Hudobný svet CHELSEA WOLFE je mimoriadne temný, depresívny a skľučujúci. Táto speváčka tvorí hudbu ako odraz svojho vnútorného sveta, ktorý je naplnený temnotou a bolesťou. Je to veľmi introvertná osoba, ktorá bojuje so svojimi démonmi. Atmosféra jej piesní je zmesou strachu, smútku, halucinácií a snových výjavov. Je však mimoriadne autentická a všetko, o čom vypovedá, jej aj veríte. Aspoň ja nemám pochýb o úprimnosti týchto žalmov.

Čo sa mení na jej nahrávkach, sú hudobné štýly, ktorými k poslucháčovi aktuálne prehovára. Peknou ukážkou strohosti jej výpovede bol napríklad jej štyri roky staré CD "Birth of Violence". Ten skladala na akustickej gitare a na nahrávke ho doplnila decentnou rytmikou a efektnou elektronikou. Z úplne iného súdka boli albumy "Hiss Spun" či "Abyss", silne nasiaknuté doom metalom až droneom. Novinka v sebe  ukrýva z každého niečo, plus pomerne nový prvok jej hudobného výrazu. Tento krát Chelsea stavila na výraznejšiu elektroniku, s ktorou pracuje už dlhé roky. Mám ale dojem, že ešte nikdy sa tak výrazne nepriblížila k trip hopu, ako je tomu na novinke. Niektoré prvky mi pripomínajú posledný štúdiový album nekorunovaných kráľov tohto žánru PORTISHEAD. Piesne sa nesú tradične v pomalších tempách a rytmika je vo väčšine elektronická. Sú to ale hutné beaty, na ktorých stavia halucinogénne a veľmi ponuré piesne. Dokonca v nich cítim trocha industriálnej špiny, čo ale nie je úplná novinka.
 

Čo však musím oceniť je všadeprítomná beznádej zmiešaná s intoxikáciou mysle. V tomto je jej tvorba konzistentná a jasne rozpoznateľná. Ďalším znakom jej tvorby sú sofistikované piesne, ktoré sa nesnažia zaujať poslucháča na prvú. Sú to síce výrazné piesne, len sa z nich nikdy nestanú hity. To by sa samotnej interpretke asi trocha bridilo. Na druhej strane, fanúšikov inteligentného popu by možno takáto produkcia oslovila. A nespomínam to úplne náhodou. Na nahrávke totiž jej spev o niečo viac vystupuje nad hudobným podkladom, čo je do istej mieri trocha popový prístup. Okrem toho, predposlednou skladbou "Place in the Sun" sa k tomuto štýlu priblížila ako nikdy predtým. Ale toto je len pozlátko, s ktorým sa tu posypala jedna skladba.
Základom ostávajú pomalé ťaživé kompozície, ktoré sa s vami radi podelia o trochu tej bolesti. To ale jej poslucháči majú radi a preto ju aj počúvajú. Pomáhajú im prekonať vlastné úzkosti a bolesti duše. V tomto smere je jej hudba liekom. Na záver by som ešte rád vyzdvihol skladbu "House of Self-Undoing", ktorá propomína alternatívnu rockovú scénu v deväťdesiatych rokoch. Od takých RADIOHEAD to nemá veľmi ďaleko.

CHELSEA WOLFE si neustále drží kvalitu nahrávok na vysokej úrovni. Svoje temné výpovede dokáže interpretovať v rôznych formách, bez toho aby stratila svoj špecifický výraz.