Podobne ako päť rokov starý debut "Oútis" aj nový album CEREMONY OF SILENCE vyšiel bez nejakej informačnej predohry. Tento spôsob mi príde celkom sympatický a má veľkú výhodu. Zakaždým je to nečakaný moment, aj keď pozorný poslucháč mohol zachytiť prvý singel už mesiac pred oficiálnym vydaním. Ja som sa s novým materiálom prvý krát konfrontoval v rámci ich vystúpenia na Burn Feste, kde z neho odohrali päť ukážok. Bol to len zoznamovací večierok, no mnohé naznačil.

Po vrele prijatom debutovom albume skupina stála pred výzvou, obhájiť svoj status. A hneď na úvod musím skonštatovať, že sa im to podarilo veľmi suverénnym spôsobom. Nový materiál voľne nadväzuje na debut a skupina naďalej produkuje disonantný death metal s blackovým nádychom. Čierneho kovu na novinke výrazne ubudlo aj keď niektoré pasáže balansujú na jeho hrane. Pôvodná dvojčlenná zostava prijala do svojich radov speváka Neplexa (PORENUT), ktorý s nimi vystupoval na koncertoch. Jeho temný growl skvele zapadol do tohto hudobného pekla. Debutová nahrávka bola do značnej mieri postavená na besniacich riffoch a dunivej basgitare. Tým asistovala výbušná rytmická sekcia, ktorá hnala celé dielo nekompromisne vpred. Na novinke plní podobnú úlohu, no príde mi o niečo učesanejšia. Stále tam nájdete výrazné rytmické erupcie, len sú o niečo viac kontrolované. Vilova gitara už nelpie len riffoch ale zvláštnym spôsobom ich obohacuje o výrazné vyhrávky, podobné fragmentom gitarových sól. Často sa nosný riff nesie v tradičnej podobe, ale jeho druhá časť prejde do spomínaných vyhrávok. Pekným príkladom je úvodná skladba "Primaeval Sacrifice". Celkovo mi prídu gitarové party o niečo čitatelnejšie ako na debute. A to aj po zvukovej stránke. Popritom sú miestami ešte divokejšie a rozohrávajú totálne strunové inferno.

V podstate sa tu striedajú hrubozrné riffové výchrice so sofistikovanejšími disonantnými vyhrávkami, ktoré sú ešte komplikovanejšie ako na debute. Spolu s rytmikou vytvárajú typické tornáda, pri ktorých vás  totálne rozsekajú na kusy. Súhra všetkých troch nástrojov je premyslená do detailov, navzájom sa hecujú a dávajú skladbám zbesilú dynamiku. Pomalšie pasáže ako napr. v skladbe "Moon Vessel" či "Eternal Return" sú impozantné a vtláčajú piesňam výrazný charakter. Matúšove bicie bičujú svojou intenzitou a jeho práca s činelmi im dáva desivý charakter. Zároveň sa ale dočkáme aj nových foriem ako v záverečnej "King in the Mountain". Tá síce začína viac menej v tradičnom duchu, no časom sa premení v poriadnu psychedéliu s nezameniteľnou atmosférou. Skladba prejde do pomalšieho tempa a naberie dark jazzový nádych. Jej koncovka vás ale opäť stiahne do pekelného víru tónov, v ktorom gitara predvádza dosť nečakané veci. Jednak sú to old school death metalové hrátky s floyd rose-om a skladba konči špinavým jednoduchým riffom. Texty piesní vychádzajú z archetypálnych mytologických príbehov, ktoré neodkazujú na konkrétne duchovné smery. Ich spoločnýmmenovateľom je "Helios" ako zosobnenie slnka. Obal nahrávky vytvoril opäť bubeník Matúš alias Svjatogor a produkoval ho Miroslav Spevák spolu s gitaristom Viliamom. 

Nový album CEREMONY OF SILENCE "Hálios" je vyzretá nahrávka, ku ktorej nemusíte dodávať tradičnú nálepku "na slovenskú kapelu dobré". Toto je totiž hudba, ktorá sa môže bez hanby popasovať so svetovou konkurenciou.