Moravskí DYING PASSION každou svojou nahrávkou prekračujú vlastný tieň a kvalitatívne pomaličky rastú. Na predošlých nahrávkach "Transient" a "Black threads" naznačili, akým smerom sa do budúcna chcú uberať. Jednak je to postupné vzďalovanie od metalových koreňov a príklon k experimentom s elektronickými prvkami. A tým nemyslím len vyslovene zvuky syntezátorov. Často sú to rôzne gitarové efekty, s ktorými Standa Jelínek čaruje na svojom nástroji. Toto smerovanie nie je ničím novým na scéne, stačí si spomenúť na tie najznámejšie mená doom metalovej scény.

A kam sa vlastne DYING PASSION za tých dvadsať sedem rokov doplavili? Aktuálne skupina produkuje príťažlivý mix atmosferického rocku, post-rocku a elektroniky s ukrytými prvkami metalu. Pokiaľ ide o doomové nálady sú tu čiastočne prítomné, pokiaľ ich budete chcieť vyloviť. Tie sa skôr ukrývajú v melancholických náladách, ktoré sú tu dominantné. Spomínaný posun cítim hlavne v skladateľskom ume, na ktorom kapela zapracovala. Všetko do seba krásne zapadá a neuveriteľne drží pokope. Bicie s basou tu rozohrali veľké divadlo, ktoré skvele dokresľujú ostatné nástroje.

Samostatnou kapitolou je spev Zuzany Jelínkovej. Jednak skvele pracuje s emóciami a hlavne jej sfarbenie hlasu je okamžite rozpoznateľné. To býva častým kameňom úrazu pri podobne ladených skupinách. Tu však nie je čo riešiť a mňa prekvapila najmä v nižšie položených tónoch. V nich som ju miestami nespoznával a táto poloha jej mimoriadne pristane.

Veľká pochvala aj za zvuk nahrávky, ktorý je mimoriadne čitateľný! Každý nástroj, ako aj spev má svoje pevné miesto a vy si ich môžete hravo vyseparovať. Na tom má veľkú zásluhu Martin Peřina, ktorý mal na starosti mix a produkciu. Mastering nahrávky potom zabezpečil Jacob Hansen, ktorý vlastní v Dánsku štúdio Serious Entertainment. Keď si pozriete s kým všetkým tento pán spolupracoval, pochopíte prečo si ho vybrali. Celý album pojednáva o výletoch astronauta Skylora, ktorý preskúmava vesmír. Zároveň sa pozerá aj na našu planétu a nie je to veľmi optimistický pohľad. A presne tak na mňa pôsobí táto vydarená nahrávka.

Skladby DYING PASSION akoby putovali obrovským otvoreným priestorom, pričom vás vesmír zalieva krásnou snovou atmosférou. Zároveň tu však cítiť melanchóliu a smútok z toho, že sme sa ocitli nad priepasťou. Máme pásku na očiach a tvárime sa apaticky a nezúčastnene. Asi najtemnejšou a najtvrdšou skladbou je "Breakwater", ktorá ma baví asi najviac. Škoda, že kapela nepoužila viac podobných temných pasáží, pretože tie nádherne v okamihu menia atmosféru celej hudby. To však neznamená, že by tie ostatné nejako zaostávali. Len mi príde najpestrejšia a zároveň sa trocha odlišuje od ostatných.
 

DYING PASSION natočili svoj zatiaľ najvyzretejší album, ktorému nemám čo vytknúť. Vo všetkých smeroch si dali záležať na každom detaile a výsledok tomu aj zodpovedá.
(Jedným z nich je promo fotka kapely, ktorá je vážne top!)