Kniha "Diagnóza 19932020: Syndrom zapomenutého ticha" mapuje históriu českej metalovej skupiny FORGOTTEN SILENCE. Ich hudobný vývoj je dobrodružný a na našej scéne dosť neobvyklý. Začiatky sa niesli v doom death metalovom duchu, ktorý bol v tej dobe dosť populárny. Bavíme sa o roku 1993. Neskôr začali experimentovať a z ich hudby sa postupne vyplavovali výrazné prvky progresívneho rocku. Jednotlivé kompozície mali pomerne zložitú štruktúru a ich stavebné postupy boli neobvyklé. Následne na svoju hudbu začali nabaľovať jazzové prvky a akýsi zvláštny etno ambient.
Podobnú muziku tu takmer nikto nehral a vo svete bolo podobných kapiel tiež málo. Postupne sa ich vývoj vybral cestou odklonu od metalu a opätovného návratu k nemu. Podobne pestré to mali aj s vokálmi. Od inštrumentálnych piesní, ženské spevy, mužské vokály až po growl. Dlhé obdobie pôsobila v skupine napríklad speváčka Hanka Nogolová, dnes pôsobiaca v SSOGE. Neodmysliteľným nástrojom ich produkcie sú výrazné klávesy, bez ktorých by to neboli oni. Ich štýlový rozptyl je neskutočne široký, no stále si zachovávajú kvalitu svojej produkcie. Pokiaľ by som mohol odporučiť niečo z ich tvorby, tak by to boli určite tieto štyri nahrávky "Senyaan", "KaBaAch", EP "Bya Bamahe Neem" a "La grande bouffe".

Celú biografiu dali dokopy Lukáš Hořínek (redaktor Fobia zinu) a Alexander Nováček alias Krusty, basgitarista skupiny. Postavili ju na spomienkach jednotlivých členov a ľudí, ktorí nejakým spôsobom s nimi spolupracovali. Tento prístup má svoje plusy ako aj mínusy. Niektoré udalosti sa v spomienkach opakujú, čo mierne spomaľuje dynamiku prísunu informácií. Na druhej strane to prináša aj rôzne pohľady na jednotlivé udalosti, čo je naopak zas prínosom. Celú základnú kostru príbehu časovo rámcujú jednotlivé nahrávky súboru. Aj keď skupinu sledujem od ich debutového albumu, na veľa rozhovorov s nimi som nenarazil. Z toho dôvodu bola pre mňa väčšina informácií úplne nových a zaujímavých.

Knihu som zhltol za jeden deň, asi tak za trinásť hodín. Má úctyhodných 300 strán, brožovanú väzbu a slušnú grafickú úpravu. Bolo to príjemné čítanie, častokrát aj veľmi vtipné. Je sympatické, že sa tu dočítate aj o nie práve vydarených krokoch skupiny, prípadne o ich najhoršom koncerte v kariére. Všetci sme len ľudia a naše životy sú lemované aj takýmito skúsenosťami. Okrem samotného textu obsahuje množstvo fotografií a promo materiálov. Niektoré sú na môj vkus v malých formátoch, čo však zrejme nebolo samoúčelné. Biografia časovo končí v minulom roku a kapela v nej oznamuje vznik nového materiálu, čo je určite potešujúca správa. Zaujímavý je aj prehľad nástrojového vybavenia jednotlivých hudobníkov, vrátane nástrojov, efektov či koncových aparátov. Nechýba ani zoznam všetkých koncertov, ktoré kapela kedy odohrala. Čo je trochu paradox, keďže pri svojom vzniku túto činnosť vôbec nemali v pláne. Na úplný záver nájdete texty piesní v češtine aj s komentárom autora.

Táto publikácia je zaujímavým zdrojom informácií o tejto nevšednej hudobnej formácii. Počas čítania som si chronologicky vypočul takmer celú diskografiu, čo mi skvele dokreslilo celý príbeh. Pre fanúšikov skupiny je to jednoznačne povinnosť. No zaujať by mohla aj poslucháčov, ktorí sú doposiaľ nepoznamenaní syndrómom strateného ticha.