Podobne ako päť rokov starý debut "Oútis" aj nový album CEREMONY OF SILENCE vyšiel bez nejakej informačnej predohry. Tento spôsob mi príde celkom sympatický a má veľkú výhodu. Zakaždým je to nečakaný moment, aj keď pozorný poslucháč mohol zachytiť prvý singel už mesiac pred oficiálnym vydaním. Ja som sa s novým materiálom prvý krát konfrontoval v rámci ich vystúpenia na Burn Feste, kde z neho odohrali päť ukážok. Bol to len zoznamovací večierok, no mnohé naznačil.

Po vrele prijatom debutovom albume skupina stála pred výzvou, obhájiť svoj status. A hneď na úvod musím skonštatovať, že sa im to podarilo veľmi suverénnym spôsobom. Nový materiál voľne nadväzuje na debut a skupina naďalej produkuje disonantný death metal s blackovým nádychom. Čierneho kovu na novinke výrazne ubudlo aj keď niektoré pasáže balansujú na jeho hrane. Pôvodná dvojčlenná zostava prijala do svojich radov speváka Neplexa (PORENUT), ktorý s nimi vystupoval na koncertoch. Jeho temný growl skvele zapadol do tohto hudobného pekla. Debutová nahrávka bola do značnej mieri postavená na besniacich riffoch a dunivej basgitare. Tým asistovala výbušná rytmická sekcia, ktorá hnala celé dielo nekompromisne vpred.
Na novinke plní podobnú úlohu, no príde mi o niečo učesanejšia. Stále tam nájdete výrazné rytmické erupcie, len sú o niečo viac kontrolované. Vilova gitara už nelpie len riffoch ale zvláštnym spôsobom ich obohacuje o výrazné vyhrávky, podobné fragmentom gitarových sól. Často sa nosný riff nesie v tradičnej podobe, ale jeho druhá časť prejde do spomínaných vyhrávok. Pekným príkladom je úvodná skladba "Primaeval Sacrifice". Celkovo mi prídu gitarové party o niečo čitatelnejšie ako na debute. A to aj po zvukovej stránke. Popritom sú miestami ešte divokejšie a rozohrávajú totálne strunové inferno.
 

V podstate sa tu striedajú hrubozrné riffové výchrice so sofistikovanejšími disonantnými vyhrávkami, ktoré sú ešte komplikovanejšie ako na debute. Spolu s rytmikou vytvárajú typické tornáda, pri ktorých vás  totálne rozsekajú na kusy. Súhra všetkých troch nástrojov je premyslená do detailov, navzájom sa hecujú a dávajú skladbám zbesilú dynamiku. Pomalšie pasáže ako napr. v skladbe "Moon Vessel" či "Eternal Return" sú impozantné a vtláčajú piesňam výrazný charakter. Matúšove bicie bičujú svojou intenzitou a jeho práca s činelmi im dáva desivý charakter. Zároveň sa ale dočkáme aj nových foriem ako v záverečnej "King In the Mountain". Tá síce začína viac menej v tradičnom duchu, no časom sa premení v poriadnu psychedéliu s nezameniteľnou atmosférou. Skladba prejde do pomalšieho tempa a naberie dark jazzový nádych. Jej koncovka vás ale opäť stiahne do pekelného víru tónov, v ktorom gitara predvádza dosť nečakané veci. Jednak sú to old school death metalové hrátky s floyd rose-om a skladba konči špinavým jednoduchým riffom. Texty piesní vychádzajú z archetypálnych mytologických príbehov, ktoré neodkazujú na konkrétne duchovné smery. Ich spoločnýmmenovateľom je "Helios" ako zosobnenie slnka. Obal nahrávky vytvoril opäť bubeník Matúš alias Svjatogor a produkoval ho Miroslav Spevák spolu s gitaristom Viliamom. 

Nový album CEREMONY OF SILENCE - "Hálios" je vyzretá nahrávka, ku ktorej nemusíte dodávať tradičnú nálepku „na slovenskú kapelu dobré“. Toto je totiž hudba, ktorá sa môže bez hanby popasovať so svetovou konkurenciou.