Spätná väzba, pomalý nástup, temné intro a potom mlátenie a šialenstvo. Takto to na vás vybalia EMPYRION, jedno z veľmi pozitívnych prekvapení slovenskej extrémnej scény posledného obdobia. Temnota a rýchlosť sú práve dve z dôležitých vlastností ich debutu „Mindshifter“. Košaté štruktúry piesní sa krútia v prvom rade okolo bleskovo odklepaných a precízne odrezaných riffov. Okrem death/blackových rýchloviek sa v gitarovom repertoári objavujú aj poriadne technické prstolamy, bleskové sóla a k tomu, ako čerešnička na torte, chytľavé momenty, v ktorých sa kapela viac pohráva s rytmikou. Všetko v rámci skôr klasickejších extrémnych žánrových postupov, ako tých moderných.

Silný priestor dostávajú klávesy, ktoré nielen dokresľujú atmosféru hudby, ale často napĺňajú sólové linky. V tejto úlohe sa občas prepletajú aj s gitarami, čo niekedy vyznieva podarene, občas troška nezvládnutejšie. Hlavne prvé dve skladby ako keby bojovali s týmto spojením, a trocha aj s usporiadaním nápadov. Napriek tomu, že to nie sú vyslovene zlé skladby, od trojky „Fragments“ sa ako keby prešlo na iný level. Atmosférické linky fungujú s gitarami výborne, skladby sú plné výrazných nápadov a krásne vystavaných melodických liniek. Melódií sa nedočkáme v speve. Ten variuje v dvoch hlavných plohách – vo vydarenom, svojskom, hrubom a surovom death metalovom reve a klasickejšie znejúcom blackovom škreku, neraz sa týchto polôh dočkáme vo zdvojení. Produkcia nahrávky je kvalitná, snáď aj bez toho povestného doplnku „...na naše pomery“. Zvuk je silný a „veľký“. Jediné, čím trpí, je občasná nejasnosť v pasážach, kde sa toho deje dosť veľa – rozumej mnohé gitarové a klávesové linky cez seba plus plné bicie. Keď spomínam bicie, tak aj ich umelosť a akási zvuková nepreviazanosť s ostatnými nástrojmi (tento termín som práve zaviedol – pre príklad, neviem momentálne napísať nič iné, ako: viď EMPYRION - Mindshifter...) sú nedostatkom produkcie. Tú má mimochodom na starosti Roland Grapow.

„Mindshifter“, dozdobený pekným obalom a textami na úrovni (tie, aspoň z úryvkov v booklete a z počutia preberajú zmysluplné témy, ktorým dominuje podpora ľudských schopností, individuality a slobodného myslenia – chcelo by to ale texty kompletné), je albumom viac ako kvalitným, s obrovským množstvom nápadov a liniek, ktoré sa vám rýchlo neopočúvajú. A keď to musí byť, tak by som tento album odporúčal fanúšikom kapiel ako (no nielen) DIMMU BORGIR, SEPTICFLESH, BEHEMOTH či DEPRESY. Slušná slovenská nádielka.