Mladá krv a stará škola, v tomto konkrétnom prípade stará škola death metalu. Jedného hneď napadne Švédsko, či Florida. Chyba lávky. BLOODY REDEMPTION je mladá kapela takmer zo srdca nášho malého, no ťažkým kovom smrtonosným okovaného Slovenska. Bandu tvorí štvorica už však pomerne ostrieľaných muzikantov, ktorých môžeme počuť aj v ďalších kapelách. Uchom si však tieto dni posledné nechávam pretekať ešte stále čerstvé mäso "Infected Minds", veď oficiálny dátum vydania je 23. júl 2017. Do prehrávača som ale vkladal disk už s istotou kvalitného sluchového zážitku, pretože som kapelu videl a počul hrať skladby naživo. A sklamanie ma veru neprekvapilo, naopak, ako vo mne materiál zarezonoval už na koncerte, tak ma jeho ostrý a presný náboj trafil priamo medzi oči aj doma. Plytvať všemožnými prirovnaniami k veličinám žánru mi príde ako zabehané klišé, takže dnes ich obídem. Veď naše death metalové kapely (či všeobecne metalové) oplývajú hojnou dávkou originality nie len v časoch nedávno minulých, ale aj v súčasnosti. 

Album otvára krátke akustické intro, ktoré je ako vystrihnuté z rokov 90-tych. A po ňom "prásk", šupa, mocná gitara roztrhne tú krátku pauzu a mašina sa rozbieha. Skladby majú naoko jednoduchú štruktúru, základom je jemne gravírovaný riff, okolo ktorého sa obtáčajú melódie tvorené tenkými nitkami gitarových vyhrávok. A tu platí doslova porekadlo, že basa tvrdí muziku. Áno, je to práve basgitara, ktorá mohutnými oblúkmi a rafinovanými "výkrikmi"  brutálne modeluje celkový tvar jednotlivých skladieb. Aj bicím dodáva na "obludnosti" a spolu s nimi udáva vždy ten správny rytmus. A práve rytmus, ktorého je najviac v stredných tempách mi sedí na nahrávke priam lahodne. Vokál má na starosti gitarista Jožko "Falusoid", čo je samo o sebe záruka brutálne presnej kvality. V jeho polohách sa nachádza zastretý murmur, na ktorý naviaže obnaženým škrekom, aby nám vyrazil dekel z päty vytiahnutým dlhočizným zručaním. A to vie aj čisto spievať, no to už je iný príbeh. Záverom už len predošlem, že sa netreba stále hrabať v death metalovej minulosti a sentimentálne oplakávať tie roky deväťdesiate... Predošlé riadky stačí len poslať do uší.