CRANIOTOMY patria k etablovaným spolkom slovenskej scény. Svoje miesto si zatiaľ vydobyli dvomi albumami, kvalitnými a energickými vystúpeniami. Sú jednou z tých kapiel, ktorá sa prepracovala a prezentovala našu scénu aj na pódiách mimo krajiny. Doteraz ju prezentovala „veselým“ groove brutal death metalom. Pred určitým časom rady skupiny opustil dlhoročný „chrochtač“ Pygo (aby sa prednedávnom do kapely navrátil) a s príchodom nového vokalistu Wewera došlo jednak k ústupu v používaní prasačích hlasových prejavov a zároveň sa aj hudobná tvorba ako taká posunula do iných vôd.

Chlapi upustili od „hop-hop“ brutality a sústredili sa na poriadne odrezanú brutalitu. Songy na "Catharsis" tým pádom znejú vyspelejšie. Stratili síce do určitej miery na chytľavosti (v zmysle skočnosti), no na druhú stranu gitarista Roman Halmo splodil najlepšie riffy, aké kedy boli na ktoromkoľvek albume CRANIOTOMY. Jednoznačné ovplyvnenie klasickou školou technického brutálneho death metalu á la SUFFOCATION by asi poprieť nemohol, ani keby chcel. Treba ale povedať, že ich spracúva veľmi dobre a dodáva im svojský nádych. Takže originalita sa z ich produkcie určite nevytratila. Ako príklad nech poslúžia klasické „Craniotomy-melódie“, vytvárané z čistých flažoletov, ktoré sa ukazujú hlavne v druhej polovici albumu. Hudobnícke výkony sú na veľmi dobrej úrovni, povedal by som, že vďaka vyššej technickosti materiálu aj viac vynikajú.

Body dole idú žiaľ za zvuk. Môj vrcholne subjektívny názor naň je asi takýto: gitary znejú zatiaľ asi najlepšie, no aj tak to nie je žiadna sláva a hlavne sú akosi utopené vo výslednom mixe, kde dosť dominuje (síce výborný, ale...) Wewerov vokál, a (podľa mňa) zle znejúce bicie bubeníka Lukáša. Hlavne rytmičák je to, čo mi kazí dojem, jeho zvuk je dosť málo úderný. Najlepšie po zvukovej stránke z toho asi vychádza Danielova basa, ktorá veľmi príjemne buble a je na ňu aj hrané s obrovským prehľadom. Ďalší typický znak kapely, ktorý zostal zachovaný. Potešilo ma aj, že kapela konečne má „normálne“ dlhé texty, ktoré upúšťajú od gore riekaniek (resp. textov žiadnych) a prechádzajú väčšinou k anti-náboženskej tématike.

Suma sumárum, sečteno a podtrženo, CRANIOTOMY vytvorili po hudobnej stránke najlepší a najvyspelejší materiál. Snáď len posledný inštrumentálny song mohol byť nejak dotiahnutý, alebo nepôsobil len na mňa? Som mimoriadne rád, že je cítiť jasný vývoj, nejaké smerovanie, žiadna stagnácia. Zle na tom je len (klasická slovenská choroba) produkčná stránka veci.

No a aby som nezabudol, musím mimoriadne pochváliť celkové spracovanie bookletu a grafiky ako takej. Kvalitná, profi práca.