Viac než tridsať rokov fungujú na scéne, vybudovali si rešpektovanú pozíciu a v súčasnosti vydávajú svoj štvrtý dlhohrajúci album. Reč je o domácej formácii DEPRESY, ktorú asi netreba nikomu predstavovať. Od ich posledného albumu "Morph - Near Death Experiences" vymenili bubeníka a namiesto Eléva prišiel do kapely Hoyas (ATTACK OF RAGE). Pred štyrmi rokmi vydali EP s banálnym názvom "MMXVIII", ktoré obsahovalo dve skladby a nájdete ich aj tu.

Po zvukovej stránke sa ich výraz mierne zostril a stratil na hutnosti. Čiastočne to súvisí s tým, ako sa zmenili nosné gitarové motívy. Klasická tvorba DEPRESY bola odjakživa prešpikovaná hutnými gitarovými riffmi, ktoré tvorili mohutné zvukové steny. Tie sa z času na čas objavujú aj na novinke, no čím viac sa k slovu dostávajú neskreslené gitarové party. Občas atmosférou pripomínajú shoegaze blackové kapely typu ALCEST. Po hudobnej stránke rozvinuli svoj štýl do širsích oblastí.

Dlhé obdobie čakania sa zjavne vyplatilo a skupina nám ponúka vyzretý materiál. Jednou z jeho predností je dynamika a časté zmeny tempa. Agresívne black metalové náklepy sa čarovným prútom vedia pretransformovať do príjemných atmosferických polôh a z ničoho nič sa celá skladba opäť rozbieha do vysokých otáčok. Na albume nájdete aj príjemné klávesové party, ktoré plnia svoju nenápadnú úlohu. Nesnažia sa príliš dominovať, skôr len dokresľujú celkovú atmosféru nahrávky. Celkovo sú skladby vystavané dômyselne a s dôrazom na silné melódie. Tie nefungujú len tak pre krásu, ale majú tendenciu usadiť sa vám v pamäti. Toto je častý problém množstva nových nahrávok. Obsahujú síce zaujímavú hudbu, no neostáva po nej žiadna stopa.

V prípade "Psycold" je tu hneď niekoľko piesní, ktoré majú tieto neviditeľné "háčiky". Jednak je to "Self Ignition" zo spomínaného EP, ktorá sa pevne ukotvila v ich koncertných setlistoch. Skladba začína riffom, ktorý má zvláštny "mayhemovský" nádych. Následne sa rozbieha do divokej jazdy s prekvapivo jednoduchou melódiou. Prechod do pokojnej pasáže vás na chvíľu upokojí, aby vás v zápätí prevalcovali s ešte väčšou intenzitou ako v úvodnej časti. Podobne výrazná je aj "Desirable State" a zrejme najepickejšia skladba albumu "Rehab triplet". Je to príjemná rocková skladba s growl vokálom a jednoduchým melodickým motívom. V strede piesne sa tradične mení na uragán so skvelým blackovým screamom a končí zahalená klávesami a príjemným ženským spevom. Vo výsledku  je to nesmierne pestrá nahrávka, čo nebýva zvykom u rokmi zabehnutých kapiel. Skupina na novinke skúša nové postupy a experimentuje, no zároveň si zachováva kontakt so svojimi koreňmi.

DEPRESY natočili výraznú nahrávku, ktorá ma tendenciu postupne dozrievať. Ak sa tak bude diať ako v prípade piesne "Self Ignition", obávam sa, že na hodnotenie je priskoro. Uvidíme, ako nahrávku preverí čas, ktorý je ten najprísnejší sudca.