Vďaka vydavateľstvu MetalGate sme sa už párkrát stretli s menom britského spisovateľa a publicistu Dayal Pattersona. V pamäti mi utkvela najmä biografia gréckej stálice ROTTING CHRIST.
„Čierny kov“ je bezpochyby hlavnou doménou tohto autora, čo potvrdzuje publikácia "Black Metal: The Cult Never Dies volume one". Navzdory samotnému názvu ide už o tretí diel zameraný na tento subžáner. Vyšiel síce už v roku 2015, ale do rúk sa mi dostalo až jeho české vydanie ("Black Metal: kult nikdy nezemře - díl první") s prekladom Michala Smolky.

Tematicky môžeme knihu rozdeliť na tri pomyselné časti. V tej prvej sa autor vracia do Nórska, ktoré od 90. rokov dalo svetu najviac blackových formácií. Dayal ponúkol priestor niekoľkým z nich, ktoré vznikli práve v tom období. Najväčší dostala legendárna dvojica SATYRICON. Myslím si, že zaslúžene. Satyr sa v rozhovore ukázal ako inteligentný umelec, ktorý presne vie, čo chce. Čítať spomienky na celú jeho hudobnú kariéru ma až prekvapivo bavilo.
Či vás bude baviť výber ďalších kapiel, záleží na vašom hudobnom vkuse a preferenciách. MANES i SOLEFALD sú totiž experimentálne telesá, ktoré dávno prekročili hranice metalu. Kto však po celú kariéru zostáva verný blacku, je Dolk a jeho KAMPFAR. Ani v tomto prípade som sa pri čítaní jeho názorov nenudil.
Na záver prvej časti vás čaká špecialita v podobe, dnes už dobre známeho projektu WARDRUNA. Úvahy o tom, či nordic folk/ambient pasuje do tejto knihy, nechajme bokom. Jeho líder Kvitrafn vás, napriek svojej blackovej minulosti, do ničoho nenúti. Poodhaľuje najmä zákutia svojej súčasnej hudby, a jeho výpovede sú pre mňa jedným z vrcholov knihy. Či už z hľadiska originality názorov, ako aj celkovej tématiky, ktorou sa jeho tvorba zaoberá.

Akýmsi predelom je kapitola venovaná blackmetalovej estetike a maliarovi Theodorovi Kittelsenovi. Dozviete sa, že jeho diela použila na obaly dosiek nejedna nórska formácia (spomeňme BURZUM či CARPATHIAN FOREST).

Následne sa dostávame do Poľska. Podľa autora oplýva blackmetalová scéna našich susedov toľkými zaujímavými umelcami, že si zaslúži celú jednu časť knihy. Aj v tomto prípade ide hlavne o čiateľove preferencie. Z ponúknutých kapiel ma zaujali jedine ARKONA a MGŁA. Najmä u druhých menovaných sú rozhovory vzácnosťou, takže prečítať si názory a postoje ich lídra stojí za to.
Zvyšné bandy z tejto sekcie boli pre mňa až príliš neznáme a prešiel som si ich len zo slušnosti. Verím však, že zástancovia undergroundu budú určite poznať všetky z nich (či už EVILFEAST, MASTIPHAL alebo XANTOTOL).

Najväčším lákadlom spomedzi obsahu pre mňa bola záverečná časť, venovaná depressive black metalu. Obzvlášť zaujímavé sa ukázali byť rozpravy o kultovej nemeckej formácii BETHLEHEM, ktorými nás previedol jej zakladateľ Jürgen Bartsch. Spomienky, ktoré odhaľuje, sú plné samovrážd, smútku a drog. Nemožno pochybovať o tom, že jeho pohnútky pre tvorbu ponurých a depresívnych kompozícií, sú dôvodné a naprosto úprimné. Podobne skľučujúca nálada vás čaká pri čítaní o STRID. Ani v zdeleniach ich frontmana nechýbajú predčasné úmrtia, navyše z jeho slov cítiť určitú frustráciu a tvorivý blok.

Okolo švédskych SILENCER dlho kolovali vskutku podivné historky. Až rozhovor s Leerem, hlavným mozgom tejto niekdajšej bandy, dal odpovede na viacero otázok. A myslím, že sa jedná o exkluzívne výpovede. Škoda, že nedostal priestor aj ikonický vokalista Nattramn… ale možno je to tak dobre. Niektoré veci je lepšie nechať nevysvetlené.
Možno vás prekvapí, že tu chýba kapitola venovaná SHININGu. Bude to zrejme tým, že sa Kvarforthovci objavili už v Dayalovej predošlej blackovej knihe s podtitulom "Evoluce kultu". Naopak, priestor dostal napríklad jednočlenný projekt TOTAL NEGATION. Menej známa záležitosť, avšak hneď po dočítaní sa stala mojou jasnou voľbou na vypočutie (po dlhých, predlhých rokoch).

Pozorný čitateľ si všimne, že spovedaní hudobníci z tejto sekcie majú dosť podobné názory i postoje. Z ich výpovedí priam srší mizantropia a nihilizmus. Väčšina z nich sa príliš nezaujíma o DSBM scénu, prípadne ani nechce byť jej súčasťou. Herr Morbid z talianskej skvadri FORGOTTEN TOMB zachádza najďalej a zjavne mu nečiní radosť ani stretnutie so samotnými fanúšikmi. Ani v tomto prípade ma tých niekoľko strán ani chvíľu nenudilo.

Sečteno a podtrženo: Dayal Patterson vo svojej knihe umne spája rozhovory s členmi kapiel, prehľad ich histórie a v neposlednom rade recenzie k jednotlivých albumov. Nechýbajú ani hlbšie úvahy o black metale ako takom. Moje záverečné hodnotenie je v tomto prípade udelené len vzhľadom k výberu umelcov, ktoré nám "Black Metal: The Cult Never Dies volume one" predkladá.

Za poskytnutie výtisku ďakujeme vydavateľstvu MetalGate.