Bratislavská black metalová skupina BESNA nám na debutovom CD "Zverstvá" servírovala melodický post-black metal, kde hrali hlavné husle post-rockové gitarové vyhrávky a besniaca rytmika. S odstupom času vnímam túto nahrávku úplne inou optikou. Po čase sa mi jednotlivé skladby usadili v hlave a zvuk, ktorý mi pôvodne prekážal, už nevnímam ako problém. Pamätám si, že mi pripadal až príliš surový, no dnes ho tak už nevnímam. Omnoho viac vnímam gitarové motívy, ktoré tvoria identitu každej jednej skladby. Z tohto pohľadu je u mňa asi najvýraznejšou položkou celej kolekcie skladba "Revúca".

BESNA vydala začiatkom roka svoj druhý album "Krásno". Od debutu došlo k výmene na poste bubeníka, ktorý obsadil Anton Samochvalov. Prvou výraznejšou zmenou je dĺžka piesní, ktorá sa výrazne skrátila. S výnimkou dvoch piesní skrátili ich dĺžku pod päť minút. Neviem či to bol zámer, ale skôr by som to tipoval na producentský zásah. Základným stavebným kameňom ich tvorby je stále post-black metal s dôrazom na výrazné melódie. Okrem takto ladených piesní, akou je napríklad titulná skladba, pribudli na albume „groove skladby s väčším dôrazom na gitarový riff. Tieto prvky nájdete napríklad v "Paracelsus“ a tu cítim silnú inšpiráciu Francúzmi GOJIRA. Na druhej strane je skvelé, že jednotlivé skladby sa navzájom nepodobajú a majú svoju vlastnú identitu. Napríklad v titulnej "Krásno" oceňujem nosný gitarový riff, surový vokál vybáčajúci z blackových mantinelov a nádherné gitarové sólo „satrianovského“ strihu v podaní Jakuba Tirča.
 

"Bezhviezdna obloha" v sebe zas ukrýva poriadne extrémne protipóly. Jednak sú to typické melancholické gitarové vyhrávky na neskreslenej gitare, až po divoké víchrice bičujúce Prométea pribitého na skale. Mimochodom, kontrasty v ich tvorbe fungujú v mnohých aspektoch. Či už sú to hudobné motívy, texty, prípadne grafika obalu. Vokál Samuela Dudláka má pomerne stabilnú farbu, ako aj techniku prejavu. Je to blackový scream s veľmi špecifickou farbou, čo je pre kapelu veľké plus. Občas sa snaží preliať do hlbších polôh, no farba jeho hlasu je tu dominujúca. Okrem Jakuba Tirča na albume hosťuje spevák Tomáš Beňuška (SOLIPSISM) a to v záverečnej piesni "Mesto spí".

Texty vychádzajú z mytologických odkazov (spomínaná "Bezhviezdna obloha") a historických udalostí (skladba "Hranice", ktorá reflektuje na sebaobetovanie Jana Palacha a smrť ľudí pri pokuse o útek cez hranice komunistického Československa). Ako sa ďalej uvádza v promo materiáloch, "Krásno" slúži ako silná reflexia ľudskej odolnosti a výzva na kultúrnu a spoločenskú obnovu. To sú témy viac než aktuálne, keďže spoločnosť dnes zápasí s epidémiou hlúposti a intolerancie. Rútime sa do priepasti a obávam sa, že ani "Krásno" nás nezachráni. Každopádne je to výborná nahrávka, ktorú sa oplatí vypočuť.