ATARAXIE sú jedni z popredných predstaviteľov súčasného európskeho funeral doom/death metalu. Aspoň takto ich vidím z pozície poslucháča, ktorý si tento štýl už dlho všíma. A ak samotný štýl je určený pre úzky okruh metalových fajnšmekrov, dovolím si upozorniť, že títo Francúzi sú aj v rámci neho jeden z tých najextrémnejších prípadov. Odpoveď na otázku „prečo“ vám môže dať ich čerstvá novinka "Résignés".

Na úvod treba povedať, že celé dielo obsahuje síce len štyri skladby, tie sú však rozťahané do monštróznych rozmerov (od 17 do 25 minút) a finálna dĺžka albumu činí 83 minút. To je sústo, ktoré som i ja mal problém stráviť. Každá zo skladieb pritom obsahuje veľké množstvo nápadov a vystrieda sa v nej viacero polôh. Základom sú gitarové hradby pomalých, ťahavých riffov, ktoré zaberú väčšinu času. Ani sa však nenazdáte a jedna z gitár prejde do vybrnkávačky, kým zvyšné dve ju doprevádzajú. Nechýbajú odpočinkové momenty, kedy všetky tri gitary hrajú „clean“, pričom jedna opäť pomaly rozvíja akýsi ústredný motív. Opačný extrém nastáva v rýchlych, takmer deathmetalových pasážach, v ktorých nechýbajú klepačky, dvojkopáky a rýchle riffy. Do toho si prirátajte rozmanité bicie, kde nie je núdza o rôzne, na prvý pohľad nenápadné „hrátky“ s činelmi. Pri prechádzaní z jednej polohy do druhej inak nemusíte mať obavy - ATARAXIE sú totiž zasrane plynulí a s prižmúrenými očami mi dokonca pripadajú ako taký malý funeraldoomový OPETH.
Vokály má na starosti basák Jonathan Théry (nájdete ho aj v žánrovo spriaznených FUNERALIUM). Jeho primárnym artiklom je typicky hlboký growling, v kľudnejších pasážach občas prejde na šepot a špecialitou sú vysoké, ťahavé škreky-výkriky, ktoré znejú mimoriadne naliehavo a evokujú mi duševné utrpenie kdesi v psychiatrickej liečebni. Vskutku emotívny prejav, z ktorého behá mráz po chrbte! Texty zatiaľ nie sú k dispozícii, Francúzi však už tradične striedajú angličtinu s ich rodnou rečou, ktorá v danej hudbe vyznie až vznešene.

Z hľadiska prepracovanosti je "Résignés" zrejme najambicióznejším dielom ATARAXIE. Avšak z hľadiska chytľavosti a celkovej atmosféry kapela nedokázala prekonať svoj pomyselný vrchol v podobe "Anhédonie" (2008). Napriek tomu nahrala materiál výnimočne kvalitný, nápaditý, extrémny a dovolím si tvrdiť, že až progresívny. Keby z jednotlivých skladieb ubrala 3-4 minúty, bolo by to možno stráviteľnejšie. Ale to sú detaily a pri funeral doome sa tých niekoľko minút v podstate ľahko stratí.

Za poskytnutie nahrávky ďakujeme vydavateľstvu XenoKorp.