Je skvelé sledovať, keď sa z vedľajšieho projektu vyvinie plnohodnotná kapela s vlastným životom. Na treťom albume švédskeho projektu AVATARIUM už dokonca oficiálne figuruje istý Leif Edling (CANDLEMASS, THE DOOMSDAY KINGDOM) ako šedá eminencia a nie ako šéf. Ostatní členovia - najmä rozpoznateľný gitarista Marcus Jidell - sa s veľkou vervou a počuteľne podieľajú na tom, aby AVATARIUM mohli mať svoju vlastnú identitu, a nebyť len ďalšou položkou v (rastúcej) skupine doomových kapiel so ženským spevom.

Ibaže ani s tým doomom to nie je také horúce. Občas sa objaví masívny riff, ktorý jednoducho musel napísať Edling, avšak väčšina albumu je bližšie k mixu BLACK SABBATH a DEEP PURPLE (najmä kvôli hammondovej masáži), obohatenému o metal, blues a silnú atmosféru. Nahrávke vládne vzdušnosť, a to ešte viac, než "The Girl With The Raven Mask" spred dvoch rokov. AVATARIUM znejú ako partia muzikantov, ktorú baví hrať, aranžovať a skladať. Dalo by sa povedať, že každá pieseň je iná a necháva kvitnúť iné nápady. 

Žánre teda nabok - AVATARIUM si pripravili osem skladieb rôznej dĺžky, členitosti i tvrdosti. Napríklad otváracia "Into The Fire / Into The Storm" je doslova PURPLE-ovská vec so skvelými bicími, a o to viac prekvapí orientálno-bluesová trojka "Road To Jerusalem". Najviac doomových elementov naopak nájdeme v dvojici dlhých piesní. Minimálne prvá polovica deväťminútovej "Medusa's Child" duní znamenite, a dokonca obsahuje prvé nie-úplne-trápne použitie detského vokálu v histórii metalu. Kontrolované rockové a metalové pasáže prerastajú vo väčšine prípadov do "ambientnejších" záverov. Album dokáže brilantne kontrastovať medzi tvrdosťou a sugesciou. Problémom je skôr fakt, že sa vytratil zmysel pre gradáciu.

Prvú polovicu albumu, okrem spomínanej výnimky, hrajú AVATARIUM vcelku dosť od podlahy. Druhá časť je odľahčenejšia, avšak neprináša takmer žiadny klimax. "A Kiss (From The End Of The World)" síce začína pozdravom od Edlinga, ale postupne sa mení, až sa bicie vytratia úplne a pieseň vyšumí do záverečnej, jemnej inštrumentálky. Je vcelku zvláštne, keď najintenzívnejšie momenty prídu v singlovke "The Starless Sleep" a v prvej polovici štvrtej skladby a potom sa už len akosi "dohráva".  Tým samozrejme nechcem povedať, že by balada "When Breath Turns To Air" nebola úžasnou exkurziou do bluesových barov, ktorou vás bude sprevádzať hlbší hlas Jennie-Ann Smith.  Druhej polovici "Hurricanes nad Halos" však chýba rockový ťah na bránu, ako aj trochu čistejšie skladateľstvo - nejde iba o rozvláčne pasáže, ale napríklad aj o trošku okatejšie refrény.

 Napriek tomu, ako už bolo naznačené, muzikantský um tento album spoľahlivo zachraňuje. Bluesová gitara, hardrockové klávesy a samozrejme, fantastický spev sa spájajú, aby vytvorili naozaj dobre stráviteľné dielo s veľmi organickým zvukom. Skladateľské muchy by sa našli, ale AVATARIUM sa podarilo nahrať album, ktorý je možné počúvať dookola, podobne, ako ten predošlý. Iba mu chýba tá štipka teatrálnosti a naliehavosti predošlého počinu, či masívnej tvrdosti debutu.