Chladnokrvnosť, vypočítavosť, bezbrehá brutalita a agresia, ale aj umeleckosť a premyslenosť v inštrumentálnom vyjadrení. To všetko môžete nájsť v jednom nádherne kryštalickom hudobnom obale. And Then You’ll Beg. Taký je názov štvrtého albumu kanadskej úderky CRYPTOPSY, ktorá svojím špecifickým technickým death/grindom obšťastňuje naše zmysly už dlhých osemnásť rokov.

Práve pri nahrávaní tejto dosky sa stretáva tá najsilnejšia zostava, čo je však zároveň aj ich posledná spoločná práca. Zohranú rytmickú dvojku Langlois/Mounier nasleduje gitarové duo Levasseur/Auburn, v ktorom si druhý menovaný odbíja svoj debut. Počína si však s absolútnym prehľadom a famózne dopĺňa hlavný mozog všetkej tej skazonosnej symfónie, Jona Levasseura. Mnohými kritizovaný a mnohými obdivovaný vokalista Mike DiSalvo (naspieval aj vynikajúceho predchodcu Whisper Supremacy - 1998) sa tu podobne ako ostatní členovia nachádza vo vrcholnej forme. Fanúšikovia, ktorí holdovali viac old-schoolovému prejavu kapely na prvých dvoch nahrávkach (a takisto drevorubačskému prejavu Lorda Worma), ťažšie akceptovali viacej hrdelný a agresívnejší prejav nového frontmana, ktorý by našiel uplatnenie aj v hardcore žánri. Naopak, ku cti mu slúžili inteligentnejšie pojaté texty. Subjektívne - s vokálom Mikea nemám najmenší problém, takisto ako nemám problém s prejavom pôvodného vokalistu kapely, Lorda Worma.

And Then You’ll Beg však zďaleka nie je len príkladom, ako špičkovo zvládnuť inštrumentálnu stránku death metalového albumu. Sú v ňom obsiahnuté rôznorodé elementy a celkom značné je i progresívne myslenie kapely. Či už sa jedná o dlhšie skladby (trebárs famózne úvodné paľby And Then It Passes, We Bleed + záverečná Screams Go Unheard), alebo kratšie nájazdy (Voice of Unreason, My Prodigal Sun, Soar and Envision Sore Vision), v každej z nich narážame na komplikované hudobné štruktúry s nevšednými prelomami, neľudskými brejkmi a disharmonickými výpadmi gitár, z ktorých je jasne cítiť chuť po akomsi experimente, chuť vopchať do škatuľky technického death metalu niečo svojské, emocionálne, niečo dosiaľ obchádzané. Počiatočný pocit chaosu neskôr vystrieda uznanlivé kývanie hlavou, pretože jednotlivé skladby sú parádne premyslené a dotiahnuté do konca.
Nie, CRYPTOPSY nie sú zakladateľmi ani pioniermi žánru. Sú „len“ maximálne svojskí a ich postupy sú charakteristické a ľahko rozpoznateľné. Na svojom štvrtom dlhohrajúcom zázname ich dokázali skvele pretaviť do deviatich explozívnych kompozícii, ktoré sú ošetrené skutočne krutým, chladnokrvne zabíjajúcim soundom. Tým najvýraznejším smrtiacim hitom je snáď znovunahraná skladba Back to the Worms, ktorá pochádza z vôbec prvej demo nahrávky Ungentle Exhumation (1993).

Čo viac dodať. And Then You’ll Beg možno nie je žiadnou zásadnou nahrávkou pre žáner, no je skvelou ukážkou vrcholnej formy jednej z vedúcich kapiel kanadskej scény a pre mňa aj jednej z najlepších deathmetalových skupín vôbec. Odporučiť ju hodno pre tých trpezlivých, ktorí radi objavujú krásu v brutálnych a veľmi náročných hudobných štruktúrach.