Americká legenda ALICE IN CHAINS už nevydáva albumy s takou pravidelnosťou ako kedysi, ale keď už niečo vypustí, dáva si na výsledku záležať. Tohtoročná novinka "Rainier Fog" je inak len ich šiestou dlhohrajúcou doskou (treťou od návratu v roku 2005) a aj vzhľadom k vyššie uvedenému faktu som od nej očakával samé pozitíva.

Jerry Cantrell a spol. už navždy zostanú v hudobnom svete zaškatuľkovaní ako jedni z popredných predstaviteľov štýlu grunge. 90. roky sú však preč a ja som o to radšej, že táto štvorica zo Seattlu nezostala úplne zakliesnená v minulosti, ale posunula sa vpred k modernejším a občas aj mäkším štýlom. Bolo by príliš strohé napísať, že "Rainier Fog" pokračuje tam, kde skončil "The Devil Put Dinosaurs Here". V niečom áno, v niečom nie. Žiadne experimenty sa nekonajú, nie sú však ani potrebné. ALICE IN CHAINS majú svoj jedinečný rukopis a len ťažko by ste si ich pomýlili s inou bandou. Môžu za to najmä tradične zdvojené spevy Williama DuValla a Jerryho Cantrella, ktoré sú akýmsi poznávacím znamením kapely. Hudobne sa páni operajú takmer výlučne o pomalšie motívy a stretol som sa dokonca s označením sludge/doom. Základom sú prepracované, príjemne podladené gitarové motívy, kde nechýbajú rôzne ťahavé riffy, melódie, sóla, ale aj také zvraty ako napr. sekačky (v "Drone"), alebo sólo doprevádzané vybrnkávačkou (v "Deaf Ears Blind Eyes"). Bicie sa nikam neponáhľajú a vhodne nechávajú vyniknúť gitarovú hru, resp. vokály. Žánrovo sa nahrávka môže pokojne zaradiť tak medzi metal, ako aj rock, hoci zvukovo sa asi viac prikláňa k druhému menovanému.

ALICE IN CHAINS sa so všetkými desiatimi skladbami naozaj vyhrali a dali si na celkovom vyznení záležať. Už úvodná "The One You Know" dáva jasne znať, že stále dokážu priniesť chytľavé melódie, ba až hitové momenty a pritom ich tvorba neznie prvoplánovo a hlavne nie tuctovo. Iste, na albume sa nájdu hluché miesta, ale silných momentov je tu omnoho viac. Tie najsilnejšie nájdete možno v "Red Giant", možno v "Never Fade", alebo niektorej inej skladbe - záleží podľa chuti. A to nás ešte čaká záver v podobe "All I Am", ktorá je postavená na precítenom melancholickom motíve.

„Alica“ teda nahrala album, ktorý určite nie je len do počtu, ale zaslúži si pevné miesto v ich diskografii. Ja ho radím medzi to najlepšie, čo tento rok vyšlo. Skutočne, na "Rainier Fog" si každý, komu sa páčilo čo-to z predošlej tvorby tejto kapely, nájde čosi pre seba. Ibaže by stále postrádal prítomnosť Layne Staleyho (R.I.P.)… avšak to už je iný príbeh.