Uf, žeby zvukový záznam zrážky rýchlika s nákladným vlakom? Alebo vybuchol muničný sklad kdesi opodiaľ.....Nie, to sa mi len v prehrávači rozkrútil nový materiál od galantskej mašinérie DARCHAIC. To, že predchádzajúcu tvorbu nepoznám som sa po niekoľkonásobnom posluchu novinky rozhodol určite napraviť, pretože "Materia" (názov nového albumu) vskutku zabíja. To, čo pre väčšinu populácie znie ako nepreniknuteľná hluková stena, mojim ušiam sťa balzám znie. A nie, naozaj neironizujem.

Každá minúta albumu si naoko žije vlastným životom, ale pozorné a citlivé ucho rozoznáva úderné, krátke nosné riffy, z ktorých sa v jednotlivých skladbách odvíjajú samostatné hudobné príbehy. Nejedná sa o žiadne mohutné eposy, skôr o poučné, kratšie bájky vyrozprávané skvelým, ostrým a nekompromisným zvukom gitár, ktoré sa opierajú o pevný základ z basy a pestrých bicích artilérií. Skaldby odsýpajú v rýchlom slede, čas na relax mi zostáva až na konci. Vlastne ani vtedy nie, lebo si "Materiu" púšťam znova. Je to presne death metalový nášup s coreovým nádychom a nevtieravými, no údernými melódiami, aký mám rád. Texty vychádzajú z prudkej reality dnešnej doby, kde sa nádej stretáva s bezmocnosťou, krutosťou. Sprvu mi trochu vadilo Kunovo štekavé frázovanie, no nielen, že sa to "poddalo", ale v konečnom dôsledku mi tam fakt zarezalo, tak, ako sa do mňa zarezali občasné "neokrôchané" sóla... tak, ako sa do mňa zarezal celý album.