Už štart kariéry tejto Hollywoodsky vyzerajúcej party sa zdal byť dosť pompézny. Ale mal svoje čaro tak, ako keď sa samotná kapela objavila. V prvej línii dve dokonalo vyzerajúce krásky, ktoré u nás mužov vyvolávajú dodnes šteklenie pod bruškom a u našich nežných polovičiek príznaky šialenstva a zaradenie do škatuľky „štetka“… Ale aj o tom je hudobný priemysel a v prípade BUTCHER BABIES ukazuje len na to, že kapela robí to, čo robiť chce a marketing má zvládnutý dokonale. Ukazuje však aj to, že snaha, investície a čas dokážu dostať rozumnú kapelu pod veľký label a na turné svetového významu. V prípade tejto kapely z Los Angeles to platí niekoľkonásobne. Sprvoti som aj ja veril skôr snahe kapely a samotnú muziku som vnímal ako druhotný produkt, no postupom rokov sa misky váh naklonili na druhú stranu a ja som si tretí album konečne vypočul bez predchádzajúcich ukážok a vnímania masívneho proma. Proste som to tak chcel. Našiel som si na to ten najlepší čas a síce počas nočného šoférovania cestou z jedného výborného koncertu. Počas jazdy po okreskách lemovaných stádami divej zvery som si tak album „Lilith“ vychutnal v totálnom strehu a s vnímaním každého tónu.

„Metal“ v označení žánru kapely sa tentokrát zhoduje s reálnym poukázaním na to, čo kapela produkuje. Skladby albumu by som rozdelil do dvoch kategórií. Jedna z nich je skladateľsky komerčná a tá druhá drsná a dravá. „Lilith“ tak dostal rozmer, ktorý spája akýsi zápach mainstreamu so špinou pouličnej scény. Metal v podaní BUTCHER BABIES dokáže strieľať ostrými hardcore až groovy nábojmi, no dokáže aj utešovať takmer american rock prvkami. Hudba je teda všeobecne rozmanitá a pre mňa je veľmi pozitívne, že s každým albumom viac uhladená a jej štruktúra výraznejšia. Určite to pomáha aj produkcii, pretože pri tak rôznorodom žánri, kde je nutné vypracovať znenie Paramore, no o pol minúty silu Pantery, to musí byť extrémne náročná práca. Mužská časť kapely a skladateľská nesvätá trojica vyprodukovala na jednej strane hudobné peklo, no na druhej strane sladké omáčky. Vôbec to nie je zlé a veľmi dobre do toho pasujú aj vokály spomenutých krásavíc Heidi a Carly, ktoré dokážu zo seba vydať rev pochádzajúci priamo z pekla, ale aj jemné spevy, ktoré dokážu roztápať.

Výsledok konceptu „Lilith“ považujem za akýsi prelom v hudobnom smerovaní kapely. Očistený a pripravený ísť viac do mainstreamových vôd. U tejto bandy ale očakávam presne takúto cestu. Oheň a ľad, krásu a špinu, silu a potopu, ale taktiež úspech a nenávisť. BUTCHER BABIES ale prajem dosiahnuť vytúžený cieľ, pretože niekedy hudba musí byť aj biznis, aby práve táto cesta pritiahla viac neveriacich. „Lilith“ je výborný, aj keď ťažšie stráviteľný album, ktorému ak človek porozumie, perfektne ho uspokojí. Prinajmenšom sa pokochajte pohľadmi na Heidi a Carlu. Svet predsa miluje rock´n roll!