Minulý rok vyšlo množstvo zaujímavých metalových nahrávok, ktoré by sme mohli označiť ako avantgardné. Vždy keď používam tento výraz, zamýšľam sa nad jeho definíciou. Tá v sebe spája nové postupy, rôzne experimenty, fúzie a nové pohľady na daný žáner.

ASHENSPIRE z Glasgowa síce neprinášajú úplne nové postupy, no v ostatných bodoch napĺňajú túto definíciu. Štýlovo vychádzajú z post-black metalu, jazzu a rockovej alternatívy. V ich hudbe nájdete vplyvy skupín ako VED BUENS ENDE, A FOREST OF STARS, UNEXPECT či DAUGHTERS. Skladby v sebe nesú psychedelické nálady, veľkú dávku frustrácie, nasratosti a agresie. Okrem klasických nástrojov skupina využíva husle, saxofón a cimbal. V podstate ide o taký malý sedemčlenný orchester.
 

Prevládajúcou emóciou ich hudby je silná frustrácia a hnev. Jeho výrazným nositeľom je spevák Alasdair Dunn, ktorý má dosť špecifický prejav. Ide skôr o nástojčivú deklaráciu textov ako o spev, čo sa mimoriadne hodí k tomuto typu emócie. Jeho prejav je miestami rozkolísaný, dramatický a plný hnevu. Občas prechádza do úplného zúfalstva až plaču. Nejde však o patetické kvílenie ale autentický prejav. A na čo sú vlastne ASHENSPIRE takí naštvaní? To už napovedá samotný názov albumu. Pojem "Hostile Architecture" predstavuje urbanistickú stratégiu, ktorá využíva prvky zastavaného prostredia k cielenému obmedzeniu chovania.
Aj keď je architektúra súčasťou ich vizuálnej prezentácie, v tomto prípade majú na mysli skôr stavbu spoločenského systému. Ide v podstate o kritiku kapitalizmu, ktorý je úmyselným strojcom ľudského nešťastia. Asi by som úplne nesúhlasil s touto tézou (viď severský model), no nadhodené témy sú relevantné a je zaujímavé sa nad nimi zamyslieť. Skupina ich nastoľuje cez reálne udalosti ako napr. požiar londýnskej budovy Grenfell Tower v roku 2017 pri ktorom zahynulo 72 ľudí. K požiaru došlo aj napriek opakovaným upozorneniam obyvateľov na nevhodný stav protipožiarnej ochrany. Skladba dostala pôsobivý názov "The Law of Asbestos".
 

Texty sú umne vyskladané a obsahujú množstvo zaujímavých metafor. V spojení s metalovou avantgardou tvoria divokú hudobnú zmes, ktorá je plná jedu a výčitiek. Album obsahuje osem piesní a zatiaľ som si na ňom nenašiel jedného favorita. Možno by som spomenul skladbu "How The Mighty Have Vision", v ktorej hrá veľkú rolu zborový spev. Album vnímam skôr ako celok, ktorý je plný skvelých hudobných nápadov. Tie na vás neustále útočia, sú agresívne a vďaka dynamike nahrávky vás tak skoro neomrzia. Zvukovo sa nejedná o typickú metalovú nahrávku, pretože gitary nie sú tak výrazné a často sú na úrovni nástrojov ako saxofón či husle. Nemajú typicky hutný zvuk a majú skôr "crunchové" skreslenie.

ASHENSPIRE vytvorili na svojom druhom albume zhudobnenú deklaráciu hnevu, zúfalstva a frustrácie. Využili k tomu neobvyklú formu avantgardného metalu, ktorý je mimoriadne dramatický a výpravný. Oceňujem aj zaujímavú grafiku a urbanistické vizuály vo videách.