Nóri ENSLAVED vydali svoj šestnásty album "Heimdal", na ktorom dokazujú svoju výnimočnosť a skladateľský talent. Zostali verní svojmu hudobnému konceptu, v ktorom miešajú black metal a progresívny rock. K tomu neodmysliteľne patrí aj tradičná severská kultúra,ktorá sa odráža vo svojskej atmosfére a samozrejme textoch.

Nedávno som si pozrel nórsky seriál Fremvandrerne, ktorý mi pripomenul tento zaujímavý koncept. Je to v podstate kriminálka, na pozadí ktorej sa v Nórsku dejú čudné veci. V Oslo sa začnú vynárať z mora Vikingovia resp. severania pochádzajúci z minulosti. Tým že pochádzajú z rôznych období je ich spolunažívanie veľmi netradičné. A niečo podobné sa odohráva v hudbe ENSLAVED. Počas jednej skladby sa v ich hudbe postupne vynárajú rôzne hudobné štýly, ktorých vznik od seba delia desaťročia až storočia Ich spolunažívanie je ale veľmi prirodzené, pretože sa spolu miešajú už takmer dvadsať rokov. Navzájom sa nebijú, skôr sa obohacujú a inšpirujú. Postupne dokázali vytvoriť akúsi novú entitu, ktorú môžeme nazvať „Enslaved metalom“.

Jeho základom ostáva svojbytná forma black metalu, ktorú si skupina pestuje od svojho vzniku. Napriek tomu že ide o základný stavebný kameň, na novinke sa mierne stiahla do úzadia. Do popredia sa čoraz viac tlačí progresívny rock, vychádzajúci zo sedemdesiatych resp. osemdesiatych rokov. Občas má skôr snový charakter a miestami zachádza viac do psychedelických polôh. Na novinke sa tieto charaktery striedajú, prípadne sa veľmi prirodzene miešajú. Veľkú rolu v tejto symbióze hrajú gitary a syntezátory, ktorých party spolu vášnivo flirtujú. Je to sofistikovaný tanec, ktorý koordinuje dynamická rytmická sekcia. Tá vie pod kotlom poriadne podkúriť, no dokáže sa aj upokojiť.

Už na minulej nahrávke som zaregistroval zaujímavé party pripomínajúce amerických MASTODON ("Kingdom"). Nie je to však žiadna kópia, len veľmi podobné gitarové postupy. Klávesák Håkon Vinje je v kapele od roku 2017 a jeho hra čoraz viac ovplyvňuje atmosféru hudby ENSLAVED. Takisto výrazne prispieva svojím čistým vokálom, ktorý zjemňuje jednotlivé skladby. Občas je to potrebné, pretože vokálny prejav Grutle Kjellsona je poriadne surový. Úžasne pracuje so svojím hlasom a má hneď niekoľko podôb. Z klasického blackového škreku občas prechádza do niečoho, čo ani neviem slovami opísať. Je v ňom čosi desivé, vychádzajúce z hlbokého vnútra. Treba si to vypočuť.
Album obsahuje sedem kompozícií, ktoré sú kvalitatívne vyrovnané. Dve z nich ma však zaujali o niečo viac. V prvom rade je to dvojka "Congelia", ktorá sa rozbieha v jednoduchom a hypnotizujúcom rytme. Ten sa s malou obmenou opakuje až do konca piesne. Gitary si idú black metalové riffy, ktoré nakopáva Grutleho krkavčí spev. Z ničoho nič sa do toho napoja „synťáky“, ktoré okamžite menia náladu skladby. Celé to začnú ťahať trocha disharmonickým smerom. Po ďalšej sloke prichádzajú s ešte pôsobivejším motívom, ktorý je jemne psychedelický. Na pozadí tohto divadla neustále znie spomínaná rytmika, ktorá vás unáša do inej dimenzie. Fantastická skladateľská a aranžérska práca.

Samostatnou kapitolou je záverečná skladba "Heimdal". Osemminútová psychedélia, kde sa Håkon Vinje opäť riadne vybláznil. Tu sa dostávame do pokriveného hudobného sveta, ktorý v súčasnosti hrdo reprezentujú ORANSSI PAZUZU. ENSLAVED to však pojali po svojej linke a táto poloha im mimoriadne svedčí. V druhej polke si následne uletia do prog-rockového vesmíru. Táto skladba sa právom ocitla na konci albumu, ako jeho najinovatívnejšia položka a zároveň jeho vyvrcholenie. 

ENSLAVED opäť dokazujú, že ich hudobná studnica nápadov nemá dno. Aj keď sa roky venujú jednému konceptu, vedia ho vždy ozvláštniť a ponúknuť poslucháčovi jedinečný zážitok.