Hodil som sám seba do vody, hoc neplavec som. Asi takto by som prirovnal moje rozhodnutie ponoriť sa do tónov tejto mne úplne neznámej bandy z britských ostrovov. Psychedelicky ladený progresívny rock, v tvrdších gitarových pasážach prechádzajúci sa doomovou záhradou. Trošku kostrbatá a na hodnotenie náročnejšia škatuľka. No hneď v úvode musím predoslať, že v žiadnom prípade nebanujem čas, strávený počúvaním posledného albumu CRIPPLED BLACK PHOENIX „Bronze“.

Intro ma sprvu odradilo, dlhé, nezáživné. No po viacerých preplachoch ušných mi v celkovom kontexte celého albumu začalo dávať zmysel aj ono. Skladba, ktorá po intre otvára album, svojím úvodom evokuje vo mne kultový film Trainspotting. Ale gitarový nosný riff mi po minúte začne príjemne masírovať bubienky a z „Deviant Burials“ sa vykľuje skladba, ktorá ma nastavila na nasledujúcu asi hodinku veľmi pozitívne. I keď skladby ako také moc emočne príliš pozitívne nepôsobia. No to je zrejme zámer a ten CBPh vychádza na 100%.

Zvuk je na albume masívny, vyvážený, všetky nástroje, zvuky, sample majú svoje na milimeter presne stanovené miesto. Pri pohľade na minutáž skladieb ma síce pohltila skepsa, no ako prišla, tak sa aj pobrala. Minúty každej skladby mi ubehli ako roky v škole strávené... sú dávno preč, no pocit príjemný zostáva, chcel by som sa vrátiť. Škola už nehrozí, no „Bronze“ si púšťam s chuťou znova.

Piata „Champions of Disturbance (pt. 1 & 2)“ vo svoji deviatich minútach prináša toľko nádherných zvratov, kakofonicky usporiadaných melódií, až z toho naskakujú zimomriavky. Po nej som príjemne zrelaxoval v „Goodbye Then“. „Turn To Stone“ vzdáva poctu Gilmourovi a jeho Floydom, čo však nie je jediná skladba, kde to zachytávam.

V „Scared And Alone“ nás pohladí ženský vokál na monumentálnom, priam soundtrackovom podklade, kde emócia strieda emóciu. Záveračná „We Are the Darkeners“ je asi najsvižnejšia vec na albume. Smútkom, melanchóliou, miestami až zúfalstvom popretkávaný „Bronze“ poslednou skladbou akoby dával ľudstvu na pokraji záhuby opäť nádej. Tak tento song pôsobí na mňa. A ja som vskutku rád, že som nepodľahol prvotným pocitom a nevypol „Bronze“ hneď po úvodnom intre. Idem nazrieť do histórie CBPh trošku hlbšie, myslím, že ma čaká celkom príjemný výlet, veď je to ich šiesty album.