Každá nová nahrávka DØDHEIMSGARD je pre mňa hudobným sviatkom a veľkým dobrodružstvom. Opäť si zachovali osem ročnú pauzu, ktorej sú verní od albumu "666 International". Môj prvý kontakt s touto nahrávkou vo mne nezanechal silný dojem a po pravde som ostal trocha zaskočený. Toto bola moja prvotná reakcia na singel "Abyss Perihelion Transit", ktorý sa nesie v pokojnom tempe. Je to pochmúrna skladba, ktorá má v sebe prvky psychedelického rocku. Trochu naivne som si predstavoval, že takto bude znieť celá nahrávka. Ako keby som nepoznal hudbu DØDHEIMSGARD a jej typické znaky.

V prvom rade je to absencia žánrových bariér. Na novinke nájdete nekonečné množstvo hudobných štýlov. Základ tvorí zvláštna kombinácia melancholického rocku, doomu a black metalu. Na túto kostru sa postupne nabaľujú prvky elektronickej hudby, psychedelického rocku, neofolku, jazzu a progrocku. K tomu si pridajte Vicotnikov vokál, na ktorom v posledných rokoch poriadne zapracoval. Po odchode Aldrahna ostali všetky vokály na jeho pleciach, ale popasoval sa s tým kráľovsky. Postupom času si vytvoril širokú paletu vokálov, od zlovestných blackových  spevov až po úchylne preafektované pazvuky. Vo veľkej miere mu v tom pomohlo angažmán v DOLD VORDE END NAVN, kde sa venuje výlučne spevu.
 

Tento šialený kabaret však treba umne naaranžovať, aby z toho nevznikol lacný gýč. A v tomto smere je Vicotnik skúsený harcovník a opäť to pozliepal bravúrne. Je dosť možné, že to chvíľu potrvá kým to celé strávite. Aj mne to chvíľu trvalo, na druhej strane je to obrovská pridaná hodnota. S pribúdajúcimi posluchmi neustále objavujete nové zákutia nahrávky a postupne sa vám odhaľuje. K niektorým skladbám je tá cesta kľukatejšia a niektoré sú prístupné skôr. Každopádne ten výsledok je nádherný. Oproti minulým nahrávkam je na novinke cítiť smútok a melanchóliu. Niečo podobné ste mohli nájsť aj na Omege, no nie v tak výraznej miere. Black metalové pasáže už nie sú tak zlovestné ako v minulosti, ale to už je dlhodobejší trend. Oproti minulosti šla elektronika mierne do úzadia a do popredia sa tlačí jazz a art rock. Album obsahuje deväť piesní a o každej by sa dala napísať mini recenzia. Tento typ recenzií však nemám v obľube, tak som si vybral len tri.

Mojou zrejme najobľúbenejšou je "Det Tomme Kalde Morke", ktorá v sebe prepája dve extrémne odlišné svety. Jej začiatok je v znamení agresívneho black metalu, trochu na štýl "666 International". Ten sa postupne prekonvertuje do art blackového vesmírneho tripu. Jeho vrcholom sú záverečné tri minúty, kde hrajú hlavnú rolu syntetizátory a uhrančivé spevy. Ďalším klenotom je "It Does Not Follow", ktorej začiatok sa nesie v jazzovom duchu. Postupne sa premení na slušnú psychedéliuaby sa vzápätí premenila na poriadnu blackovú jazdu. Toto sa ešte raz zopakuje a skladba sa premení na "satyriconovskú" valcovačku. V nej znejú gitarové tremolá ako vytrhnuté z notových zápisov majstrov klasickej hudby. Rád by som ešte vyzdvihol skladbu "Tankespinnerens Smerte". Tu čarovným spôsobom prepájajú black metal a snovú atmosféru. Neskôr sa k slovu dostane jazz a niečo čo ani neviem opísať. Ako by ste počúvali nebeský zbor Vicotnikov, ktorí vystupujú v chráme skazy. Táto pasáž je z celej nahrávky tá najčudnejšia a asi aj najoriginálnejšia. Po nej sa vraciame do typicky pokriveného sveta DHG black metalu, ktorý vám pomotá zmysly.
 

Doteraz som spomínal len jedného aj keď najdôležitejšieho člena kapely. Každopádne na novinke figurujú nové tri mená v zostave a to basgitarista L.E. Måløy, gitarista Tommy Thunberg a bicmen Øyvind Myrvoll (NIDINGR, DOLD VORDE END NAVN). Tematicky sa album zaoberá myšlienkou autenticity, bojom slobodnej vôle a determinizmu a tým, čo z toho vyplýva pre našu morálnu zodpovednosť. Niečo také sa uvádza v promo materiáloch a po pravde netuším o čo ide. Skúsim sa do toho ponoriť, keď naplno spracujem jeho hudobnú časť. 
"Black Medium Current" je bohatá, pestrá a nápaditá nahrávka. Po počiatočnej skepse sa z nej stal vážny kandidát na album roka.