Americká avantgardná umelkyňa gréckeho pôvodu DIAMANDA GALÁS vydala po dvoch rokoch nový album s názvom "Broken Gargoyles". Jej ranná tvorba bola zhudobnením šialenstva a zla, ktorých nositeľom bol jej hlas. No od vydania svojho debutového albumu "The Litanies of Satan"  postupne produkovala vždy o trocha "civilnejšie" nahrávky. Slovo civilnejšie som dal do úvodzoviek zámerne, pretože aj tie najprístupnejšie nahrávky sú pre väčšinu poslucháčov peklom.

Novinka je z môjho pohľadu návratom k jej rannej tvorbe, v čo som popravde už vôbec nedúfal. Je síce pravda, že deväť rokov stará skladba "Das Fieberspital" odštartovala túto éru, no Diamanda ju hrávala len naživo a jej inštrumentálna podoba vyšla pred dvoma rokmi. O jej tvorbe je známe, že sa v nej venuje rôznym utláčaným skupinám obyvateľstva. Dlhú dobu sa venovala pacientom trpiacim AIDS a natočila aj dvojalbum o arménskej genocíde, ktorú mali na svedomí Turci počas prvej svetovej vojny. Tentoraz prespievala poéziu Georga Heyma, v ktorej opisoval utrpenie vojakov zmrzačených vo vojnových konfliktoch.

Títo pacienti častokrát nemali čeľusť, jazyk a ani hlasivky. Ako mohli volať o pomoc či prejaviť bolesť a nekonečné utrpenie? Šialená predstava. Názov albumu "Broken Gargoyles" sa odvoláva na podobne znetvorených vojakov, ktorých posielali späť do boja v kovových maskách, ktoré skrývali ich zranenia. Takéto veci nejde zhudobniť normálnym spôsobom a to je ideálna parketa pre Diamandu. Album obsahuje dve skladby, ktoré nemajú pevnú kompozičnú štruktúru. Dunivé zvuky klavíra sprevádzajú ambientné prvky, drone gitary, zvončeky a temný prednes spomínanej poézie v nemeckom jazyku. Pomedzi to si vychutnáte jej typické vokálne exhibície, ktoré nemajú na hudobnej scéne konkurenciu. Šialené spevy v neuveriteľnom hlasovom rozsahu, šepkanie, maniakálny smiech, zavýjanie a mnoho nepredstaviteľných, miestami až animálnych hlasov.
 

Piesne neobsahujú rytmickú sekciu, čo je pre ňu typické. Ide skôr o zhudobnený recitál, ktorý sprevádza zmes podivných zvukov a znepokojujúcich hudobných fragmentov. Na tomto albume DIAMANDA GALÁS spolupracovala so zvukovým experimentátorom Danielom Neumannom. Hudba znie ako soundtrack k utrpeniu ľudstva a je zároveň mementom pred všetkými zverstvami, ktorých sme ako druh schopní. Jej načasovanie nie je náhodné. Svet sa zmieta v katastrofách a vojnových konfliktoch, pričom ich koniec je v nedohľadne.    

"Broken Gargoyles" je jedna z najtemnejších nahrávok, aké som za posledné roky počul. Ak máte odvahu a chuť ponoriť sa do šialeného sveta bolesti a utrpenia, ste na dobrej adrese.