Jedenásty album belgických extrémistov ABORTED je prirodzeným nasledovníkom jeho predchodcov. No začiatok albumu vás môže zmiasť, podobne ako mňa. V úvodnej skladbe "Vederf" totiž počujeme mix sludgeu a zlovestného black metalu v strednom tempe. S druhou skladbou už ale prichádza ich typický masaker. Beštiálna rytmika sa miesi s technickými gitarovými vyhrávkami a celé to zahusťuje chorobný vokál. Na novinke ale miestami nájdete aj disonantné gitarové motívy, čo doteraz nebolo doménou týchto Belgičanov. Je ich len zopár, každopádne oživili celkovú produkciu. Do istej miery je tu dokonca cítiť aj deathcorové vplyvy, našťastie len v náznakoch. Čo ma ale potešilo, sú zlovestné pasáže nasiaknuté black metalom. Nie sú to nijak zásadné inovácie, no aspoň v niečom sa posúvajú.

Na druhej strane: ABORTED je kapela, ktorá si štvrťstoročie pestuje svoj vlastný recept na prípravu dobrého death metalu. Ten si zvláštnym spôsobom vyberá to najlepšie z technického a brutálneho prevedenia smrteľného kovu. Zásadnejší obrat by ich vlastne obral o túto devízu. A preto svoju hudbu modifikujú veľmi opatrne. Niekto to môže vnímať pozitívne, niekto ako alibi. Ja som niekde v strede. Pokojne by som si vedel predstaviť výraznejšie inovácie v rámci ich hudby, no zároveň nechcem aby stratili ich najväčšie prednosti. A to je v prvom rade pekelná dynamika, ktorou sa ich hudba vyznačuje. Keď sa občas potrebujem nakopnúť, ich hudba je k tomu ako stvorená. Toto je proste energetický nápoj, ktorý v mojom tele rozvibruje každú jednu bunku.

Druhou devízou ich hudby je gitara Iana Jekelisa, ktorá je nesmierne flexibilná. Na jednej strane dokáže vymyslieť brutálne gitarové rify, ktoré bez problémov prekladá technicky náročnými sólami, ktoré znejú fantasticky. Žiadne z týchto vecí zbytočne nenaťahuje a preto to má neskutočné grády. No a nesmieme zabudnúť na spev Svena de Caluwé. Ten sa pohybuje po poriadne širokej palete hlasových registrov. Od agresívnych škrekov cez temné growly až po gore šialenosti. No a na záver to najlepšie - Ken Bedene. Neviem čo k tomuto bubeníkovi vlastne napísať. Občas som ho sledoval na koncertoch a je to fakt úkaz. Aj v tých najpekelnejších pasážach sa tvári ako zapisovateľka na súde, proste rutina. S takouto palebnou silou sa bitka prehrať nedá. Ak by som mal vypichnúť jednu skladbu z novinky, tak to bude "Dementophobia". Tá svojou špecifickou rytmikou a gitarovými rifmi pripomína tvorbu slovutných CARCASS. Len je osadená do vyššieho rýchlostného stupňa.

Pokiaľ vás ABORTED neoslovili svojou predošlou tvorbou, novinka to zrejme nezmení. Je to proste ich štandard, ktorý potvrdzuje prednosti tejto extrémnej skupiny.