše priamo odkazuje na zvuk a vplyv komunity z Bay Area. Kruh sa uzavrel, ako keby začal nový cyklus, všetky tieto skupiny opäť vydali silný materiál. Čo mňa osobne ale veľmi teší je, že množstvo nových skupín uvádza ako svoj vplyv práve Testament. Tak beriem to ako dôkaz, že naša snaha znieť sviežo nevyšla úplne na zmar.

Máš niečo rád aj z klasickej nemeckej thrashovej scény?
Som rád, že tu stále sú a napríklad v prípade Destruction ma teší to, že stále hrajú rovnako ako pred rokmi. Je dobré, že to partiu okolo Schmiera stále baví, aspoň majú mladé kapely šancu vidieť aj niečo menej moderné.

Z pôvodne zverejnených dátumov vášho európskeho turné zmizli na naše veľké sklamanie dva koncerty v Českej republike, bol tam s niečím problém, že došlo k takejto zmene?
Do rozpisu postupne pribúdali nové zastávky a dostalo sa to do štádia, kedy museli byť niektoré miesta vypustené, aby sme neboli nútení cestovať tak často letecky Je okolo toho množstvo problémov, jednak s prepravou výbavy na palube lietadla a jednak s príliš tesnými časovými rozpismi, keď každé meškanie predstavuje veľký problém. Z toho dôvodu pre nás organizačne nemá zmysel presúvať sa letecky hore dole, turné sa nakoniec pôjde klasicky autobusom. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Chuck Billy

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2008-07-01 15:51:34

Prečítané: 1178x

Autor: Matej Žáry

Matej Žáry

Názory redakcie

Chýba názor redakcie