Tamás Kátai so svojim projektom THY CATAFALQUE vydáva nové albumy ako na bežiacom páse. Dvojročné odstupy sa striedajú s ročnými a takéto tempo sa dnes často nevidí. Jeho hudba je ale  mimoriadne pestrá a Tamás rád experimentuje. Pred dvoma rokmi vydal napríklad album "Alfö​ld", ktorý je do značnej mieri ovplyvnený death metalom. To je v prípade tohto projektu dosť neobvyklé, pretože tento subžáner sa je v jeho diskografii vyskytuje len veľmi okrajovo. Samozrejme je podaný osobitým spôsobom, ale mňa výrazne neoslovil. 

Koncom minulého roka sme sa dočkali nového prírastku s názvom "XII: A gyönyörű álmok ezután jönnek". Dvanáste pokračovanie nesie názov "Nasledujú krásne sny" a opäť sa vracia k tradičnému žánrovému gulášu. V skladbách sledujeme k prepojeniu tradičných metalových postupov, ktoré ozvláštňuje domácim folklórom a prog metalom. Syntetizátory tu opäť hrajú významnú rolu a majú mnoho podôb. Občas znejú moderne, inokedy ťahajú produkciu do minulosti. Zároveň si jeho hudba zachováva často pesničkový charakter, kde dominujú výrazné hudobné motívy. Tie bežne prekladá blackovými výpadmi, ktoré tvrdia hru. Osobitou zložkou celej kolekcie sú vokály v rodnom jazyku. Maďarčina dáva skladbám zvláštny kolorit, ktorý je veľmi osobitý a svojský. To je ale vlastnosť každého jazyka okrem tradičnej angličtiny, ktorá sa nám dostala pod kožu ako základný muster.
 

Opäť sa tu stretávame aj s východnými orientálnymi motívmi, s ktorými sa v posledných rokoch často zahráva. Asi najsilnejšie to cítiť skladbe "Lydiához", čo je cover od maďarského folkloristu Sebo Ferenca. Ak máte chuť na majestátny symfonický metal, určite si nenechajte ujsť skladbu "Ködkirály". Skoro by som zabudol na výrazné rockové motívy, ktoré majú často futuristické vyznenie. Pekným príkladom je skladba "Vakond", ktorá začína ako soundtrack k nejakej country komédii. A takýchto divných kombinácií sa na doske nachádza neúrekom. Na prvý pohľad je ich kombinácia bizarná a nemôže viesť k zmysluplnému výsledku. Lenže Tamás Kátai je v tomto smere majstrom svojho remesla a zdanlivú prekážku pretvoril na svoju prednosť. Okrem tejto schopnosti vie do piesní vniesť chytľavé pasáže, ktoré sa vám dostanú pod kožu. Texty piesní sú podobne pestré a často odkazujú na reálne objekty či udalosti. "Vasgyár" je napríklad ódou na hnijúce železiarne, ktoré kedysi živili maďarskú ekonomiku a stále strašia v jeho krajine. V titulnej skladbe rozoberá problémy života na vidieku a vo videoklipe vidíme aj jeho rodnú dedinu Makó. Inokedy opisuje obyčajnú cestu vlakom alebo opisuje problematiku prežierania sa, ktorú možno interpretovať nielen voči potrave. 

Tamás Kátai spolu s dvadsiatimi hosťujúcimi hudobníkmi vytvorili jednu z najvýraznejších nahrávok tohto projektu. Určiť tú najlepšiu býva problematické, pretože u mňa sa to pomerne často mení. Každopádne nový album stojí za vypočutie.